蜜桃交友

H?adaj

Stretnutie s predstavite?mi ob?ianskeho a spolo?enského ?ivota- Luxemburg Stretnutie s predstavite?mi ob?ianskeho a spolo?enského ?ivota- Luxemburg  (VATICAN MEDIA Divisione Foto)

笔á辫别? v Luxembursku: Evanjelium by sa malo sta? zdrojom obnovy pre národy Európy

?Je potrebné, aby ka?dodenn? ?ivot národov a ich predstavite?ov o?ivovali vzne?ené a hlboké duchovné hodnoty“, povedal pápe? Franti?ek vo svojom prvom príhovore po?as cesty do Luxemburska. Pripomenul, ?e touto duchovnou silou by malo by? evanjelium, a zopakoval v?zvu sv?tého Jána Pavla II. na solidaritu, ktorá by zjednotila národy a viedla ich k integrálnemu rozvoju.
Videozáznam

PRÍHOVOR SVÄTÉHO OTCA

Stretnutie s predstavite?mi verejnej i ob?ianskej spolo?nosti a diplomatického zboru, Luxemburg, Cercle Cité, 26. septembra 2024

Som ve?mi rád, ?e mô?em nav?tívi? Luxemburské ve?kovojvodstvo, a úprimne ?akujem Va?ej krá?ovskej výsosti a pánovi premiérovi za srde?né prejavy prijatia, ktoré ste mi adresovali. A tie? za ve?mi srde?né privítanie s Va?ou [ve?kovojvodskou] rodinou, ?akujem!

Luxembursko sa vzh?adom na svoju osobitnú geografickú polohu na hranici rôznych jazykových a kultúrnych oblastí ?asto ocitalo na kri?ovatke najdôle?itej?ích historických udalostí Európy; dvakrát v prvej polovici minulého storo?ia muselo trpie? inváziou a zbavením slobody a nezávislosti. 

Pou?ená svojou históriou - história je u?ite?kou ?ivota -  sa va?a krajina od konca druhej svetovej vojny vyznamenala svojou anga?ovanos?ou pri budovaní zjednotenej a jednotnej Európy, v ktorej ka?dá krajina, ?i u? ve?ká alebo malá, zohráva svoju vlastnú úlohu, a napokon zanechala rozpory, hádky a vojny spôsobené prehnaným nacionalizmom a ?kodlivými ideológiami. Ideológie sú v?dy nepriate?om demokracie.

Treba si tie? uvedomi?, ?e ke? prevládne logika konfrontácie a násilného odporu, miesta, ktoré le?ia na hranici medzi konfliktnými mocnos?ami, sú nakoniec - napriek sebe samým - silne postihnuté. Na druhej strane, ke? du?e nakoniec znovu objavia cestu múdrosti a opozíciu nahradí spolupráca, potom sa tie isté miesta stanú najvhodnej?ími na to, aby nielen symbolicky nazna?ili potreby novej éry pokoja a cestu, ktorou sa treba ubera?.

Výnimkou z tohto pravidla nie je ani Luxembursko, zakladajúci ?len Európskej únie a jej predchodcov Spolo?enstiev, sídlo mnohých európskych in?titúcií vrátane Súdneho dvora Únie, Dvora audítorov a Investi?nej banky. A to v?dy v pokoji - nezabúdajme, ?e vojna je v?dy porá?kou. Pokoj - Luxembursko má za sebou históriu budovania pokoja - je nevyhnutný. Je ve?mi smutné, ?e dnes sú v krajinách Európy investíciou, ktorá priná?a najvä??ie príjmy, investície do tovární na výrobu zbraní. Je to ve?mi smutné.

