蜜桃交友

Stanislas Kambashi SJ, Miroslava Holubíková – Pope

Genocída v Rwande v roku 1994 bola tragédiou, ktorá ukázala, ko?ko ?kody mô?e spôsobi? nenávis?. Po tridsiatich rokoch sa v?aka úsiliu o zmierenie a jednotu táto rozdelená krajina sna?í o svoj rozvoj a obnovu, k ?omu prispieva aj miestna cirkev. O tejto ?pastorácii zmierenia“ hovoril kard. Kambanda. Priná?ame výber z rozhovoru.

Ako po tridsiatich rokoch vníma cirkev tieto dramatické udalosti?

Bola to neslýchaná tragédia. Skuto?ne to ukazuje záva?nos? hriechu a nenávisti (...). Systematické vyhladzovanie národa v 20. storo?í, pred obrazovkami celého sveta, bez pomoci, so znásilňovaním, mu?ením, opovrhnutiahodným poni?ovaním bola naozaj hrozná situácia a ve?mi ?a?ko sa vysvet?uje. Ale ?akujeme Bohu. V?aka Bohu sa nám po 30 rokoch podarilo toto v?etko prekona? na ceste k zmiereniu a jednote. Ako hovorí sv. Pavol, tam, kde sa rozmno?il hriech, rozhojnila sa milos?. Preto?e krajina, ktorá bola zni?ená, spolo?enstvo, ktoré bolo rozorvané, je teraz zjednotené a spolupracuje na rozvoji, to je naozaj Bo?ia milos?.

Ako ste Vy osobne pre?ívali toto temné obdobie pred 30 rokmi?

V ?ase genocídy, od 7. apríla do 4. júla 1994, teda takmer 100 dní, ke? bolo zabitých 1,1 milióna ?udí, som nebol v Rwande. ?es? mesiacov predtým som bol poslaný na ?túdium do Ríma. Ale e?te pred mojím odchodom do Ríma, v roku 1993, som videl za?iatok tejto genocídy: boli zabíjaní ?udia ozna?ovaní za Tutsiov. V mojej domácnosti sa z deviatich ?udí, ktorí boli doma, zachránil len jeden. Susedné rodiny boli úplne vyhladené. Pre?ívali sme to s ve?kou boles?ou a utrpením. (...) Zásada, ktorá mi ve?mi pomáha, spo?íva v tom, aby som sa nezaoberal svojím utrpením, preto?e niektorí trpeli viac ako ja, pre?ili toto obdobie, videli svojich blízkych zabitých, umu?ených, malé deti, ktoré nikdy nepoznali svoje rodiny. Tak?e svoje utrpenie nechávam bokom, aby som pomohol a podporil tých, ktorí trpia viac ako ja. (...)

Spomienka na genocídu po 30. rokoch (Kigali, 7. apr. 2024)

Dva roky po genocíde, v roku 1996, pápe? Ján Pavol II. prijal nového rwandského ve?vyslanca pri Svätej stolici  a vyzval ?v?etkých, aby h?adali cesty k skuto?nému zmiereniu prostredníctvom dialógu a re?pektovania spravodlivosti“. Tie? dodal, ?e autentické zmierenie medzi v?etkými Rwan?anmi mo?no dosiahnu? len v pravde a v znovunájdení vzájomnej dôvery. Ako po tomto pápe?ovom prejave pracovala cirkev v Rwande na zmierení?

Cirkev v Rwande u? 30 rokov po genocíde orientuje svoju pastora?nú ?innos? na zmierenie. (...) Bezprostredne po genocíde sa cirkev usilovala o dôstojný pohreb obetí, utí?enie smútku rodín, (...) vzývanie Bo?ieho milosrdenstva nad tým, ?o sa stalo. Zmierenie prebiehalo na troch úrovniach. Najprv zmierenie s Bohom, preto?e v?etko zlo, ktoré ?lovek spôsobí druhému, je hriech, ktorý volá k Bohu. On nám prejavuje svoje milosrdenstvo. Potom je tu zmierenie so sebou samým, s vlastnou históriou, preto?e sú tu vnútorné konflikty, zrada, vina za to, ?e sme nemohli by? zachránení, ak by existovala cesta. A zmierenie s druhými, preto?e sa mô?eme podeli? o pokoj. A napokon praktické zmierenie, pomoc pozostalým prostredníctvom charity, dobro?innosti, napríklad stavba domov obetiam a rodinám obvinených z genocídy. (...)  A potom metodika, ktorú sme v rámci na?ej cirkvi vypracovali. Zah?ňa sedenie v malých skupinách, v radových cirkevných spolo?enstvách, kde ka?dý rozpráva svoj príbeh utrpenia a ostatní ho po?úvajú bez toho, aby ho súdili. (...) A tie? v prvú májovú nede?u sa vo v?etkých kostoloch organizuje modlitba za obete genocídy. Celé tie roky sme spolo?enstvo sprevádzali pastierskymi listami a anga?ovala sa aj Komisia pre spravodlivos? a mier. (...) V diecézach máme centrá pre na?úvanie a zmierenie.

Akú úlohu pod?a Vás zohralo v tomto úsilí o zmierenie vzdelávanie, najmä katolícke?

Vä??ina ?kôl v Rwande je katolícka. V na?ich ?kolách citlivo vnímame a vyu?ujeme jednotu a zmierenie. Trváme na tom, aby sme sa nezastavili pri etnických rozdieloch, ale aby sme sa identifikovali ako Rwan?ania, a tým aj ako bratia. ?tát tie? zru?il etnickú rovnováhu, ktorá predtým v ?kolách existovala. To znamená, ?e deti boli prijímané pod?a po?tu ur?eného ?tátom a pod?a etnickej príslu?nosti. To bolo ve?mi nebezpe?né, preto?e to obmedzovalo výkonnos? a slobodu mladých ?udí. Táto spravodlivos?, dosiahnutá aj v oblasti vzdelávania, nám pomáha zdôrazňova? význam jednoty a zmierenia. Okrem formálneho vzdelávania sú to aj ?kolenia, komunitné terapie a lie?enie traumy. Na?e pastora?né aktivity zah?ňajú poradenstvo a praktické aktivity dobro?innosti, solidarity a rozvoja prostredníctvom Charity.

?o nám mô?ete poveda? na záver o tom, ?o sa stalo?

Pripomíname si genocídu (...), ktorá sa ?asto prekrýva s ve?kono?ným obdobím. (...) Vidím, ?e na?a krajina, Rwanda, ktorá bola v hlbinách utrpenia a smrti, v hrobe, teraz vstáva z m?tvych. ?akujeme Bohu a chceme vysla? posolstvo na?im bratom v Afrike a vo svete, preto?e rozdelenie, nenávis?, násilie, vojna sú prítomné v?ade. Je to ?udská slabos?, ktorá sa mô?e vyskytnú?. Nesmieme pod?ahnú? poku?eniu a hriechu rozdelenia, ale rad?ej budova? bratstvo. V?etci sme bratia, ako hovorí pápe? Franti?ek.