蜜桃交友

Svitlana Dukhovych – Pope

Don Oleh Ladnyuk rozpráva s jemnos?ou, ktorá akoby nepochádzala z hrôzy vojny. V týchto dňoch v Ríme ?trochu odpo?íva“, hovorí ukrajinský kňaz, ktorý je vojenským kaplánom na fronte, medzi vojakmi i civilistami. Don Oleh priná?a humanitárnu pomoc na miesta, kam dopadajú rakety a pomáha pri evakuácii.

Svoju slu?bu vykonáva don Oleh v Dnepri, kde u?í i dejepis na ?tátnej ?kole. Spomínaný kurz, na ktorom sa momentálne zú?astňuje v Ríme je projekt, ktorý organizuje  Pápe?ská saleziánska univerzita v spolupráci s Nadáciou dona Bosca vo svete a zdru?ením Don Bosco Network a má za cie? poskytnú? metodické nástroje na zvládanie traumy spôsobenej vojnou. Pre Vatikánske médiá poskytol ukrajinský kňaz rozhovor o tomto kurze i svojej slu?be na Ukrajine.

Don Oleh, kto sa zú?astňuje na tomto kurze organizovanom Pápe?skou saleziánskou univerzitou?

Kurz bol vytvorený ?peciálne pre Ukrajinu a Blízky východ. Z Ukrajiny pri?li katechéti, u?itelia a psychológovia zo saleziánskych komunít a tie? z Doneckého exarchátu, preto?e polovica ich územia je okupovaná a musia prispieva? k lie?eniu rán, ktoré spôsobuje vojna. Kurz je ve?mi zaujímavý, preto?e sa zaoberá traumami z vojny: takými, ktoré, ?ia?, po?as konfliktov nie v?dy vidíme, psychické rany sa toti? mô?u otvori? aj nieko?ko rokov po vojne. Hovoríme napríklad o smútku. Je to ve?mi u?ito?ná téma kurzu, preto?e sa ?asto stretávame s rodinami, s ?u?mi, ktorí vo vojne stratili die?a, man?ela alebo rodi?a. Vysvetlili nám, o ?om mô?eme s nimi hovori? a o ?om je lep?ie nehovori?. Napríklad veta ?V?etko bude v poriadku“ mô?e by? ?asto ve?mi traumatizujúca, preto?e kto sme my, aby sme mohli poveda?, ?e v?etko bude v poriadku? A po?as tohto kurzu nám vysvet?ujú aj ?al?ie veci, ktoré sú pre nás ve?mi dôle?ité, preto?e na Ukrajine je nedostatok psychológov, ktorí by mohli pracova? s civilistami alebo s armádou, a ?ia?, potreba psychológov bude v budúcnosti narasta?. Takéto kurzy poskytujú nástroje pre tých, ktorí sú v priamom kontakte s ?u?mi v kritických podmienkach. To z nás ur?ite nerobí psychológov, ale aspoň máme mo?nos? poskytnú? prvotnú pomoc tohto druhu ?u?om trpiacim vojnovou traumou.

Ako ste Vy osobne pre?ívali sprevádzanie ?udí, ktorí po?as týchto viac ako dvoch rokov rozsiahlej vojny utrpeli stratu svojich blízkych? ?o je dôle?ité ma? na pamäti pri priná?aní útechy?

Ke? ?udia smútia, ?asto nepo?úvajú u?ami, ale srdcom. Smútiaci ?udia sú ?asto nahnevaní na svet, mô?u by? nahnevaní aj na nás, preto?e ja ?ijem, zatia? ?o ich man?el alebo die?a u? nie. Preto je to ve?mi ?a?ké: slová, ktoré treba pou?i?, závisia od situácie. Najdôle?itej?ia zo v?etkého je v?ak prítomnos?. By? nablízku ve?mi pomáha. Napríklad v prvých dňoch vojny, ke? sa ma ?udia pýtali: ?Kde je Boh? (...) V?etko je tu zni?ené, je tu to?ko m?tvych“, neodpovedal som, ale zostával som s týmito ?u?mi a oni mi potom hovorili: ?Teraz vidíme Boha v tvojej prítomnosti medzi nami“. Ke? niekto stratil blízkeho ?loveka a my sme mu nablízku, ?asto nemusíme hne? ?skáka? do re?i“ so slovami, preto?e ak pou?ije? slová, zdá sa, ?e sa chce? sta? u?ite?om, niekým, kto dáva rady... ?lovek, ktorý trpí, nechce v tej chvíli u?ite?a, ale niekoho, kto by mu bol nablízku, s kým by mohol hovori? o bolesti, ktorú má vo vnútri. Preto je najdôle?itej?ie by? nablízku ?loveku, ktorý smúti, pomôc? mu vyda? zo seba emócie, ktoré má v sebe. Nie je potrebné klás? príli? ve?a otázok. Lep?ie je po?ka?, kým si ?lovek zvykne, a potom pomaly za?a? hovori?.

Don Oleh Ladnyuk pri svojej slu?be

V prvých dňoch, ke? sme pri?li do Ríma sa ?eny z na?ej skupiny báli lietadiel lietajúcich po oblohe a hluku po?as noci: budili sa a h?adali, kde by sa mohli ukry?, mysleli si, ?e je to bomba, bol to v?ak iba hluk oby?ajného civilného lietadla. Je ve?mi ?a?ké pochopi? niekoho, kto pri?iel z vojny. Poviem napríklad aj o sebe: pri?iel som do Talianska a niekto ma pozval na výlet do Turína. A ja som odpovedal: ?Prepá?, zostanem v Ríme, preto?e som ve?mi unavený“. A nie je to fyzická únava, pri ktorej sa vám chce ís? spa?. Je to psychická únava, ?e sa vám nechce nikam ís?, ale len relaxova?, mo?no sa prejs? po Ríme, pozrie? si parky a to je v?etko. Je to únava, ktorú nikto nepochopí, ak nemá túto drámu za sebou. Je to ve?ká psychická únava spôsobená vojnou.

Don Oleh, od za?iatku vojny ste nikdy neprestali podporova? ?udí v oblastiach ve?mi blízko frontovej línie. Va?ím poslaním, ako ste povedali, je pomáha? ?u?om zosta? ??udskými“.

Áno, evakuoval som viac ako 500 ?udí z ve?mi nebezpe?ných oblastí, kam by sa iní nedostali. (...) Som ??astný, preto?e ke? sa hovorí, ?e treba ?i? naplno - a e?te viac naplno ?i? svoj kňazský ?ivot -, myslím si, ?e toto je to najlep?ie, ?o som mohol v ?ivote urobi?. Preto?e ?ivot vám dáva ?ancu a ty si povie?: toto mô?e by? najvä??ia vec v tvojej existencii, a tak ju bu? prijmem, alebo neprijmem, bu? sko?ím, alebo nesko?ím. A ke? sa do toho vrhne?, vidí?, ?e si urobil ve?a krásnych vecí a navy?e si zostal na?ive, preto?e ani to nie je samozrejmos?. Tak?e pokra?ujeme v pomoci, v práci vo farnostiach, na frontovej línii.

(Spracovala Miroslava Holubíková)