Na druhej strane pevná demokratická ?truktúra va?ej krajiny, ktorá si ctí dôstojnos? ?udskej osoby a ochranu jej základných slobôd, je predpokladom takejto významnej úlohy v kontexte kontinentu. V skuto?nosti to nie je ve?kos? územia alebo po?et obyvate?ov, ?o je nevyhnutnou podmienkou na to, aby ?tát zohrával významnú úlohu na medzinárodnej scéne alebo aby sa stal nervovým centrom na hospodárskej a finan?nej úrovni. Je to skôr trpezlivé budovanie múdrych in?titúcií a zákonov, ktoré tým, ?e upravujú ?ivot ob?anov pod?a kritérií spravodlivosti a re?pektujú zásady právneho ?tátu, stavajú do centra pozornosti ?loveka a spolo?né dobro, zabraňujú nebezpe?enstvám diskriminácie a vylú?enia a bojujú proti nim. Luxembursko je krajinou s otvorenými dverami, krásnym svedectvom nediskriminácie a nevylu?ovania.

V tejto súvislosti sú stále aktuálne slová svätého Jána Pavla II., ktoré povedal pri náv?teve Luxemburska v roku 1985: ?Va?a krajina,“ povedal, ?zostáva verná svojmu povolaniu by? na tejto dôle?itej kri?ovatke civilizácií miestom výmeny a intenzívnej spolupráce medzi stále vä??ím po?tom krajín. Pevne dúfam, ?e táto tú?ba po solidarite bude ?oraz viac spája? národné spolo?enstvá a roz?íri sa na v?etky národy sveta, najmä na tie najchudobnej?ie“ (Príhovor po?as uvítacieho ceremoniálu, 15. mája 1985). Tým, ?e tieto vyhlásenia sú mi blízke, obnovujem najmä svoju výzvu na vytvorenie vz?ahov solidarity medzi národmi, aby sa v?etci mohli sta? ú?astníkmi a protagonistami usporiadaného projektu integrálneho rozvoja.

Sociálna náuka Cirkvi nazna?uje charakteristiky takéhoto pokroku a spôsoby, ako ho dosiahnu?. Aj ja som sa vydal po stopách tohto magistéria a zah?bil som sa do dvoch hlavných tém: starostlivosti o stvorenstvo a bratstvo. Rozvoj, ak má by? autentický a integrálny, toti? nesmie drancova? a znehodnocova? ná? spolo?ný domov a nesmie necháva? národy alebo sociálne skupiny na okraji: v?etci, v?etci sú bratmi. Bohatstvo - na to nezabúdajme - predstavuje zodpovednos?. Preto vyzývam k neustálej ostra?itosti, aby sme nezanedbávali najviac znevýhodnené národy, ba aby sme im pomohli povsta? z ich chudobných podmienok. To je jeden zo spôsobov, ako zabezpe?i?, aby sa zní?il po?et tých, ktorí sú nútení emigrova?, ?asto v ne?udských a nebezpe?ných podmienkach. Nech je Luxembursko so svojou ?pecifickou históriou, s rovnako ?pecifickou geografickou polohou, s necelou polovicou obyvate?ov pochádzajúcich z iných ?astí Európy a sveta, pomocou a príkladom pri ukazovaní cesty vpred v oblasti prijímania a integrácie migrantov a ute?encov. A vy ste toho vzorom.

?ia?, aj na európskom kontinente treba bra? do úvahy opätovný vznik rozporov a nepriate?stiev, ktoré namiesto toho, aby sa rie?ili na základe vzájomnej dobrej vôle, rokovaní a diplomatickej práce, vyús?ujú do otvoreného nepriate?stva s jeho pokra?ovaním v podobe ni?enia a smrti. Zdá sa, ?e ?udské srdce si nie v?dy vie vá?i? pamä? a pravidelne blúdi a vracia sa na tragické cesty vojny. Na to zabúdame. Aby sme vylie?ili túto nebezpe?nú sklerózu, ktorá vá?ne postihuje národy, zvy?uje konflikty a hrozí, ?e ich vrhne do nebezpe?enstiev s obrovskými ?udskými nákladmi, obnovuje zbyto?né masakre, potrebujeme sa pozrie? nahor, potrebujeme, aby ka?dodenný ?ivot národov a ich vládcov o?ivovali vysoké a hlboké duchovné hodnoty. Práve tieto hodnoty zabránia ?ialenstvu rozumu a nezodpovednému návratu k robeniu tých istých chýb ako v minulých ?asoch, ktoré navy?e zhor?uje vä??ia technická sila, ktorou dnes ?udia disponujú. Luxembursko je priamo v centre schopnosti nájs? si priate?ov a vyhnú? sa týmto cestám. Povedal by som: je to jedno z va?ich povolaní.

