蜜桃交友

Homília Svätého Otca Franti拧ka

Evanjelium nám predstavuje slepca Bartimeja, ktorý je nútený 啪obra钮 pri ceste, je to beznádejný odmietnutý 膷lovek, ktorý v拧ak, ke膹 po膷uje okoloidúceho Je啪i拧a, za膷ne na neho vola钮. Zostáva mu len toto: vykri膷a钮 svoju boles钮 a prinies钮 Je啪i拧ovi svoju tú啪bu, aby znovu získal svoj zrak. A zatia木 膷o mu v拧etci vy膷ítajú, 啪e ich ru拧í jeho hlas, Je啪i拧 sa zastaví. Preto啪e Boh v啪dy po膷uje volanie chudobných a 啪iadne volanie bolesti nezostane u neho nevypo膷uté.

Dnes, na záver generálneho zhroma啪denia biskupskej synody, ke膹 máme v srdci ve木a v膹a膷nosti za to, o 膷o sme sa mohli podeli钮, zastavme sa pri tom, 膷o sa stane s týmto mu啪om: na za膷iatku 鈥瀞edel pri ceste a 啪obral鈥� (Mk 10, 46), zatia木 膷o na konci, po tom, 膷o ho Je啪i拧 zavolal a vrátil mu zrak, 鈥瀒拧iel za ním po ceste鈥� (v. 52).

Prvá vec, ktorú nám evanjelium o Bartimejovi hovorí, je táto: sedí a 啪obre. Jeho postoj je typický pre 膷loveka, ktorý je práve uzavretý vo vlastnom 啪iali, sedí pri ceste, akoby mu neostávalo ni膷 iné, len prija钮 膷osi od mnohých pútnikov, ktorí prechádzajú cez mesto Jericho na Ve木kú noc. Ale ako vieme, aby 膷lovek skuto膷ne 啪il, nemô啪e zosta钮 sedie钮: 啪i钮 znamená by钮 stále v pohybe, znamená to vyda钮 sa na cestu, sníva钮, plánova钮, by钮 otvorený budúcnosti. Slepý Bartimej teda predstavuje aj tú vnútornú slepotu, ktorá nás blokuje, ktorá nás núti zosta钮 sedie钮, ktorá nás robí nehybnými na okraji 啪ivota, bez nádeje.

A to nás mô啪e prinúti钮 zamyslie钮 sa nielen nad na拧ím osobným 啪ivotom, ale aj nad tým, 啪e sme Pánovou Cirkvou. Ve木a vecí na na拧ej ceste nás mô啪e urobi钮 slepými, neschopnými rozpozna钮 Pánovu prítomnos钮, by钮 nepripravenými 膷eli钮 výzvam reality, niekedy neschopnými vedie钮, ako odpoveda钮 na mnohé otázky, ktoré na nás iní volajú ako Bartimej na Je啪i拧a. Av拧ak pred otázkami dne拧ných 啪ien a mu啪ov, pred výzvami na拧ej doby, pred naliehavos钮ou evanjelizácie a pred mnohými ranami, ktoré trápia 木udstvo, sestry a bratia: nemô啪eme sedie钮 so zalo啪enými rukami.

Nemô啪eme zosta钮 sedie钮. Sediaca Cirkev, ktorá sa vz膹a木uje od 啪ivota a uzatvára sa na okraj reality takmer bez toho, aby si to uvedomovala, je Cirkvou, ktorá riskuje, 啪e zostane v slepote a usadí sa vo vlastnom ne拧钮astí. A ak zostaneme sedie钮 vo svojej slepote, na膹alej nebudeme vidie钮 na拧e pastora膷né naliehavosti a mnohé problémy sveta, v ktorom 啪ijeme. Preto vás prosím, 啪iadajme Pána, aby nám dal Ducha Svätého, aby sme nesedeli vo svojej slepote, v slepote, ktorú mo啪no nazva钮 蝉惫别迟蝉办辞蝉钮辞耻, ktorú mo啪no nazva钮 辫辞丑辞诲濒苍辞蝉钮辞耻, ktorú mo啪no nazva钮 uzavretým srdcom... Nese膹me vo svojej slepote, vo svojej zaslepenosti.

Namiesto toho si uvedomme toto: Pán prechádza okolo, Pán prechádza okolo ka啪dý de艌, Pán v啪dy prechádza okolo a zastavuje sa, aby sa postaral o na拧u slepotu. A ja, po膷ujem ho, ako prechádza okolo? Mám schopnos钮 po膷u钮 Pánove kroky? Mám schopnos钮 rozozna钮, kedy Pán prechádza okolo? A je správne, ak nás synoda nabáda, aby sme boli Cirkvou ako Bartimej: aby sme boli spolo膷enstvom u膷eníkov, ktorí, ke膹 po膷ujú prechádza钮 Pána, pocítia vzru拧enie zo spásy, nechajú sa prebudi钮 mocou evanjelia a za膷nú k nemu vola钮. Robí to tak, 啪e prijíma volanie v拧etkých 啪ien a mu啪ov na zemi: volanie tých, ktorí chcú objavi钮 rados钮 evanjelia, a tých, ktorí sa odvrátili, prijíma tiché volanie tých, ktorí sú 木ahostajní; volanie tých, ktorí trpia, chudobných, odsunutých na okraj spolo膷nosti, detí zotro膷ených prácou, v mnohých 膷astiach sveta vykoris钮ovaných prácou, prijíma zlomený hlas, po膷úva tento zlomený hlas tých, ktorí u啪 ani nemajú silu vola钮 k Bohu, preto啪e nemajú hlas alebo preto啪e rezignovali. Nepotrebujeme Cirkev, ktorá sedí a vzdáva sa, ale Cirkev, ktorá sa ujme volania sveta a - chcem poveda钮, 膷o mo啪no niektorých pohor拧í - Cirkev, ktorá si za拧piní ruky, aby slú啪ila Pánovi.

