蜜桃交友

Alessandro Gisotti

Predstavte si, 啪e zajtra ráno vyjdete z domu a cestou do práce budete na ulici po膷u钮 len mu啪ské hlasy. Táto skúsenos钮 je o to zvlá拧tnej拧ia, 啪e rovnako ako de艌 predtým stretávate 啪eny, av拧ak 啪iadna z nich nehovorí. Nanajvý拧 za拧epkajú. Predstavte si, 啪e potom prechádzate cez park, kde matka uspáva svoje die钮a. Robí to v拧ak potichu, bez toho, aby spievala uspávanku, ako to bolo ráno predtým a ako by sme o膷akávali, 啪e sa to stane kdeko木vek na svete. Tento scenár hodný fiktívneho filmu alebo orwellovského príbehu sa teraz skuto膷ne deje v Afganistane, kde Taliban prostredníctvom nariadenia zo d艌a na de艌 rozhodol, 啪e nielen tváre a telá 啪ien u啪 nemajú 鈥瀘b膷ianske práva鈥� v spolo膷enskom 啪ivote, ale dokonca ani ich hlasy.

Túto správu zachytili medzinárodné médiá, ale, 啪ia木, nezískala taký ohlas, aký by si zaslú啪ila, a dodnes nevyvolala hlasné protesty a masové hnutia, ako sa to právom deje v prípade mnohých iných problémov a ob膷ianskych bojov. A predsa by sme mali by钮 v拧etci 拧okovaní a pobúrení takýmto rozhodnutím, preto啪e oklie拧tenie 啪enského hlasu je aktom bezprecedentného násilia, ktorý nemô啪e neublí啪i钮 celému 木udskému spolo膷enstvu ako celku, bez oh木adu na nábo啪enskú, etnickú alebo kultúrnu príslu拧nos钮. Ak sme si skuto膷ne 鈥瀗avzájom údmi鈥�, ako to dosved膷uje a ka啪dý de艌 pripomína pápe啪 Franti拧ek, potom nemô啪eme zosta钮 木ahostajní, preto啪e afganské diev膷atá i 啪eny sú aj na拧e. A my musíme za ne pozdvihnú钮 svoj hlas, ke膹啪e ony ho u啪 teraz nemajú.

Práve pred tromi rokmi, 31. augusta, americké jednotky urýchlene ukon膷ili svoj odchod z Afganistanu a Taliban sa opä钮 dostal k moci. Odvtedy sa pre 啪eny v tejto ázijskej krajine za膷ala no膷ná mora, ktorá akoby nemala konca, ale ktorá bola zárove艌 absolútne predvídate木ná: najprv vylú膷enie diev膷at star拧ích ako 12 rokov zo 拧kôl (膷o mô啪e by钮 podlej拧ie ako ukradnú钮 budúcnos钮 jednej generácii?), potom postupné zbavovanie v拧etkých ich základných práv. A teraz dokonca zru拧enie ich hlasu na verejnosti. V mediálnom systéme, ktorý je niekedy nedbalý na správy, pre ktoré nezostal 膷as, by sme si v拧etci mali uvedomi钮, 啪e existujú milióny 啪ien, ktorým bolo zakázané hovori钮 a spieva钮. 沤eny, ktorým v roku 2024 vzali hlas a s ním aj nádej na 啪ivot v lep拧om svete.

Preklad Zuzana Klimanová