ҽ

Ilustračná snímka Ilustračná snímka 

Kardinál Czerny ide do trpiaceho Libanonu priniesť pápežovu podporu

Od 19. do 23. februára odchádza prefekt Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj kardinál Michael Czerny do Bejrútu, aby navštívil a podporil projekty miestnej Cirkvi a humanitárnych organizácií. Stretne sa s veľkým muftím a skupinou sýrskych utečencov. V rozhovore pre Pope kardinál vysvetľuje: „Utečenecká výzva je veľká, je tam toľko neistoty a mnoho detí bez dokladov, ktoré sú tak vystavené obchodovaniu s ľuďmi a detskej práci.“ Naplánovaná je aj návšteva prístavu zničeného výbuchom.

Salvatore Cernuzio, Zuzana Klimanová – Pope

Spomedzi mnohých ciest, ktoré kardinál Czerny v posledných rokoch podnikol po celom svete, bude zrejme misia do Libanonu predstavovať tú najnáročnejšiu a najintenzívnejšiu. A to nielen kvôli nabitému programu, v ktorom sú stretnutia s Plenárnym zhromaždením katolíckych patriarchov a biskupov Libanonu (APECL) a s veľkým muftím (bude to vôbec po prvýkrát čo bude kardinál rokovať s najvyššou islamskou právnou autoritou krajiny). Kardinál Czerny zblízka uvidí obyvateľstvo vyčerpané ekonomickou krízou, dlhou politickou patovou situáciou a izraelským bombardovaním, ktoré okrem ničivého vplyvu na juh krajiny ešte zhoršilo núdzovú situáciu vysídlencov a utečencov.

V krajine cédrov jezuitský kardinál absolvuje v bejrútskom prístave modlitbu na pamiatku ničivého výbuchu zo 4. augusta 2020, ktorý si vyžiadal tisíce obetí a zranených. Potom sa okrem iných plánovaných aktivít stretne s mladými ľuďmi, účastníkmi formácie k pokoju, navštívi školu, ktorá prijíma deti rôznych vierovyznaní, a odcestuje do Al Manhaj, známej ako „favela Stredomoria“ pre mimoriadne vysokú mieru chudoby a drogovej závislosti. Nakoniec sa stretne s niektorými migrantmi, vnútorne vysídlenými osobami a utečencami, ktorým pomáha Katolícka charita a Jezuitská služba pre utečencov (JRS). V rozhovore pre Vatikánske médiá, ktoré sa na misii zúčastnia, kardinál Czerny vysvetľuje zmysel svojej cesty. Hovorí, že odchádza s myšlienkou v srdci na pápeža, ktorý je hospitalizovaný: „Zveríme ho a jeho uzdravenie Libanonskej Panne Márii.“

Aký je cieľ vašej cesty do Libanonu?

Idem na pozvanie maronitského patriarchu Antiochie, kardinála Bechara Boutros Raïa. Pozvanie bolo z novembra minulého roka, ale vtedy to nebolo možné. Teraz som rád, že môžem ísť a vydať svedectvo o práci, ktorú vykonala miestna Cirkev, najmä po vojne, ktorá si vynútila trojmesačné vysídlenie milióna ľudí z juhu krajiny.

Libanon je trpiaca krajina, ktorá už roky prechádza hospodárskou, sociálnou a politickou krízou, pričom tá posledná sa v súčasnosti zmiernila zvolením nového prezidenta. Potom vojna, ktorá zničila južnú oblasť, a teraz nové prímerie, ktoré je čoraz krehkejšie. Aké posolstvo chcete svojou prítomnosťou priniesť?

Posolstvo je, že Svätý Otec pamätá na Libanon, modlí sa zaň, je s ním solidárny a vyjadruje mu svoju náklonnosť. To je hlavné posolstvo, ktoré veľmi rád prinesiem do krajiny. Myslím si, že utrpenie, ktoré Libanončania a tamojšia Cirkev zažili počas týchto rokov, je zároveň posolstvom nádeje. Je ním vďaka odvahe, s ktorou čelili tak početným výzvam. Výzvam, ktoré pretrvávajú, ale ktoré prežívajú múdrosťou a tvorivosťou. Sú to cnosti, ktoré sú dôležité pre mnohé miesta na svete, kde majú ľudia problém spolunažívať v rozdielnosti.

Čaká Vás aj stretnutie so skupinou sýrskych utečencov, ktorí predstavujú jeden a pol milióna ľudí žijúcich na libanonskom území. Čo od tohto stretnutia očakávate?

Je dôležité „priniesť“ blízkosť Svätého Otca utečencom... A tiež je dôležité urobiť gesto vďaky a podpory libanonskému ľudu, ktorý proporčne nesie najväčšie bremeno zo všetkých krajín sveta. V Libanone je každý štvrtý obyvateľ utečencom. Je to príklad pre svet, ktorý má sklon ku xenofóbii. Výzva utečencov je však veľká. Je tu veľa neistoty i hrozná skutočnosť, že väčšina detí narodených v táboroch nie je registrovaná. Takže mnoho maloletých je bez dokladov, a preto sú zraniteľní voči obchodovaniu s ľuďmi a detskej práci.

Medzi utrpenie v Libanone patrí aj výbuch, ktorý v roku 2020 zničil bejrútsky prístav...

Áno, to zostáva veľkou tragédiou. Pôjdeme sa modliť za obete a ich rodiny, ako to urobil Svätý Otec v auguste minulého roka, keď sa stretol s rodinnými príslušníkmi obetí a prisľúbil, že bude pamätať na ich blízkych a že svoje slzy zmieša so slzami vysídlených ľudí.

Na programe máte aj rozhovor s veľkým muftím, najvyššou sunnitskou právnou autoritou v Libanone.

Som veľmi rád, že sa s ním môžem stretnúť. Zdá sa, že som prvým kardinálom, ktorý sa s ním takto stretne a priamo porozpráva. Teší ma, že Libanon je krajinou dialógu, kde existujú projekty - ktoré navštívim -, kde moslimovia a katolíci spolupracujú v čelení výzvam a ťažkostiam. Zdá sa mi to ako krásny príklad bratstva v praxi.

Pápež František a pred ním Ján Pavol II. definovali Libanon ako krajinu, ktorá je „posolstvom“ – „posolstvom spolužitia a pokoja“, povedal Svätý Otec František vo svojom prejave k veľvyslancom akreditovaným pri Svätej stolici v januári tohto roka. Aké nádeje vkladáte do tejto krajiny?

Pre mňa je veľkou nádejou pre Libanon to, aby sa dokázal pohnúť vpred, aby mal odvahu čeliť problémom, neutiecť a nenechať sa dohnať do extrémov. Nájsť riešenia nie je jednoduché, musíme sa o to usilovať spoločne. Práve to vytvára skutočnú nádej, kresťanskú nádej, vieru vo vzkriesenie a život, ktoré nám priniesol Kristus.

 

Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.

18 februára 2025, 15:12