蜜桃交友

2. PRÍHOVOR SVÄTÉHO OTCA

Stretnutie s biskupmi, kňazmi, diakonmi, zasvätenými osobami, seminaristami a katechétmi

Jakarta, katedrála, 4. Septembra

Rád by som vám nie?o povedal...

Cirkev - na to musíme myslie? - posúvajú dopredu katechéti. Katechéti sú tí, ktorí idú dopredu, a potom nasledujú reho?né sestry - hne? po katechétoch - potom prichádzajú kňazi a biskup, ale katechéti sú vpredu, oni sú silou Cirkvi.

Raz, na jednej z ciest do Afriky, mi prezident republiky povedal, ?e ho pokrstil jeho otec katechéta. Viera sa odovzdáva doma. Viera sa odovzdáva v náre?í. A katechéti spolu s matkami a starými matkami túto vieru nesú ?alej. Ve?mi ?akujem v?etkým katechétom: sú ve?mi dobrí! ?akujem!

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Sú tu kardináli, biskupi, kňazi, reho?né sestry, laici, deti, ale v?etci sme bratia. Nie je najdôle?itej?í pápe?, kardinál, biskup... (sme) v?etci bratia, ka?dý má svoju úlohu, aby Bo?í ?ud rástol. Rozumiete?

Pozdravujem kardinála, biskupov, kňazov, diakonov, zasvätené osoby, seminaristov a katechétov, ktorí sú prítomní. ?akujem predsedovi biskupskej konferencie za jeho slová a tie? bratom a sestrám, ktorí sa s nami podelili o svoje svedectvá.
Ako u? bolo spomenuté, mottom zvoleným pre túto apo?tolskú náv?tevu je ?Viera, bratstvo a súcit“. Myslím si, ?e sú to tri cnosti, ktoré dobre vyjadrujú va?u cestu ako Cirkvi i vá? charakter ako národa, etnicky a kultúrne ve?mi rôznorodého, ale zároveň charakterizovaného vrodeným úsilím o jednotu a pokojné spoluna?ívanie, o ?om sved?ia tradi?né zásady Pancasily. Rád by som sa spolu s vami zamyslel nad týmito tromi slovami.

Prvým slovom je viera. Indonézia je ve?ká krajina s obrovským prírodným bohatstvom, pokia? ide o flóru, faunu, zdroje energie a suroviny at?. Takéto ve?ké bohatstvo by sa pri povrchnom poh?ade mohlo ?ahko zmeni? na dôvod pýchy a domý??avosti, ale ak sa naň pozeráme s otvorenou mys?ou a srdcom, mô?e by? naopak pripomienkou Boha, jeho prítomnosti vo vesmíre, v jeho ?ivote a v na?ich ?ivotoch, ako nás to u?í Sväté písmo (porov. Gn 1; Sir 42, 15 - 43, 33). V skuto?nosti je to Pán, kto toto v?etko dáva. Neexistuje ani centimeter nádherného indonézskeho územia, ani okamih v ?ivote ka?dého z miliónov jeho obyvate?ov, ktorý by nebol darom od Pána, je znakom jeho bezodplatnej a prvotnej lásky ako Otca. A poh?ad na to v?etko pokornými detskými o?ami nám pomáha veri?, spozna?, ?e sme malí a milovaní (porov. ? 8), a pestova? pocity v?a?nosti a zodpovednosti.

Agnesa nám hovorila o tom, ?e ná? vz?ah k stvorenstvu a k na?im bratom a sestrám, najmä tým najnúdznej?ím, treba ?i? osobne a v spolo?enstve, má by? pozna?ený úctou, k civilizácii aj k ?udstvu, so skromnos?ou a s franti?kánskou láskou.

Po viere je druhým slovom v motte bratstvo. Istá poetka dvadsiateho storo?ia pou?ila na opísanie tohto postoja ve?mi krásny výraz: napísala, ?e by? bratmi znamená milova? sa, aj ke? sme  ?odli?ní ako dve kvapky vody“[1], je to krásne a je to presne tak. ?iadne dve kvapky vody nie sú rovnaké, ani ?iadni dvaja bratia, dokonca ani dvoj?atá, nie sú úplne identickí. ?i? bratstvo teda znamená prijíma? sa navzájom, uznáva? sa ako rovní v rôznosti.

