蜜桃交友

Salvatore Cernuzio, Zuzana Klimanová 鈥� Pope

Keby nebolo za膷iernených budov alebo trosiek po výbuchu v prístave v roku 2020, Bejrút by sa zdal by钮 mestom s normálnou rutinou a nie jedným z najviac trpiacich miest na celom Blízkom východe. Je to mesto plné mrakodrapov, s troskami 拧tvrte Dahieh, ba拧ty Hizballáhu, ktorú bombardoval Izrael, a spusto拧eným prístavom na jednej strane i s obchodmi s jagavými arabsko-anglickými nápismi a klubmi na druhej strane.

V tejto situácii 啪ije obyvate木stvo su啪ované 钮a啪kou hospodárskou krízou, ktorá donútila tisíce mladých 木udí emigrova钮, ako aj nedávnou vojnou, ktorá spusto拧ila ju啪nú oblas钮, spôsobila 拧kody aj v hlavnom meste a zhor拧ila ute膷eneckú krízu. Libanon má pribli啪ne sedem miliónov obyvate木ov, z toho tri a pol sú ute膷enci: Sýr膷ania, Palestín膷ania, tie啪 Afri膷ania a Ázij膷ania, ktorí tu pôsobia ako robotníci.

Stretnutie libanonských patriarchov a biskupov

Kardinál Michael Czerny, prefekt Dikastéria pre integrálny 木udský rozvoj, bol vyslaný do Libanonu, aby prejavil pápe啪ovu blízkos钮 biskupom i patriarchom a povzbudil iniciatívy miestnej Cirkvi. Na samotného pápe啪a, ktorý je hospitalizovaný v rímskej nemocnici Gemelli, kardinál neustále myslí. Zdravie Svätého Otca zveril Panne Márii Libanonskej, ktorej socha sa tý膷i zo 600-metrovej vý拧ky a strá啪i mesto i more. Pri jej nohách kardinál Czerny, vystupujúc po viac ako sto schodoch, ktoré ka啪dý de艌 zdolávajú pútnici (vrátane 拧iitských moslimov, ktorí sú Panne Márii ve木mi oddaní), vzýval mier pre krajinu, pre Libanon膷anov v exile i pre celý Blízky východ.

Samá vojna

Bada钮 tu obrazy sú膷asnej vojny, 膹al拧ej vojny pre Libanon: 鈥濳a啪dých pätnás钮 rokov sme mali jednu. Od ob膷ianskej vojny v roku 1975 啪ijeme v啪dy v prostredí vojen, prestávok a opä钮 vojen. Takmer sme si vypestovali imunitu,鈥� komentuje maronitský arcibiskup Tripoli Mons. Youssef  Soueif. Posledný konflikt medzi Izraelom a Hizballáhom naru拧il u啪 aj tak krehkú rovnováhu a zvý拧il masu ute膷encov, ktorí sa pres钮ahovali z juhu do centra a na sever: 鈥濱stým spôsobom si vynútili svoju prítomnos钮, av拧ak boli prijatí. V拧etci. Predov拧etkým Katolíckou cirkvou, ktorá si v Libanone udr啪iava silnú 拧truktúru a má hlas a slobodu (膷o je na Blízkom východe zriedkavý alebo mo啪no ojedinelý prípad).

Mnohí 木udia sa ráno v de艌 prímeria vrátili do svojich domovov a dedín a nechceli opusti钮 svoju krajinu. 鈥濼u sa sna啪íme budova钮 budúcnos钮, aj ke膹 jej niet,鈥� vysvet木uje Mons. Soueif, ktorý si vydýchne, ke膹 hovorí o nedávnom zvolení nového prezidenta Josepha Aouna po dlhom patovom období bez hlavy 拧tátu. 鈥濼eraz pracujeme na posilnení 拧tátu a postavenia Cirkvi, potrebujeme získa钮 národnú a medzinárodnú dôveru. Ke膹 existuje dobre fungujúci systém, 木udia v krajine zostávajú.鈥�

