蜜桃交友

Deborah Castellano Lubov, Zuzana Klimanová 鈥� Pope

Pápe啪 Franti拧ek sa v septembri tohto roku vydá na svoju 45. zahrani膷nú apo拧tolskú cestu. Zavíta do 

Ázie a Oceánie. Pápe啪 Franti拧ek najprv nav拧tívi Indonéziu, najvä膷拧iu krajinu sveta s moslimskou vä膷拧inou, kde katolíci tvoria viac ako 8 miliónov, teda 3,1 % obyvate木stva, a v d艌och 3. - 6. septembra sa zdr啪í v jej hlavnom meste Jakarta. Potom bude pokra膷ova钮 do Papuy-Novej Guiney, Východného Timoru a Singapuru. Pôjde o najdlh拧iu cestu v rámci pontifikátu Svätého Otca.

Kardinál Suharyo, ako vítate nadchádzajúcu apo拧tolskú náv拧tevu pápe啪a Franti拧ka?

S ve木kým nad拧ením. Ale nielen katolícka komunita s ve木kým nad拧ením prijala správu, 啪e pápe啪 Franti拧ek nav拧tívi Indonéziu - ve木ký imám 拧tátnej me拧ity Istiqlal bol medzi tými, ktorí ako prví oznámili nadchádzajúcu náv拧tevu pápe啪a Franti拧ka, nieko木ko tý啪d艌ov pred oficiálnym oznámením Vatikánu.

Vz钮ahy medzi Vatikánom a Indonéziou majú dlhú históriu. Vatikán je jednou z piatich krajín, ktoré uznali vyhlásenie nezávislosti Indonézie. V roku 1947 u啪 v Jakarte pôsobil apo拧tolský delegát, ktorý je dnes ve木vyslanectvom.

Katolíckej komunite hovorím, 啪e fyzická prítomnos钮 pápe啪a Franti拧ka je ve木mi dôle啪itá, a zárove艌 pripomínam, 啪e sa máme v啪dy sna啪i钮 prehlbova钮 si vedomosti o jeho u膷ení, ktoré nám dáva prostredníctvom rôznych encyklík a apo拧tolských exhortácií, ako sú Evangelii gaudium, Laudato si, Fratelli tutti 补迟膹.

Kardinál Suharyo

Katolícka komunita tvorí pribli啪ne 3% obyvate木stva Indonézie, ázijskej krajiny s najvä膷拧ím po膷tom moslimských veriacich na svete. Mô啪ete nám poveda钮 viac o tejto katolíckej komunite? Aké je to by钮 katolíkom v tejto krajine v ka啪dodennom 啪ivote?

Indonézia je ve木mi ve木ká krajina, pozostávajúca z mnohých ostrovov, ktorých je takmer 17-tisíc, a z mnohých kme艌ov, ke膹啪e tu 啪ije viac ne啪 1300 etnických skupín s to木kými kultúrami a nábo啪enstvami. Je pravda, 啪e Indonézia je krajinou s najvä膷拧ím po膷tom moslimov na svete. Islam v Indonézii v拧ak nie je ten istý ako islam v rôznych iných krajinách. V Indonézii existujú dve najvä膷拧ie islamské organizácie, Muhammadiyah a Nahdlatul Ulama, ktoré sú ve木mi otvorené a tolerantné. Práve to ur膷uje spolo膷ný 啪ivot ob膷anov. Ja sám mám ve木mi dobré vz钮ahy s nábo啪enskými lídrami na centrálnej a regionálnej úrovni.

V Indonézii v podstate existuje sloboda nábo啪enského vyznania, av拧ak realita sa na jednotlivých miestach lí拧i. V sú膷asnosti sa zdá, 啪e 拧tát to so zachovaním nábo啪enskej slobody myslí ve木mi vá啪ne. V ka啪dodennom 啪ivote teda 啪ijeme ako be啪ní ob膷ania. Mô啪eme pracova钮 v rôznych in拧titúciách vrátane 拧tátnych. V nede木u 木udia chodia do kostola. Niektorí musia prekonáva钮 ve木ké vzdialenosti, aby sa dostali na miesto bohoslu啪ieb. Vo v拧eobecnosti mô啪eme 啪i钮 v mieri so svojimi susedmi. Pravdou je aj to, 啪e nemálo katolíkov sa stalo vedúcimi predstavite木mi pluralitnej spolo膷nosti a pracuje v 拧tátnych in拧titúciách na vysokých postoch.

