蜜桃交友

Pohrebnú svätú om拧u celebroval v sobotu 9. januára v kaplnke Dermatopatologického in拧titútu Nepo拧kvrnenej Panny Márie na Via Boccea v úzkom rodinnom kruhu rektor Pápe啪ského slovenského ústavu a kolégia sv. Cyrila a Metoda Pavol Zvara. Pohrebné obrady pokra膷ovali po svätej om拧i na cintoríne vo Frascati, kde telesné pozostatky Vincenzy Pudi拧ovej ulo啪ili do rodinnej hrobky.

Ladislav Pudi拧 (18. 4. 1924 鈥� 19. 5. 2005) pochádzal z Be拧e艌ovej. V Taliansku v rokoch 1945 鈥� 1948 vy拧tudoval operný spev a tri desiatky rokov sa venoval opernej kariére. S Vincenzou Tocci, ktorá bola tie啪 拧tudentkou spevu, uzavreli man啪elstvo 27. decembra 1953. Pán Boh im po啪ehnal dvoch synov a nieko木ko vnú膷at.

Hlas majstra Pudi拧a sa trvalo zapísal do dejín Vatikánskeho rozhlasu, kde v rokoch 1968 鈥� 1989 pôsobil ako hlásate木 slovenského vysielania. Organizoval slovenské sväté om拧e v rozhlase a v rokoch 1976 鈥� 1984 viedol Liturgické oddelenie Vatikánskeho rozhlasu. V archíve Slovenskej redakcie VR sa zachovala v podaní Ladislava Pudi拧a táto modlitba k Najsvätej拧iemu Je啪i拧ovmu Srdcu:

Vo svojej spomienkovej knihe Z Be拧e艌ovej do Ríma alebo Spomienky operného speváka Ladislav Pudi拧 u啪 ako 75-ro膷ný o svojej man啪elke napísal:

鈥濫nza sa síce narodila vo Frascati 鈥� v malom meste膷ku ne膹aleko Ríma, ktoré preslávili najmä jeho vinice, u啪 od mali膷ka v拧ak bývala s rodi膷mi v Ríme. Jej otecko mal krásny byt s obrovskou terasou priamo nad slávnou Fontana di Trevi, kde sme 膷asto spolu sedávali s mnohými významnými predstavite木mi slovenského exilu v Taliansku.

Fontána, ktorá je jedným zo symbolov Ve膷ného mesta, sa stala známou v膹aka legende. Tá hovorí, 啪e ktoko木vek do nej vhodí mincu, ten sa do Ríma e拧te vráti. Nu啪, z toho zvyku majú pravdepodobne najvä膷拧iu rados钮 rímski bezdomovci. Mestská správa toti啪 fontánu, ktorá je v啪dy plná mincí, pravidelne 膷istí a finan膷ný vý钮a啪ok pou啪íva na pomoc chudobným.

Ja som v拧ak doteraz nevhodil do fontány ani líru. Nie preto, 啪e by som nechcel pomôc钮 chudobným, ale preto, lebo tejto legende jednoducho neverím. M艌a s Ve膷ným mestom spojilo omnoho silnej拧ie puto, ako je oby膷ajná povera. Enza Tocci sa toti啪 v ne膹alekom kostolíku Santa Maria in Via stala mojou právoplatnou man啪elkou, a tak som zostal Rímu verný po celý zvy拧ok svojho 啪ivota.鈥�

(Z Be拧e艌ovej do Ríma alebo Spomienky operného speváka, Smaragd Pedagogické nakladate木stvo, Bratislava, 2000, s. 107-108).

-pz, jb-