蜜桃交友

Stanislas Kambashi SJ, Miroslava Holubíková 鈥� Pope

Genocída v Rwande v roku 1994 bola tragédiou, ktorá ukázala, ko木ko 拧kody mô啪e spôsobi钮 nenávis钮. Po tridsiatich rokoch sa v膹aka úsiliu o zmierenie a jednotu táto rozdelená krajina sna啪í o svoj rozvoj a obnovu, k 膷omu prispieva aj miestna cirkev. O tejto 鈥瀙astorácii zmierenia鈥� hovoril kard. Kambanda. Priná拧ame výber z rozhovoru.

Ako po tridsiatich rokoch vníma cirkev tieto dramatické udalosti?

Bola to neslýchaná tragédia. Skuto膷ne to ukazuje záva啪nos钮 hriechu a nenávisti (...). Systematické vyhladzovanie národa v 20. storo膷í, pred obrazovkami celého sveta, bez pomoci, so znásil艌ovaním, mu膷ením, opovrhnutiahodným poni啪ovaním bola naozaj hrozná situácia a ve木mi 钮a啪ko sa vysvet木uje. Ale 膹akujeme Bohu. V膹aka Bohu sa nám po 30 rokoch podarilo toto v拧etko prekona钮 na ceste k zmiereniu a jednote. Ako hovorí sv. Pavol, tam, kde sa rozmno啪il hriech, rozhojnila sa milos钮. Preto啪e krajina, ktorá bola zni膷ená, spolo膷enstvo, ktoré bolo rozorvané, je teraz zjednotené a spolupracuje na rozvoji, to je naozaj Bo啪ia milos钮.

Ako ste Vy osobne pre啪ívali toto temné obdobie pred 30 rokmi?

V 膷ase genocídy, od 7. apríla do 4. júla 1994, teda takmer 100 dní, ke膹 bolo zabitých 1,1 milióna 木udí, som nebol v Rwande. 艩es钮 mesiacov predtým som bol poslaný na 拧túdium do Ríma. Ale e拧te pred mojím odchodom do Ríma, v roku 1993, som videl za膷iatok tejto genocídy: boli zabíjaní 木udia ozna膷ovaní za Tutsiov. V mojej domácnosti sa z deviatich 木udí, ktorí boli doma, zachránil len jeden. Susedné rodiny boli úplne vyhladené. Pre啪ívali sme to s ve木kou boles钮ou a utrpením. (...) Zásada, ktorá mi ve木mi pomáha, spo膷íva v tom, aby som sa nezaoberal svojím utrpením, preto啪e niektorí trpeli viac ako ja, pre啪ili toto obdobie, videli svojich blízkych zabitých, umu膷ených, malé deti, ktoré nikdy nepoznali svoje rodiny. Tak啪e svoje utrpenie nechávam bokom, aby som pomohol a podporil tých, ktorí trpia viac ako ja. (...)

Spomienka na genocídu po 30. rokoch (Kigali, 7. apr. 2024)

Dva roky po genocíde, v roku 1996, pápe啪 Ján Pavol II. prijal nového rwandského ve木vyslanca pri Svätej stolici  a vyzval 鈥瀡拧etkých, aby h木adali cesty k skuto膷nému zmiereniu prostredníctvom dialógu a re拧pektovania spravodlivosti鈥�. Tie啪 dodal, 啪e autentické zmierenie medzi v拧etkými Rwan膹anmi mo啪no dosiahnu钮 len v pravde a v znovunájdení vzájomnej dôvery. Ako po tomto pápe啪ovom prejave pracovala cirkev v Rwande na zmierení?

Cirkev v Rwande u啪 30 rokov po genocíde orientuje svoju pastora膷nú 膷innos钮 na zmierenie. (...) Bezprostredne po genocíde sa cirkev usilovala o dôstojný pohreb obetí, utí拧enie smútku rodín, (...) vzývanie Bo啪ieho milosrdenstva nad tým, 膷o sa stalo. Zmierenie prebiehalo na troch úrovniach. Najprv zmierenie s Bohom, preto啪e v拧etko zlo, ktoré 膷lovek spôsobí druhému, je hriech, ktorý volá k Bohu. On nám prejavuje svoje milosrdenstvo. Potom je tu zmierenie so sebou samým, s vlastnou históriou, preto啪e sú tu vnútorné konflikty, zrada, vina za to, 啪e sme nemohli by钮 zachránení, ak by existovala cesta. A zmierenie s druhými, preto啪e sa mô啪eme podeli钮 o pokoj. A napokon praktické zmierenie, pomoc pozostalým prostredníctvom charity, dobro膷innosti, napríklad stavba domov obetiam a rodinám obvinených z genocídy. (...)  A potom metodika, ktorú sme v rámci na拧ej cirkvi vypracovali. Zah艜艌a sedenie v malých skupinách, v radových cirkevných spolo膷enstvách, kde ka啪dý rozpráva svoj príbeh utrpenia a ostatní ho po膷úvajú bez toho, aby ho súdili. (...) A tie啪 v prvú májovú nede木u sa vo v拧etkých kostoloch organizuje modlitba za obete genocídy. Celé tie roky sme spolo膷enstvo sprevádzali pastierskymi listami a anga啪ovala sa aj Komisia pre spravodlivos钮 a mier. (...) V diecézach máme centrá pre na膷úvanie a zmierenie.

Akú úlohu pod木a Vás zohralo v tomto úsilí o zmierenie vzdelávanie, najmä katolícke?

Vä膷拧ina 拧kôl v Rwande je katolícka. V na拧ich 拧kolách citlivo vnímame a vyu膷ujeme jednotu a zmierenie. Trváme na tom, aby sme sa nezastavili pri etnických rozdieloch, ale aby sme sa identifikovali ako Rwan膹ania, a tým aj ako bratia. 艩tát tie啪 zru拧il etnickú rovnováhu, ktorá predtým v 拧kolách existovala. To znamená, 啪e deti boli prijímané pod木a po膷tu ur膷eného 拧tátom a pod木a etnickej príslu拧nosti. To bolo ve木mi nebezpe膷né, preto啪e to obmedzovalo výkonnos钮 a slobodu mladých 木udí. Táto spravodlivos钮, dosiahnutá aj v oblasti vzdelávania, nám pomáha zdôraz艌ova钮 význam jednoty a zmierenia. Okrem formálneho vzdelávania sú to aj 拧kolenia, komunitné terapie a lie膷enie traumy. Na拧e pastora膷né aktivity zah艜艌ajú poradenstvo a praktické aktivity dobro膷innosti, solidarity a rozvoja prostredníctvom Charity.

膶o nám mô啪ete poveda钮 na záver o tom, 膷o sa stalo?

Pripomíname si genocídu (...), ktorá sa 膷asto prekrýva s ve木kono膷ným obdobím. (...) Vidím, 啪e na拧a krajina, Rwanda, ktorá bola v hlbinách utrpenia a smrti, v hrobe, teraz vstáva z m艜tvych. 膸akujeme Bohu a chceme vysla钮 posolstvo na拧im bratom v Afrike a vo svete, preto啪e rozdelenie, nenávis钮, násilie, vojna sú prítomné v拧ade. Je to 木udská slabos钮, ktorá sa mô啪e vyskytnú钮. Nesmieme pod木ahnú钮 poku拧eniu a hriechu rozdelenia, ale rad拧ej budova钮 bratstvo. V拧etci sme bratia, ako hovorí pápe啪 Franti拧ek.