Aj to je hodnota blízka tradícii cirkvi v Indonézii, ktorá sa prejavuje v otvorenosti, s akou sa vz?ahuje na rôzne skuto?nosti, ktoré ju tvoria a obklopujú, na kultúrnej, etnickej, sociálnej a nábo?enskej úrovni, pri?om si vá?i prínos v?etkých a v ka?dom kontexte ve?koryso dáva svoj vlastný prínos. Je to dôle?ité, bratia a sestry, preto?e ohlasova? evanjelium neznamená vnucova? vlastnú vieru druhým alebo ju stava? proti nim, neznamená to robi? prozelytizmus, to nie, znamená to darova? a spolo?ne pre?íva? rados? zo stretnutia s Kristom (porov. 1 Pt 3, 15 - 17), v?dy s ve?kou úctou a bratskou náklonnos?ou ku ka?dému. A v tomto vás pozývam, aby ste sa v?dy zachovali takto: otvorení a priatelia v?etkých – ve?mi sa mi pá?i toto vyjadrenie: ?ruka v ruke“, ako povedal otec Maxi - proroci spolo?enstva, vo svete, kde sa zdá, ?e tendencia rozde?ova?, vnucova? sa a provokova? sa navzájom ?oraz viac rastie (porov. apo?tolská exhortácia Evangelii gaudium, 67). Chcem vám nie?o poveda?: chcete vedie?, kto je najvýznamnej?ou osobou na svete, kto robí ve?ké rozdelenia? Viete, kto to je? Ve?ký rozde?ova?, ktorý v?dy rozde?uje - Je?i? spája a tento rozde?uje - je to diabol! Dávajte si pozor.

Je dôle?ité sna?i? sa oslovi? ka?dého, ako pripomenula sr. Rina, s nádejou, ?e sa nám podarí prelo?i? nielen texty Bo?ieho slova, ale aj u?enie Cirkvi do indonézskeho jazyka Bahasa, aby bolo prístupné ?o najvä??iemu po?tu ?udí. Na to poukázal aj Nicholas, ktorý opísal poslanie katechétu obrazom ?mosta“, ktorý spája. To ma zasiahlo a prinútilo ma myslie? na ú?asný poh?ad na ve?ké indonézske súostrovie, na tisíce ?mostov srdca“, ktoré spájajú v?etky ostrovy, a e?te viac na milióny takýchto ?mostov“, ktoré spájajú v?etkých ?udí, ktorí tam ?ijú! Tu je ?al?í krásny obraz bratstva: nesmierna vý?ivka nití lásky, ktoré prechádzajú cez more, prekonávajú bariéry a objímajú v?etku rozmanitos?, ?ím sa v?etci stávajú ?jedným srdcom a jednou du?ou“ (porov. Sk 4, 32). Jazyk srdca, nezabudnite na to!

A dostávame sa k tretiemu slovu: súcit, ktoré ve?mi úzko súvisí s bratstvom. Súcit znamená ?trpie? s“ druhým, zdie?a? pocity: je to krásne slovo! Ako vieme, súcit nespo?íva len v rozdávaní almu?ny bratom a sestrám v núdzi, ani v poh?ade na nich z hora, z poh?adu vlastnej bezpe?nosti a privilégií, ale naopak, súcit spo?íva v tom, ?e nás robí blízkymi jeden druhému, zbavuje nás v?etkého, ?o nám mô?e bráni? skloni? sa, aby sme sa skuto?ne dostali do kontaktu s tými, ktorí sú na zemi, a tak ich pozdvihli a dali im nádej (porov. Fratelli tutti, 70). A to je dôle?ité: dotknú? sa chudoby. Pri spovedi sa v?dy pýtam dospelých: ?Dávate almu?nu?“ A oni vä??inou odpovedajú áno... preto?e sú dobrí ?udia... Ale druhá otázka: Ke? dávate almu?nu, dotýkate sa? Dotýkate sa ruky ?obráka? Pozeráte sa im do [o?í]? Alebo im hodíte mincu z dia?ky, aby ste sa ich nedotkli? Toto sa musíme v?etci nau?i?: súcit znamená trpie?, su?ova? sa, sprevádza? v pocitoch toho, kto trpí, a obja? ho, sprevádza? ho. A nielen to: znamená to tie? prija? ich sny a tú?by po spáse a spravodlivosti, postara? sa o nich, urobi? zo seba podporovate?ov a spolupracovníkov, zapoji? iných, roz?íri? ?sie?“ a hranice vo ve?kom expanzívnom dynamizme charity (porov. tam?e, 203). A to neznamená by? komunistom, to je dobro?innos?, to znamená lásku.  

Sú ?udia, ktorí sa boja súcitu, lebo ho pova?ujú za slabos?, trpie? s iným ako slabos? a namiesto toho vyzdvihujú, akoby to bola cnos?, chytráctvo tých, ktorí slú?ia vlastným záujmom tým, ?e si udr?iavajú odstup od v?etkých, nenechávajú sa ni?ím a nikým ?dotknú?“, mysliac si, ?e tak sú priezra?nej?í a slobodnej?í v dosahovaní svojich cie?ov. A bohu?ia? si spomínam na jedného ve?mi bohatého ?loveka v Buenos Aires, ktorý mal vo zvyku iba bra?. Ke? zomrel... zanechal obrovské dedi?stvo a viete, aké vtipy si ?udia robili? ?Je chudobný, nemohli mu zavrie? rakvu“... chcel si vzia? v?etko a ni? si nevzal... Je to také smie?ne... ale nezabudnite na jednu vec: diabol prichádza cez vrecká, v?dy! [smiech] je to pravda! Ma? bohatstvo ako istotu. Je to v?ak falo?ný poh?ad na skuto?nos?. To, ?o udr?iava svet v napredovaní, nie sú kalkulácie vlastných záujmov - ktoré spravidla kon?ia ni?ením stvorenstva a rozde?ovaním spolo?enosti -, ale dobro?innos?, ktorá sa dáva. Toto pomáha napredova?: láska, ktorá sa daruje, súcit nezakrýva skuto?ný poh?ad na ?ivot, naopak, v?aka nemu vidíme veci lep?ie, vo svetle lásky, pomáha nám lep?ie vidie? veci o?ami srdca. A rád by som zopakoval, aby ste boli opatrní a nezabudli: Diabol vstupuje cez vrecká! [smiech]

