蜜桃交友

Miroslava Holubíková – Pope

Vydavate?stvo HarperCollins vydáva knihu, ktorú Svätý Otec napísal so svojím osobným priate?om Fabiom Ragonom, vatikanistom talianskej masmediálnej spolo?nosti  Mediaset. Ide o príbeh 88 rokov ?ivota Jorgeho Maria Bergoglia, pretkaný ve?kými udalos?ami dejín, od Hiro?imy a? po pandémiu. Priná?ame výber z  Alda Cazzulla, redaktora zo spomínaného talianskeho denníka, ktorý mal exkluzívnu mo?nos? publikova? úryvky v predstihu.

Únik pred stroskotaním lode

Stará mama Rosa a starý otec Giovanni so synom Mariom - pápe?ovým otcom - mali v októbri 1927 odís? do Argentíny z janovského prístavu na lodi ?Principessa Mafalda“. Starý otec v?ak nedokázal v?as zohna? peniaze na lístky, tak musel cestu odlo?i?. ?Principessa Mafalda“ sa potopila pri pobre?í Brazílie: tristo emigrantov sa utopilo. Bergogliovci potom odi?li vo februári 1929 lo?ou ?Giulio Cesare“. «Po dvoch tý?dňoch dorazili do Argentíny, kde ich privítal Hotel de Inmigrantes, prijímacie stredisko pre emigrantov, ktoré sa príli? nelí?ilo od tých, o ktorých po?úvame dnes».

Talianske filmy a piesne

«Rodi?ia nás brávali do susedného kina na povojnové filmy. Videl som ich v?etky. Zvlá?? si pamätám na Rosselliniho film ?Rím, otvorené mesto“: majstrovské dielo. Ale aj ?Paisa“ alebo ?Nemecko v roku nula“, ?i ?Deti se na nás pozerajú“ od Vittoria De Sicu. Nie?o iné je film ?Cesta“, ktorý som mal najrad?ej, a ktorý som videl, ke? som u? bol star?í: nemá ni? spolo?né s vojnou, ale rád ho citujem, preto?e Federico Fellini dokázal upriami? pozornos? na tých posledných»“. Spomedzi talianskych piesní mal malý Jorge rád najmä ?O sole mio“ a ?Dove sta Zazà“.

Komunistická u?ite?ka

Ve?mi dôle?itá pre formovanie ?tudenta Bergoglia bola jeho u?ite?ka Esther: «ohromná ?ena, v?a?ím jej za ve?a. Bola to komunistka pravého druhu, ateistka, ale úctivá: hoci mala svoje vlastné názory, nikdy neúto?ila na vieru. A ve?a ma nau?ila o politike: dávala mi ?íta? publikácie vrátane tých z komunistickej strany Nuestra Palabra... Ktosi po mojom zvolení za pápe?a povedal, ?e ?asto hovorím o chudobných, lebo aj ja budem komunista alebo marxista. Dokonca mi jeden priate? kardinál uviedol, ?e istá pani, dobrá katolí?ka, mu povedala, ?e je presved?ená, ?e pápe? Franti?ek je ?antipápe?“. Dôvod? Preto?e nenosím ?ervené topánky! Ale hovori? o chudobných neznamená automaticky by? komunistom: chudobní sú zástavou evanjelia a sú v Je?i?ovom srdci!... V kres?anských komunitách sa ?udia delili o majetok: to nie je komunizmus, to je ?isté kres?anstvo!»

Priate?ka a láska

«Po?as jedného roka v seminári som sa aj ja trochu zamiloval: to je normálne, inak by sme neboli ?u?mi. U? predtým som mal priate?ku, ve?mi milé diev?a, ktorá pracovala vo filmovom priemysle a neskôr sa vydala a mala deti. Vtedy v?ak, po?as seminára, som bol na svadbe jedného zo svojich strýkov a oslnilo ma diev?a. Naozaj mi zamotala hlavu tým, aká bola krásna a inteligentná. Tý?deň som mal jej obraz stále v mysli a bolo pre mňa ?a?ké modli? sa! Potom to na??astie pre?lo a ja som sa telom i du?ou venoval svojmu povolaniu.»

Pre?o nepozerá televíziu

Pápe? v knihe hovorí o Maradonovi, Messim a svojej vá?ni pre futbal, ale vysvet?uje, pre?o nesleduje zápasy Argentíny v televízii. «Bolo to 15. júla 1990. Ke? sme s bratmi sledovali televíziu v rekrea?nej miestnosti, vysielali niektoré ve?mi chúlostivé scény, mierne povedané, nie?o, ?o ur?ite nebolo dobré pre srdce. Ni? pikantné, to nie, ale ke? som sa vrátil do izby, povedal som si: ?Kňaz sa na takéto veci nemô?e pozera?“. A tak som si na druhý deň pri svätej om?i na sviatok Panny Márie Karmelskej dal s?ub, ?e u? nikdy nebudem pozera? televíziu!».

V ústraní za trest

Ako mladý jezuitský predstavený v Argentíne Bergoglio upadol do nemilosti a za trest bol poslaný do Cordoby en destierro, do ústrania. Budí sa o pol piatej, modlí sa, má malú celu ?íslo 5a spolo?nú kúpe?ňu. Stará sa o svojich chorých bratov, umýva ich, spí pri nich, pomáha s praním: «Da? sa do slu?by tým najkrehkej?ím, najchudobnej?ím, posledným je to, ?o by mal robi? ka?dý Bo?í mu?, najmä ak je na vrchole Cirkvi: by? pastierom s vôňou oviec.» Jedného dňa sa ponúkne, ?e bude vari? na svadbe netere klá?torného údr?bára Ricarda: uvarí mäso v dvoch ve?kých hrncoch, o?úpe zemiaky, pripraví ry?ový ?timbale“. Niektorí jezuiti na to ?omrali: ?Bergoglio je blázon“. A Bergoglio zatia? v ústraní uva?oval o svojich chybách: «Urobil som ich kvôli svojmu autoritárskemu prístupu, a? ma obvinili, ?e som ultrakonzervatívny. Bolo to obdobie o?isty. Bol som ve?mi uzavretý do seba, trochu deprimovaný».