Homília na záver synody: Odho?me plá?? rezignácie a priná?ajme rados? z evanjelia
Homília Svätého Otca Franti?ka
Evanjelium nám predstavuje slepca Bartimeja, ktorý je nútený ?obra? pri ceste, je to beznádejný odmietnutý ?lovek, ktorý v?ak, ke? po?uje okoloidúceho Je?i?a, za?ne na neho vola?. Zostáva mu len toto: vykri?a? svoju boles? a prinies? Je?i?ovi svoju tú?bu, aby znovu získal svoj zrak. A zatia? ?o mu v?etci vy?ítajú, ?e ich ru?í jeho hlas, Je?i? sa zastaví. Preto?e Boh v?dy po?uje volanie chudobných a ?iadne volanie bolesti nezostane u neho nevypo?uté.
Dnes, na záver generálneho zhroma?denia biskupskej synody, ke? máme v srdci ve?a v?a?nosti za to, o ?o sme sa mohli podeli?, zastavme sa pri tom, ?o sa stane s týmto mu?om: na za?iatku ?sedel pri ceste a ?obral“ (Mk 10, 46), zatia? ?o na konci, po tom, ?o ho Je?i? zavolal a vrátil mu zrak, ?i?iel za ním po ceste“ (v. 52).
Prvá vec, ktorú nám evanjelium o Bartimejovi hovorí, je táto: sedí a ?obre. Jeho postoj je typický pre ?loveka, ktorý je práve uzavretý vo vlastnom ?iali, sedí pri ceste, akoby mu neostávalo ni? iné, len prija? ?osi od mnohých pútnikov, ktorí prechádzajú cez mesto Jericho na Ve?kú noc. Ale ako vieme, aby ?lovek skuto?ne ?il, nemô?e zosta? sedie?: ?i? znamená by? stále v pohybe, znamená to vyda? sa na cestu, sníva?, plánova?, by? otvorený budúcnosti. Slepý Bartimej teda predstavuje aj tú vnútornú slepotu, ktorá nás blokuje, ktorá nás núti zosta? sedie?, ktorá nás robí nehybnými na okraji ?ivota, bez nádeje.
A to nás mô?e prinúti? zamyslie? sa nielen nad na?ím osobným ?ivotom, ale aj nad tým, ?e sme Pánovou Cirkvou. Ve?a vecí na na?ej ceste nás mô?e urobi? slepými, neschopnými rozpozna? Pánovu prítomnos?, by? nepripravenými ?eli? výzvam reality, niekedy neschopnými vedie?, ako odpoveda? na mnohé otázky, ktoré na nás iní volajú ako Bartimej na Je?i?a. Av?ak pred otázkami dne?ných ?ien a mu?ov, pred výzvami na?ej doby, pred naliehavos?ou evanjelizácie a pred mnohými ranami, ktoré trápia ?udstvo, sestry a bratia: nemô?eme sedie? so zalo?enými rukami.
Nemô?eme zosta? sedie?. Sediaca Cirkev, ktorá sa vz?a?uje od ?ivota a uzatvára sa na okraj reality takmer bez toho, aby si to uvedomovala, je Cirkvou, ktorá riskuje, ?e zostane v slepote a usadí sa vo vlastnom ne??astí. A ak zostaneme sedie? vo svojej slepote, na?alej nebudeme vidie? na?e pastora?né naliehavosti a mnohé problémy sveta, v ktorom ?ijeme. Preto vás prosím, ?iadajme Pána, aby nám dal Ducha Svätého, aby sme nesedeli vo svojej slepote, v slepote, ktorú mo?no nazva? svetskos?ou, ktorú mo?no nazva? pohodlnos?ou, ktorú mo?no nazva? uzavretým srdcom... Nese?me vo svojej slepote, vo svojej zaslepenosti.
Namiesto toho si uvedomme toto: Pán prechádza okolo, Pán prechádza okolo ka?dý deň, Pán v?dy prechádza okolo a zastavuje sa, aby sa postaral o na?u slepotu. A ja, po?ujem ho, ako prechádza okolo? Mám schopnos? po?u? Pánove kroky? Mám schopnos? rozozna?, kedy Pán prechádza okolo? A je správne, ak nás synoda nabáda, aby sme boli Cirkvou ako Bartimej: aby sme boli spolo?enstvom u?eníkov, ktorí, ke? po?ujú prechádza? Pána, pocítia vzru?enie zo spásy, nechajú sa prebudi? mocou evanjelia a za?nú k nemu vola?. Robí to tak, ?e prijíma volanie v?etkých ?ien a mu?ov na zemi: volanie tých, ktorí chcú objavi? rados? evanjelia, a tých, ktorí sa odvrátili, prijíma tiché volanie tých, ktorí sú ?ahostajní; volanie tých, ktorí trpia, chudobných, odsunutých na okraj spolo?nosti, detí zotro?ených prácou, v mnohých ?astiach sveta vykoris?ovaných prácou, prijíma zlomený hlas, po?úva tento zlomený hlas tých, ktorí u? ani nemajú silu vola? k Bohu, preto?e nemajú hlas alebo preto?e rezignovali. Nepotrebujeme Cirkev, ktorá sedí a vzdáva sa, ale Cirkev, ktorá sa ujme volania sveta a - chcem poveda?, ?o mo?no niektorých pohor?í - Cirkev, ktorá si za?piní ruky, aby slú?ila Pánovi.