V tejto súvislosti sa mi zdá, ?e prie?elie tejto katedrály svojou architektúrou ve?mi dobre vystihuje to, ?o sme povedali, s mariánskym uhlom poh?adu. V strede lomeného oblúka je oporný st?p, na ktorom je umiestnená socha Panny Márie. Ukazuje nám tak Bo?iu Matku predov?etkým ako vzor viery, pri?om symbolicky podopiera svojím malým ?áno“ (porov. Lk 1, 38) celú stavbu Cirkvi. Jej krehké telo, opierajúce sa o st?p, o skalu, ktorou je Kristus, akoby v skuto?nosti spolu s ním nieslo ?archu celej stavby, akoby hovorilo, ?e ona sama, dielo ?udskej práce a vynaliezavosti, sa nemô?e udr?a?. Mária sa potom zjavuje ako obraz bratstva a víta uprostred hlavného vchodu v?etkých, ktorí chcú vstúpi?. Je matkou, ktorá prijíma. A napokon je aj ikonou súcitu, ke? bdie nad Bo?ím ?udom, ktorý sa so svojimi rados?ami a boles?ami, prácou a nádejami zhroma??uje v Otcovom dome, a chráni ho. Je matkou súcitu.

Drahí bratia a sestry, na záver tohto príhovoru by som rád citoval slová, ktoré povedal svätý Ján Pavol II. pri svojej náv?teve u vás pred nieko?kými desa?ro?iami, ke? sa prihováral biskupom, kňazom a reho?níkom. Citoval ver? zo ?almu: ?Laetentur insulae multae“ - ?Radujte sa, v?etky ostrovy“ (? 97, 1) a vyzval svojich posluchá?ov, aby ho uskuto?ňovali, ?vydávajúc svedectvo o radosti zo zm?tvychvstania a dávajúc [...] ?ivot, aby sa aj tie najvzdialenej?ie ostrovy ?radovali‘ z po?úvania evanjelia, ktorého ste pravými hlásate?mi, u?ite?mi a svedkami“ (Stretnutie s biskupmi, duchovnými a reho?níkmi Indonézie, Jakarta, 10. októbra 1989).

Aj ja obnovujem túto výzvu a povzbudzujem vás, aby ste pokra?ovali vo svojom poslaní silní vo viere, otvorení v?etkým v bratstve a blízki ka?dému v súcite. Silní, otvorení a blízki, s pevnos?ou viery. Otvorenos? prija? ka?dého, v?etkých! Ve?mi ma zasiahol evanjeliový príbeh, ke? svadobní hostia nechceli prís? a nepri?li. ?o robí Pán? Zahorkol? Nie, on nie?o pochopil, posiela svojich: ?Cho?te na kri?ovatky a prive?te v?etkých, ka?dého, dovnútra, ka?dého dovnútra s tou krásnou vecou, ktorá má ís? dopredu s bratstvom, so súcitom, s jednotou... ka?dého... a myslím na to?ko ostrovov, ?e Pán hovorí dobrým ?u?om, vám: ka?dý, ka?dý... ale to... ka?dý, ka?dý... naozaj Pán hovorí jednu vec: dobrý a zlý, ka?dý!

Aj ja obnovujem túto výzvu a povzbudzujem vás, aby ste pokra?ovali vo svojom poslaní, silní vo viere, otvorení v?etkým v bratstve a blízki ka?dému v súcite. Viera, bratstvo a súcit. Tri slová, ktoré vám zanechávam. A vy potom premý??ajte... Viera, bratstvo a súcit. ?ehnám vám a ?akujem za ve?a dobra, ktoré ka?dý deň konáte na v?etkých týchto krásnych ostrovoch! Modlím sa za vás, modlím sa, ale prosím vás, aby ste sa modlili za mňa. Dajte si v?ak pozor na jednu vec: modlite sa za, nie proti! [smiech] ?akujem vám.

Preklad Martin Jarábek

[1] W. Szymborska, ?Ni? sa nedeje dvakrát“, in Rados? z písania. V?etky básne (1945-2009), Miláno, 2009, s. 45.