蜜桃交友

Je?i? sa Jakuba a Jána pýta: ??o chcete, aby som vám urobil?“ (Mk 10, 36). A hne? nato ich naliehavo vyzýva: ?Mô?ete pi? kalich, ktorý ja pijem? Alebo mô?ete by? pokrstení krstom, ktorým som ja krstený?“ (Mk 10, 38). Je?i? kladie otázky a 

práve takto nám pomáha rozli?ova?, preto?e otázky nám umo?ňujú objavi? to, ?o je v nás, osvet?ujú to, ?o nosíme v srdci a o ?om mnohokrát nevieme.

Nechajme sa oslovi? Pánovým slovom. Predstavme si, ?e sa nás pýta, ka?dého z nás: ??o chce?, aby som ti urobil?“; a druhá otázka: ?Mô?e? pi? kalich, ktorý ja sám pijem?“

Prostredníctvom týchto otázok Je?i? vyzdvihuje väzbu a o?akávania, ktoré majú u?eníci vo?i nemu, so svetlými a tmavými stránkami typickými pre ka?dý vz?ah. Jakub a Ján, sú vlastne prepojení s Je?i?om, ale majú po?iadavky. Vyjadrujú tú?bu by? v jeho blízkosti, ale len preto, aby zaujali ?estné miesto, aby zohrali dôle?itú úlohu, aby ?sedeli v jeho sláve po jeho pravici a po jeho ?avici“ (Mk 10, 37). Zjavne si myslia, ?e Je?i? je ví?azný a slávny Mesiá?, a o?akávajú, ?e sa s nimi podelí o svoju slávu. Vidia v Je?i?ovi Mesiá?a, av?ak predstavujú si ho pod?a logiky moci.

Je?i? sa nezastavuje pri slovách u?eníkov, ale ide do h?bky, po?úva a ?íta v srdciach 

ka?dého z nich a aj ka?dého z nás. A v dialógu sa prostredníctvom dvoch otázok sna?í odhali? tú?bu, ktorá sa v týchto po?iadavkách skrýva.

Najprv sa pýta: ??o chcete, aby som vám urobil?“; a táto otázka odha?uje my?lienky ich srdca, vyná?a na svetlo skryté o?akávania a sny o sláve, ktoré u?eníci tajne pestujú. Je?i? akoby sa pýtal: ??ím chce?, aby som pre teba bol?“, a tak odha?uje to, po ?om v skuto?nosti tú?ia: po mocnom a ví?aznom Mesiá?ovi, ktorý by im poskytol ?estné miesto. A mnohokrát v Cirkvi prichádzajú tieto my?lienky: ?es?, moc...

Potom druhou otázkou Je?i? vyvracia tento obraz Mesiá?a a pomáha im tak zmeni? poh?ad, t. j. obráti? sa: ?Mô?ete pi? kalich, ktorý ja pijem? Alebo mô?ete by? pokrstení krstom, ktorým som ja krstený?“. Týmto spôsobom im zjavuje, ?e nie je Mesiá?om, za akého ho pova?ujú; je Bohom lásky, ktorý sa skláňa, aby sa dotkol tých, ktorí sú poní?ení; ktorý sa stáva slabým, aby pozdvihol slabých; ktorý pracuje pre pokoj, a nie pre vojnu; ktorý pri?iel, aby slú?il, a nie aby sa dal obsluhova?. Kalich, ktorý bude Pán pi?, je obetou jeho ?ivota, je to jeho ?ivot, ktorý nám daroval z lásky, a? na smr?, a? na smr? na krí?i.

A teda po jeho pravici a ?avici budú dvaja lotri, ktorí budú visie? ako on na krí?i a nebudú sedie? na mocenských miestach; dvaja lotri pribití s Kristom v bolesti, a nie sediaci v sláve. Ukri?ovaný krá?, odsúdený spravodlivý sa stáva otrokom v?etkých: toto je naozaj Bo?í Syn! (porov. Mk 15, 39). Neví?azí ten, kto panuje, ale ten, kto slú?i z lásky. Zopakujme: Neví?azí ten, kto panuje, ale ten, kto slú?i z lásky. Pripomenul nám to aj List Hebrejom: ?Ve? nemáme ve?kňaza, ktorý by nemohol cíti? s na?imi slabos?ami: ve? bol podobne skú?aný vo v?etkom ako my“ (Hebr 4, 15).