Ako nástupca apo?tola Petra, v mene Cirkvi, ktorá - ako povedal Pavol VI. je odborníkom na ?udskos?, som aj ja poslaný sem, aby som dosved?il, ?e touto ?ivotnou silou, touto stále novou silou osobnej a spolo?enskej obnovy je evanjelium. V?aka nemu nachádzame sympatie medzi v?etkými národmi, medzi v?etkými ?u?mi: sympatie, ktoré rovnako cítia, rovnako trpia. Jedine evanjelium Je?i?a Krista je schopné hlboko premeni? ?udskú du?u, urobi? ju schopnou kona? dobro aj v tých naj?a??ích situáciách, uhasi? nenávis? a zmieri? strany konfliktu. Nech ka?dý, ka?dý mu? a ka?dá ?ena v plnej slobode poznajú evanjelium Je?i?a, ktorý vo svojej osobe zmieril Boha a ?loveka a ktorý, poznajúc, ?o je v ?udskom srdci, mô?e uzdravi? jeho rany. V?dy pozitívne.

Va?a krá?ovská výsos?, dámy a páni

Luxembursko mô?e v?etkým ukáza? výhody mieru v protiklade k hrôzam vojny, integrácie a podpory migrantov v protiklade k ich segregácii - a za to vám ve?mi ?akujem: tento duch prijatia migrantov a tie? poskytnutia im miesta vo va?ej spolo?nosti, to obohacuje -, výhody spolupráce medzi národmi v protiklade k ?kodlivým dôsledkom zatvrdnutia pozícií a sebeckého a krátkozrakého ?i dokonca násilného presadzovania vlastných záujmov. A dovo?te mi doda? e?te jednu vec. Videl som údaje o pôrodnosti: prosím, aby bolo viac detí, viac detí! To je budúcnos?. Nehovorím viac detí a menej ?teniatok - to hovorím v Taliansku -, ale viac detí!

Je skuto?ne naliehavo potrebné, aby sa tí, ktorí majú autoritu, zapojili do trvalých a trpezlivých ?estných rokovaní s cie?om vyrie?i? nezhody, v duchu ochoty nájs? ?estné kompromisy, ktoré ni? nepodkopávajú a ktoré naopak mô?u vybudova? bezpe?nos? a nastolenie pokoja pre v?etkých.

?Pour servir“, ?Slú?i?“: s týmto mottom som pri?iel medzi vás. Odkazuje priamo a výsostne na poslanie Cirkvi, ktorú Kristus, Pán, ktorý sa stal slu?obníkom, poslal do sveta tak, ako ho poslal Otec. Dovo?te mi v?ak pripomenú?, ?e toto, slú?i?, je pre ka?dého z vás aj vysokým ??achtickým titulom. Slu?ba je aj pre vás hlavnou úlohou, ?týlom, ktorý treba prija? ka?dý deň. Nech vám dobrý Pán dá, aby ste ju v?dy konali s radostným a ve?korysým duchom. A tí, ktorí nemajú vieru, nech pracujú pre svojich bratov, pracujú pre svoju krajinu, pracujú pre spolo?nos?. Toto je cesta pre v?etkých, v?dy pre spolo?né dobro!

Maria Mutter Jesu, Consolatrix afflictorum, Patrona Civitatis et Patriae Luxemburgensis nech bdie nad Luxemburskom a svetom a od Je?i?a, svojho Syna, nech vyprosí pokoj a ka?dé dobro.

Nech Boh po?ehná Luxembursko! ?akujem.

Preklad Martin Jarábek

?akujeme, ?e ste si pre?ítali tento ?lánok. Ak chcete by? informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.

26 septembra 2024, 14:37