蜜桃交友

Pope

?Silu, nádej a vieru mi dodáva to, ?e vidím, ?e Bo?ia Prozrete?nos? nás neopú??a a ?e v ?u?och je ve?a viery.“ Aj tieto slová uviedol Mons. Mokrzycki, ke? sa v rozhovore podelil o svoje pocity z dva roky trvajúcej vojny na Ukrajine. Ako zdôrazňuje, v tomto temnom období je celá krajina ovinutá re?azou modlitby, a dodáva ?Sme Bo?ími bojovníkmi, nie s pu?kou, ale s ru?encom. Nie na bojisku, ale na kolenách pred Najsvätej?ou sviatos?ou“.

Na prvú otázku po?skej redaktorky Vatikánskeho rozhlasu Beaty Zaj?czkowskej o svojich reflexiách zo situácie zd?havej vojny, ukrajinský arcibiskup odpovedal:

Medzi mnohými slovami na stránkach evanjelia ma zaujal jeden Je?i?ov výrok: ?Niet dobrého stromu, ktorý by niesol zlé ovocie, ani zlého stromu, ktorý by niesol dobré ovocie. Lebo ka?dý strom sa pozná po ovocí“. Tieto slová sú pre nás hlasom pravdy, aby sme posúdili správanie ?udí, ktorí sa nasledovaním zla stávajú trpkým ovocím pre iných. A hoci hovoria, ?e chcú bráni? a oslobodzova?, vidíme, ?e to tak nie je.“ Namiesto mieru vyvolávajú vojnu. Namiesto lásky vyvolávajú nenávis?. Namiesto pokoja plodia strach. Toto je ich ovocie, trpké a kyslé. Bolí nás, ?e nieko?ko desa?ro?í po skon?ení druhej svetovej vojny musíme opä? bráni? na?u slobodu a zamý??a? sa nad tým, ako si ?udské bytosti nedoká?u alebo nie sú schopné spomenú? na hrôzy, ktoré po sebe zanechala vojna. Na druhej strane si to ve?mi dobre pamätáme: vä??ina len z histórie, ale sú ?udia, ktorí si toto obdobie pamätajú ako osobnú skúsenos?.

Vojna sa, ?ia?, stala osobnou skúsenos?ou ka?dého z nás. Aký je ka?dodenný ?ivot v sú?asnosti?

Vojenské aktivity, ?ia?, pokra?ujú. Na ?udí a mestá padajú rakety a bezpilotné lietadlá. Vojaci a nevinní ?udia sú zabíjaní. Mnohí ?udia sú zranení, pripravení o domov, ?ivobytie, nemajú prácu. To v?etko vedie k strachu, úzkosti, neistote. Mnohé deti, dospelí a dokonca aj kňazi upadajú do zúfalstva, depresií a du?evných chorôb. Cirkev je v tejto situácii odhodlaná pomôc? v?etkým. Pomáhame bojujúcim vojakom prostredníctvom kaplánskej slu?by, organizujeme distribúciu potravín, liekov, prístrojov, dokonca aj nákup dronov. Na?alej prijímame vnútorne vysídlené osoby, organizujeme humanitárnu pomoc a posielame ju do vojnových oblastí. Túto pomoc poskytujeme aj chudobným rodinám v na?ich farnostiach. Organizujeme rozsiahlu pastora?nú ?innos? na posilnenie viery a nádeje u ?udí.

Priniesol ovocie akt zverenia Ruska a Ukrajiny Matke Bo?ej? Ak áno, aké?

Bezprostredne po akte zverenia Ruska a Ukrajiny pápe?om Franti?kom vo Vatikáne, ako aj v na?ich farnostiach a diecézach sme videli, ?e nasledujúcu sobotu sa ruská armáda stiahla z Kyjeva. Fatimská Panna Mária povzbudzovala k modlitbe, pokániu a obráteniu. Vidíme to aj u mnohých veriacich na?ej Cirkvi a iných obradov a denominácií. ?udia vidia, ?e jediná záchrana je v Bohu, ?e Ukrajinu mô?e zachráni? len zázrak. A to sú plody dôvery v Bo?iu Matku. Napriek tejto ?a?kej situácii ?udia nestrácajú nádej. Stále majú ve?a sily a optimizmu. Vedia prejavi? ve?kú solidaritu a navzájom sa podporova?. V tom v?etkom vidia potrebu modlitby a pôsobenia Bo?ej milosti. Vojaci ?asto hovoria o sile modlitby, ktorú za?ívajú, a sú v?a?ní v?etkým, ktorí sa za nich modlia.

Ale kde nájs? nádej v tomto temnom období?

Silu, nádej a vieru mi dodáva to, ?e nás Bo?ia Prozrete?nos? neopú??a a ?e v ?u?och je ve?a viery. Jeden vojak rozprával, ?o sa mu stalo na fronte. Povedal, ?e po?as bojov im do?la munícia a vedeli, ?e je koniec. Nemohli sa dosta? zo zákopov, preto?e by to bola okam?itá smr?. Preto si po chvíli za?ali navzájom salutova? a videli, ?e sa k nim blí?ia ruskí vojaci. Jeden z ukrajinských vojakov, ktorý vedel, ?e v tých dňoch bude ma? pohreb jeho strýko, ktorý tie? zahynul vo vojne, sa modlil: ?Pane Bo?e, urob nie?o, lebo moja rodina dva pohreby nepre?ije. Vojak povedal, ?e po chvíli Rusi zastali, oto?ili sa a vrátili sa. Pre neho a pre nás je to hmatate?ný zázrak, znamenie Bo?ieho zásahu. ?al?í príklad: brat jedného z mojich kňazov pracuje ako lekár na fronte a raz sa zveril svojmu bratovi: ?Vie?, ?e nie som veriaci, ale viem, ?e e?te ?ijem len v?aka tvojim modlitbám a modlitbám tvojich kolegov“.

Stáva sa modlitba silou?

V tomto mimoriadne ?a?kom období, v ktorom sa Ukrajina nachádza, musíme bdie? pred krí?om ná?ho Pána Je?i?a Krista. Dnes, ke? sa vojna stala realitou, potrebujeme e?te viac prija? krí? a zosta? pripútaní k tomuto znameniu lásky a spásy, znameniu ví?azstva ?ivota nad smr?ou, lásky nad nenávis?ou, pravdy nad l?ou, pokory nad sebectvom. V tomto ?a?kom období Ukrajina tie? potrebuje solidaritu a dobré srdcia, aby mohla napredova?.

(?lánok VR Spracovala Miroslava Holubíková)