A tak sa dostávame k druhému aspektu: ak na za?iatku príbehu Bartimej sedel, na konci vidíme, ?e namiesto toho ho nasleduje po ceste. Ide o typický evanjeliový výraz, ktorý znamená: stal sa jeho u?eníkom, nasledoval ho. Po tom, ?o naňho volal, sa Je?i? skuto?ne zastavil a poslal poňho. Bartimej zo sedenia, v ktorom sa nachádzal, vysko?il na nohy a hne? potom sa mu vrátil zrak. Teraz mohol vidie? Pána, mohol spozna? Bo?ie dielo vo svojom ?ivote a kone?ne mohol krá?a? za ním. Tak aj my, bratia a sestry: ke? sme usadení, ke? ani ako Cirkev nenachádzame silu, odvahu a smelos?, parúziu potrebnú na to, aby sme vstali a vrátili sa na cestu, prosím, majme v?dy na pamäti návrat k Pánovi, návrat k evanjeliu. Vrá?te sa k Pánovi, vrá?te sa k evanjeliu. V?dy a znova, ke? prechádza okolo, musíme po?úva? jeho volanie, ktoré nás stavia na nohy a vyvádza zo slepoty. A potom ho opä? nasledova?, krá?a? s ním po ceste.
A dovo?te mi to zopakova?: o Bartimejovi evanjelium hovorí, ?e ?i?iel za ním po ceste“. To je obraz synodálnej Cirkvi: Pán nás povoláva, dvíha nás, ke? sme sedeli alebo padali, dáva nám nový zrak, aby sme vo svetle evanjelia videli úzkosti a utrpenia sveta; a tak, Pánom znovu postavení na nohy, pre?ívame rados? z toho, ?e ho nasledujeme po ceste. Nasledujeme Pána po ceste, nenasledujeme ho uzavretí v na?om pohodlí, nenasledujeme ho v labyrintoch na?ich predstáv: nasledujeme ho po ceste. A v?dy majme na pamäti toto: nekrá?ajme pod?a seba alebo pod?a kritérií sveta, ale krá?ajme po ceste, spolu za ním a krá?ajme s ním.
Bratia, sestry: nie sediaca Cirkev, ale stojaca Cirkev. Nie ml?iaca Cirkev, ale Cirkev, ktorá po?uje volanie ?udstva. Nie slepá Cirkev, ale Cirkev osvietená Kristom, ktorá priná?a svetlo evanjelia iným. Nie statická Cirkev, ale misijná Cirkev, ktorá krá?a s Pánom po cestách sveta.
Dnes, ke? ?akujeme Pánovi za cestu, ktorú sme spolu pre?li, mô?eme vidie? a ucti? si starostlivo zre?taurovanú relikviu starobylej katedry svätého Petra. H?a?me na ňu s ú?asom viery a uvedomme si, ?e je to katedra lásky, je to katedra jednoty, je to katedra milosrdenstva, pod?a toho príkazu, ktorý dal Je?i? apo?tolovi Petrovi, aby nevládol nad inými, ale aby im slú?il v láske. A ke? obdivujeme majestátny Berniniho baldachýn, ktorý je ?iarivej?í ako kedyko?vek predtým, znovu objavujeme, ?e rámuje skuto?ný ústredný bod celej baziliky, a to slávu Ducha Svätého. Toto je synodálna Cirkev: spolo?enstvo, ktorého prvenstvo spo?íva v dare Ducha, ktorý nás v?etkých robí bratmi v Kristovi a pozdvihuje nás k nemu.
Sestry a bratia, pokra?ujme teda s dôverou na na?ej spolo?nej ceste. Aj nám dnes Bo?ie slovo opakuje tak ako Bartimejovi: ?Neboj sa, vstaň, volá ?a“. Cítim sa by? povolaný? To je otázka, ktorú si musíme polo?i?. Cítim sa slabý a nemô?em vsta?? Volám o pomoc? Prosím, odho?me plá?? rezignácie a zverme svoju slepotu Pánovi, vstaňme a priná?ajme rados? z evanjelia, prinesme ju do ulíc sveta.
Preklad Martin Jarábek
?akujeme, ?e ste si pre?ítali tento ?lánok. Ak chcete by? informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.