Panna Mária z Libanonu

Zovretie krízy

Sú膷asná realita je v拧ak taká, 啪e 鈥瀗ie sú investície, nie sú peniaze 木udí, ktoré po krachu opustili banky a skon膷ili ktovie kde鈥�, hovorí arcibiskup. 鈥濸red krízou mal dolár hodnotu 1 500 libanonských lír, po kríze 90 000 lír. Postupne sa opä钮 rozbiehajú miestne obchody a výroba. Mnohí robotníci, najmä v mojom Tripolise, sa vrátili k obrábaniu pôdy. Av拧ak len ledva-ledva si vysta膷ia s peniazmi, 啪iadny mladý 膷lovek takto nemô啪e plánova钮 svadbu 膷i kúpu domu. 沤ije sa tu zo vzduchu,鈥� tvrdí biskup. Hovorí tie啪 o neustálom príleve 木udí, ktorí klopú na dvere farností a diecéznych úradov. A dojímajú ho Libanonci v diaspóre, ktorí posielajú svojim rodinám peniaze zo zahrani膷ia: 鈥濳a啪dý rok do Libanonu príde 7 - 8 miliárd. Je to neuverite木ný akt solidarity, ktorý ukazuje tomuto 木udu, 啪e nie je opustený.鈥�

Pri hrobe pátra Petra Hansy Kolvenbacha

Blízkos钮 k 木u膹om

Práve blízkos钮 k 木u膹om je cie木om misie kardinála Czerného, ktorý v najbli啪拧ích d艌och nav拧tívi libanonský Tripolis a 膹al拧ie ju啪né dediny. V膷eraj拧í a dne拧ný de艌 boli venované sérii in拧titucionálnych stretnutí: kardinál vystúpil na Zhroma啪dení katolíckych patriarchov a biskupov Libanonu (APECL), ktoré bolo hlavným dôvodom cesty. V膷era ve膷er nav拧tívil kardinála Béchara Boutrosa Raïa, patriarchu maronitov, v sídle patriarchátu v Bkerké, a napokon viedol dialóg s mladými 木u膹mi z Akadémie lídrov za mier (Leadership Academy for Peace), iniciatívy - podporovanej Dikastériom pre integrálny rozvoj -, ktorej cie木om je podporova钮 vzdelávanie mladých katolíkov do 35 rokov v regióne Blízky východ a severná Afrika a prostredníctvom princípov a hodnôt katolíckej sociálnej náuky ich vybavi钮 nástrojmi potrebnými na to, aby sa stali politickými lídrami.

Panna Mária z Libanonu

鈥濽ká啪te nádej iným krajinám, ktoré majú rovnaké problémy. Bu膹te svetlom vo tmách,鈥� vyzval mladých kardinál Czerny.  Ako povedal, pre艌ho je kore艌om mnohých problémov spravovanie, vedenie, av拧ak rozhovory s pápe啪om Franti拧kom mu objasnili, 啪e namiesto toho 鈥瀓e k木ú膷om ku ka啪dému problému bratstvo鈥�. 鈥濧k sme bratia a sestry, sme dobrými správcami,鈥� povedal a pripomenul posolstvo pápe啪ovho dokumentu Evangelii gaudium, 啪e 鈥歾ákladným kres钮anským povolaním je evanjelizova钮鈥�. V啪dy a v拧ade, 鈥瀉k je to potrebné, aj slovami鈥�, povedal kardinál, citujúc výrok pripisovaný sv. Franti拧kovi z Assisi, ktorý pápe啪 to木kokrát pripomenul. Kardinál Czerny ponúkol dve rie拧enia: 鈥瀖odlitba a práca鈥�, prevzaté preva啪ne z u膷enia sv. Ignáca, ktorý povedal: 鈥濵odlite sa, akoby v拧etko záviselo od Boha; pracujte, akoby v拧etko záviselo od nás鈥�. Na záver stretnutia v拧etci spolo膷ne predniesli modlitbu Ot膷e ná拧 za pápe啪ovo skoré uzdravenie.