Vo v拧eobecnosti katolíci v Indonézii 啪ijú normálne ako 膷lenovia spolo膷nosti. 沤i钮 spolu ako spoluob膷ania, aj ke膹 rôznych nábo啪enstiev, je nie膷o úplne be啪né. V skuto膷nosti existuje pomerne ve木a rodín, ktorých 膷lenovia pozostávajú z prívr啪encov rôznych nábo啪enstiev. V iných krajinách by to mo啪no nebolo myslite木né. Je tu aj pomerne ve木a k艌azov a reho木níkov, ktorí pochádzajú z moslimských, hinduistických alebo budhistických rodín.

Jakarta

V 膷om spo膷íva tajomstvo mierového spolu啪itia v Indonézii? Existujú aj oblasti, ktoré je potrebné zlep拧i钮?

Jedným z hlavných dôvodov je história vzniku indonézskeho 拧tátu. Pred vznikom Indonézie bol tento región viac ako 350 rokov kolonizovaný cudzími krajinami. V histórii vzniku Indonézie sú tri mí木niky. (...) Vyvrcholením bolo vyhlásenie nezávislosti Indonézie 17. augusta 1945. Nezávislos钮 Indonézie nebola darom od kolonialistov, ale výsledkom dlhého boja, do ktorého sa zapojili v拧etky zlo啪ky národa, v拧etky etnické skupiny a vyznáva膷i v拧etkých nábo啪enstiev. Nasledujúci de艌 bola ustanovená Pancasila [oficiálna, základná filozofická teória Indonézie] ako základ 拧tátu. Indonézia teda nie je nábo啪enským 拧tátom, ale unitárnym 拧tátom Indonézska republika. Táto história boja, do ktorého sa zapojili v拧etci ob膷ania, a Pancasila ako základ 拧tátu je to, 膷o robí jednotu indonézskych ob膷anov silnou.

Pancasila pozostáva z piatich základných princípov, ktoré slú啪ia ako základ Indonézskej ústavy. Prvým je 鈥瀡iera v jediného Boha鈥�. Druhým je 鈥瀞pravodlivá a civilizovaná 木udskos钮鈥�. Tretím je 鈥瀓ednota Indonézie鈥�. 艩tvrtým je 鈥瀌emokracia vedená vnútornou múdros钮ou v jednomyse木nosti, ktorá vzniká z rozpravy medzi zástupcami鈥� a piatym je 鈥瀞ociálna spravodlivos钮 pre celý indonézsky 木ud鈥�.

Niektoré z najvä膷拧ích výziev sa týkajú nerovnomerného rozdelenia blahobytu na Jáve aj mimo nej, nadnárodného islamského vplyvu, skupín, ktoré stále chcú vytvori钮 islamský 拧tát, ekonomickej nerovnosti a politického systému, najmä nepriaznivého hospodárenia vo膷i slab拧ím.

Katolíci po膷as ve木kono膷nej vigílie v Jakarte

Kardinál hovorí aj o pôsobení katolíkov v indonézskej spolo膷nosti, kde sú men拧inou:

Spomínam si na skúsenos钮 katolíckeho u膷ite木a, ktorý bol umiestnený vo ve木kej vidieckej oblasti a okrem neho tam nebol 啪iaden iný katolík. Necítil sa izolovaný, ale na膹alej h木adal spôsoby, ako kona钮 dobro. U膷il na dedine, kde bolo obyvate木stvo negramotné. Aby sa tam dostal, musel ís钮 tri hodiny pe拧o a 膹al拧ie tri hodiny spä钮. Robil to dvakrát tý啪denne. Ke膹 som nav拧tívil jeho rodinu, povedal mi: 鈥濷t膷e, toto v拧etko som robil preto, aby tu 木udia vedeli, 啪e katolíci chcú kona钮 iba dobro鈥�.

Vidíme ich kona钮 dobro rôznymi spôsobmi, prostredníctvom vzdelávania, od základného a啪 po vy拧拧ie vzdelávanie, prostredníctvom poskytovania zdravotníckych slu啪ieb, sociálnych slu啪ieb, ako sú napríklad úverové dru啪stvá, a prostredníctvom spolupráce s ostatnými 膷lenmi komunity. Povedané inak, 鈥瀔onajú dobro鈥� prostredníctvom dialógu, ktorý ponúkajú vo svojej práci i prostredníctvom svojho 啪ivota.