蜜桃交友

Salvatore Cernuzio, Zuzana Klimanová 鈥� Pope

Spomedzi mnohých ciest, ktoré kardinál Czerny v posledných rokoch podnikol po celom svete, bude zrejme misia do Libanonu predstavova钮 tú najnáro膷nej拧iu a najintenzívnej拧iu. A to nielen kvôli nabitému programu, v ktorom sú stretnutia s Plenárnym zhroma啪dením katolíckych patriarchov a biskupov Libanonu (APECL) a s ve木kým muftím (bude to vôbec po prvýkrát 膷o bude kardinál rokova钮 s najvy拧拧ou islamskou právnou autoritou krajiny). Kardinál Czerny zblízka uvidí obyvate木stvo vy膷erpané ekonomickou krízou, dlhou politickou patovou situáciou a izraelským bombardovaním, ktoré okrem ni膷ivého vplyvu na juh krajiny e拧te zhor拧ilo núdzovú situáciu vysídlencov a ute膷encov.

V krajine cédrov jezuitský kardinál absolvuje v bejrútskom prístave modlitbu na pamiatku ni膷ivého výbuchu zo 4. augusta 2020, ktorý si vy啪iadal tisíce obetí a zranených. Potom sa okrem iných plánovaných aktivít stretne s mladými 木u膹mi, ú膷astníkmi formácie k pokoju, nav拧tívi 拧kolu, ktorá prijíma deti rôznych vierovyznaní, a odcestuje do Al Manhaj, známej ako 鈥瀎avela Stredomoria鈥� pre mimoriadne vysokú mieru chudoby a drogovej závislosti. Nakoniec sa stretne s niektorými migrantmi, vnútorne vysídlenými osobami a ute膷encami, ktorým pomáha Katolícka charita a Jezuitská slu啪ba pre ute膷encov (JRS). V rozhovore pre Vatikánske médiá, ktoré sa na misii zú膷astnia, kardinál Czerny vysvet木uje zmysel svojej cesty. Hovorí, 啪e odchádza s my拧lienkou v srdci na pápe啪a, ktorý je hospitalizovaný: 鈥瀂veríme ho a jeho uzdravenie Libanonskej Panne Márii.鈥�

Aký je cie木 va拧ej cesty do Libanonu?

Idem na pozvanie maronitského patriarchu Antiochie, kardinála Bechara Boutros Raïa. Pozvanie bolo z novembra minulého roka, ale vtedy to nebolo mo啪né. Teraz som rád, 啪e mô啪em ís钮 a vyda钮 svedectvo o práci, ktorú vykonala miestna Cirkev, najmä po vojne, ktorá si vynútila trojmesa膷né vysídlenie milióna 木udí z juhu krajiny.

Libanon je trpiaca krajina, ktorá u啪 roky prechádza hospodárskou, sociálnou a politickou krízou, pri膷om tá posledná sa v sú膷asnosti zmiernila zvolením nového prezidenta. Potom vojna, ktorá zni膷ila ju啪nú oblas钮, a teraz nové prímerie, ktoré je 膷oraz krehkej拧ie. Aké posolstvo chcete svojou prítomnos钮ou prinies钮?

Posolstvo je, 啪e Svätý Otec pamätá na Libanon, modlí sa za艌, je s ním solidárny a vyjadruje mu svoju náklonnos钮. To je hlavné posolstvo, ktoré ve木mi rád prinesiem do krajiny. Myslím si, 啪e utrpenie, ktoré Libanon膷ania a tamoj拧ia Cirkev za啪ili po膷as týchto rokov, je zárove艌 posolstvom nádeje. Je ním v膹aka odvahe, s ktorou 膷elili tak po膷etným výzvam. Výzvam, ktoré pretrvávajú, ale ktoré pre啪ívajú múdros钮ou a tvorivos钮ou. Sú to cnosti, ktoré sú dôle啪ité pre mnohé miesta na svete, kde majú 木udia problém spoluna啪íva钮 v rozdielnosti.

膶aká Vás aj stretnutie so skupinou sýrskych ute膷encov, ktorí predstavujú jeden a pol milióna 木udí 啪ijúcich na libanonskom území. 膶o od tohto stretnutia o膷akávate?

Je dôle啪ité 鈥瀙rinies钮鈥� blízkos钮 Svätého Otca ute膷encom... A tie啪 je dôle啪ité urobi钮 gesto v膹aky a podpory libanonskému 木udu, ktorý propor膷ne nesie najvä膷拧ie bremeno zo v拧etkých krajín sveta. V Libanone je ka啪dý 拧tvrtý obyvate木 ute膷encom. Je to príklad pre svet, ktorý má sklon ku xenofóbii. Výzva ute膷encov je v拧ak ve木ká. Je tu ve木a neistoty i hrozná skuto膷nos钮, 啪e vä膷拧ina detí narodených v táboroch nie je registrovaná. Tak啪e mnoho maloletých je bez dokladov, a preto sú zranite木ní vo膷i obchodovaniu s 木u膹mi a detskej práci.

Medzi utrpenie v Libanone patrí aj výbuch, ktorý v roku 2020 zni膷il bejrútsky prístav...

Áno, to zostáva ve木kou tragédiou. Pôjdeme sa modli钮 za obete a ich rodiny, ako to urobil Svätý Otec v auguste minulého roka, ke膹 sa stretol s rodinnými príslu拧níkmi obetí a pris木úbil, 啪e bude pamäta钮 na ich blízkych a 啪e svoje slzy zmie拧a so slzami vysídlených 木udí.

Na programe máte aj rozhovor s ve木kým muftím, najvy拧拧ou sunnitskou právnou autoritou v Libanone.

Som ve木mi rád, 啪e sa s ním mô啪em stretnú钮. Zdá sa, 啪e som prvým kardinálom, ktorý sa s ním takto stretne a priamo porozpráva. Te拧í ma, 啪e Libanon je krajinou dialógu, kde existujú projekty - ktoré nav拧tívim -, kde moslimovia a katolíci spolupracujú v 膷elení výzvam a 钮a啪kostiam. Zdá sa mi to ako krásny príklad bratstva v praxi.

Pápe啪 Franti拧ek a pred ním Ján Pavol II. definovali Libanon ako krajinu, ktorá je 鈥瀙osolstvom鈥� 鈥� 鈥瀙osolstvom spolu啪itia a pokoja鈥�, povedal Svätý Otec Franti拧ek vo svojom prejave k ve木vyslancom akreditovaným pri Svätej stolici v januári tohto roka. Aké nádeje vkladáte do tejto krajiny?

Pre m艌a je ve木kou nádejou pre Libanon to, aby sa dokázal pohnú钮 vpred, aby mal odvahu 膷eli钮 problémom, neutiec钮 a nenecha钮 sa dohna钮 do extrémov. Nájs钮 rie拧enia nie je jednoduché, musíme sa o to usilova钮 spolo膷ne. Práve to vytvára skuto膷nú nádej, kres钮anskú nádej, vieru vo vzkriesenie a 啪ivot, ktoré nám priniesol Kristus.