A tak sa dostávame k druhému aspektu: ak na za膷iatku príbehu Bartimej sedel, na konci vidíme, 啪e namiesto toho ho nasleduje po ceste. Ide o typický evanjeliový výraz, ktorý znamená: stal sa jeho u膷eníkom, nasledoval ho. Po tom, 膷o na艌ho volal, sa Je啪i拧 skuto膷ne zastavil a poslal po艌ho. Bartimej zo sedenia, v ktorom sa nachádzal, vysko膷il na nohy a hne膹 potom sa mu vrátil zrak. Teraz mohol vidie钮 Pána, mohol spozna钮 Bo啪ie dielo vo svojom 啪ivote a kone膷ne mohol krá膷a钮 za ním. Tak aj my, bratia a sestry: ke膹 sme usadení, ke膹 ani ako Cirkev nenachádzame silu, odvahu a smelos钮, parúziu potrebnú na to, aby sme vstali a vrátili sa na cestu, prosím, majme v啪dy na pamäti návrat k Pánovi, návrat k evanjeliu. Vrá钮te sa k Pánovi, vrá钮te sa k evanjeliu. V啪dy a znova, ke膹 prechádza okolo, musíme po膷úva钮 jeho volanie, ktoré nás stavia na nohy a vyvádza zo slepoty. A potom ho opä钮 nasledova钮, krá膷a钮 s ním po ceste.

A dovo木te mi to zopakova钮: o Bartimejovi evanjelium hovorí, 啪e 鈥瀒拧iel za ním po ceste鈥�. To je obraz synodálnej Cirkvi: Pán nás povoláva, dvíha nás, ke膹 sme sedeli alebo padali, dáva nám nový zrak, aby sme vo svetle evanjelia videli úzkosti a utrpenia sveta; a tak, Pánom znovu postavení na nohy, pre啪ívame rados钮 z toho, 啪e ho nasledujeme po ceste. Nasledujeme Pána po ceste, nenasledujeme ho uzavretí v na拧om pohodlí, nenasledujeme ho v labyrintoch na拧ich predstáv: nasledujeme ho po ceste. A v啪dy majme na pamäti toto: nekrá膷ajme pod木a seba alebo pod木a kritérií sveta, ale krá膷ajme po ceste, spolu za ním a krá膷ajme s ním.

Bratia, sestry: nie sediaca Cirkev, ale stojaca Cirkev. Nie ml膷iaca Cirkev, ale Cirkev, ktorá po膷uje volanie 木udstva. Nie slepá Cirkev, ale Cirkev osvietená Kristom, ktorá priná拧a svetlo evanjelia iným. Nie statická Cirkev, ale misijná Cirkev, ktorá krá膷a s Pánom po cestách sveta.

Dnes, ke膹 膹akujeme Pánovi za cestu, ktorú sme spolu pre拧li, mô啪eme vidie钮 a ucti钮 si starostlivo zre拧taurovanú relikviu starobylej katedry svätého Petra. H木a膹me na 艌u s ú啪asom viery a uvedomme si, 啪e je to katedra lásky, je to katedra jednoty, je to katedra milosrdenstva, pod木a toho príkazu, ktorý dal Je啪i拧 apo拧tolovi Petrovi, aby nevládol nad inými, ale aby im slú啪il v láske. A ke膹 obdivujeme majestátny Berniniho baldachýn, ktorý je 啪iarivej拧í ako kedyko木vek predtým, znovu objavujeme, 啪e rámuje skuto膷ný ústredný bod celej baziliky, a to slávu Ducha Svätého. Toto je synodálna Cirkev: spolo膷enstvo, ktorého prvenstvo spo膷íva v dare Ducha, ktorý nás v拧etkých robí bratmi v Kristovi a pozdvihuje nás k nemu.

Sestry a bratia, pokra膷ujme teda s dôverou na na拧ej spolo膷nej ceste. Aj nám dnes Bo啪ie slovo opakuje tak ako Bartimejovi: 鈥濶eboj sa, vsta艌, volá 钮a鈥�. Cítim sa by钮 povolaný? To je otázka, ktorú si musíme polo啪i钮. Cítim sa slabý a nemô啪em vsta钮? Volám o pomoc? Prosím, odho膹me plá拧钮 rezignácie a zverme svoju slepotu Pánovi, vsta艌me a priná拧ajme rados钮 z evanjelia, prinesme ju do ulíc sveta.

Preklad Martin Jarábek