V tejto chvíli mô?e Je?i? pomôc? u?eníkom obráti? sa, zmeni? zmý??anie: ?Viete, ?e tí, ktorých pokladajú za vládcov národov, panujú nad nimi a ich ve?mo?i majú nad nimi moc“ (Mk 10, 42). Ale nemá to tak by? u tých, ktorí nasledujú Boha, ktorý sa stal sluhom, aby svojou láskou dosiahol v?etkých. Kto nasleduje Krista, ak chce by? ve?ký, má slú?i?, u?iac sa od neho.

Bratia a sestry, Je?i? odha?uje my?lienky, odha?uje tú?by a plány na?ich s?dc, niekedy demaskuje na?e o?akávania o sláve, nadvláde, moci, márnivosti. Pomáha nám, aby sme u? nezmý??ali pod?a svetských kritérií, ale pod?a ?týlu Boha, ktorý sa stáva posledným, aby poslední boli pozdvihnutí a stali sa prvými. Stáva sa posledným, aby poslední boli pozdvihnutí a stali sa prvými. A tieto Je?i?ove otázky s jeho u?ením o slu?be sú pre nás ?asto rovnako nepochopite?né ako boli pre u?eníkov. Ale tým, ?e ho nasledujeme, krá?ajúc v jeho ??apajach a prijímajúc dar jeho lásky, ktorá premieňa ná? spôsob myslenia, mô?eme sa aj my nau?i? Bo?iemu ?týlu: slu?be. Nezabudnime na tri slová, ktoré ukazujú ?týl Bo?ej slu?by: blízkos?, súcit a ne?nos?. Boh sa robí blízkym, aby slú?il; robí sa súcitným, aby slú?il; robí sa ne?ným, aby slú?il. Blízkos?, súcit a ne?nos?...

Po tomto musíme tú?i?: nie po moci, ale po slu?be. Slu?ba je kres?anský ?týl ?ivota. Nejde o zoznam vecí, ktoré treba urobi?, akoby sme po ich vykonaní mohli pova?ova? svoju úlohu za splnenú; tí, ktorí slú?ia s láskou, nepovedia: ?a teraz je na rade niekto iný“. Takto zmý??ajú zamestnanci, nie svedkovia. Slu?ba sa rodí z lásky a láska nepozná hranice, nekalkuluje, obetuje sa a darúva sa. Láska sa neobmedzuje na produkovanie, aby priniesla výsledky, nie je príle?itostnou slu?bou, ale je nie?ím, ?o sa rodí zo srdca, zo srdca obnoveného láskou a v láske.

Ke? sa nau?íme slú?i?, ka?dé na?e gesto pozornosti a starostlivosti, ka?dý prejav nehy, ka?dé dielo milosrdenstva sa stane odrazom Bo?ej lásky. A tak - my v?etci, ka?dý z nás - pokra?ujeme v Je?i?ovom diele vo svete.

V tomto svetle si mô?eme pripomenú? u?eníkov evanjelia, ktorí sú dnes svätore?ení. Po?as pohnutých dejín ?udstva boli vernými slu?obníkmi, mu?mi a ?enami, ktorí slú?ili v mu?eníctve a radosti, ako brat Manuel Ruiz Lopez a jeho spolo?níci. Sú to kňazi a zasvätené ?eny zapálené nad?ením, misionárskym nad?ením, ako otec Jozef Allamano, sestra Marie Leonie Paradis a sestra Elena Guerra. Títo noví svätci ?ili Je?i?ovým ?týlom: slu?bou. Viera a apo?tolát, ktorý vykonávali, v nich ne?ivili svetské tú?by a chu? po moci, ale naopak, stali sa slu?obníkmi pre bratov a sestry, kreatívnymi v konaní dobra, pevnými v ?a?kostiach, ve?kodu?nými a? do konca.

S dôverou ich prosme o príhovor, aby sme aj my mohli nasledova? Krista, nasledova? ho v slu?be a sta? sa svedkami nádeje vo svete.

(Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Pope, Andrej Klapka, Zuzana Klimanová)