蜜桃交友

PRÍHOVOR SVÄTÉHO OTCA

predstavite木om verejnej a ob膷ianskej spolo膷nosti, Zámok Laeken, 27. septembra 2024

Va拧e Veli膷enstvá,

pán predseda vlády,

bratia biskupi,

predstavitelia verejnej spolo膷nosti,

dámy a páni!

膸akujem Vá拧mu Veli膷enstvu za srde膷né privítanie a zdvorilý pozdrav. Som ve木mi rád, 啪e mô啪em nav拧tívi钮 Belgicko. Ke膹 膷lovek myslí na túto krajinu, evokuje mu to zárove艌 nie膷o malé a ve木ké, západnú a zárove艌 centrálnu krajinu, akoby to bolo bijúce srdce obrovského organizmu. 

V skuto膷nosti sú proporcie a poradie ve木kostí klamlivé. Belgicko nie je ve木mi ve木ký 拧tát, ale jeho osobitná história spôsobila, 啪e bezprostredne po skon膷ení Druhej svetovej vojny unavené a vy膷erpané národy Európy, ktoré sa vydali na vá啪nu cestu zmierenia, spolupráce a integrácie, h木adali v Belgicku prirodzený domov hlavných európskych in拧titúcií. Vzh木adom na to, 啪e sa nachádzalo na zlomovej línii medzi germánskym a latinským svetom, hrani膷ilo s Francúzskom a Nemeckom, ktoré najviac steles艌ovali nacionalistické protiklady, ktoré boli základom konfliktu, javilo sa ako ideálne miesto, takmer syntéza Európy, z ktorej sa malo vychádza钮 pri jej fyzickej, morálnej a duchovnej obnove.

Dalo by sa poveda钮, 啪e Belgicko bolo mostom: medzi kontinentom a Britskými ostrovmi, medzi germánskymi a frankofónnymi oblas钮ami, medzi juhom a severom Európy. Mostom, ktorý umo啪艌oval roz拧irova钮 súlad a ustupova钮 sporom. Most, kde sa ka啪dý 膷lovek s vlastným jazykom, mentalitou a presved膷ením stretáva s druhým a volí si re膷, dialóg a zdie木anie ako prostriedok na nadviazanie vz钮ahov. Je to miesto, kde sa 膷lovek u膷í, 啪e jeho vlastná identita nie je modlou ani bariérou, ale pohostinným priestorom, z ktorého mo啪no odís钮 a do ktorého sa mo啪no vráti钮, kde mo啪no podporova钮 platné výmeny a spolo膷ne h木ada钮 nové rovnováhy, budova钮 nové syntézy. Belgicko je mostom, ktorý podporuje obchod, spája civilizácie a umo啪艌uje im dialóg. Je teda mostom, ktorý je nevyhnutný na budovanie pokoja a odmietnutie vojny.

膶lovek potom pochopí, aké ve木ké je to malé Belgicko! 膶lovek pochopí, ako ho Európa potrebuje, aby si pripomenula svoju históriu, ktorú tvoria národy a kultúry, katedrály a univerzity, výdobytky 木udského dôvtipu, ale aj mnohé vojny a vô木a dominova钮, ktorá sa niekedy stala kolonializmom a vykoris钮ovaním.

Európa potrebuje Belgicko, aby pokra膷ovala na ceste vytvárania pokoja a bratstva medzi svojimi národmi. Táto krajina pripomína v拧etkým ostatným, 啪e ke膹 sa - na základe najrôznej拧ích a najnemo啪nej拧ích výhovoriek 鈥� prestanú re拧pektova钮 hranice a zmluvy a ponechá sa tvorba práva na zbrane, pri膷om sa podkopáva platné právo, otvorí sa Pandorina skrinka a v拧etky vetry za膷nú prudko fúka钮, otriasajú domom a hrozia jeho zni膷ením. Myslím si, 啪e v tejto historickej chvíli zohráva Belgicko ve木mi dôle啪itú úlohu. Sme blízko takmer svetovej vojny.

Zhoda a pokoj v skuto膷nosti nie sú ví钮azstvom, ktoré sa dosiahne raz a nav啪dy, ale úlohou a poslaním - zhoda a pokoj sú úlohou a poslaním -, neustálym poslaním, ktoré treba pestova钮, o ktoré sa treba stara钮 s hú啪evnatos钮ou a trpezlivos钮ou. Ke膹 si 木udia prestanú pamäta钮 minulos钮 a nenechajú sa 艌ou pou膷i钮, majú nepríjemnú schopnos钮 znovu padnú钮 aj po tom, 膷o sa kone膷ne vzchopia, zabudnú na utrpenie a stra拧né náklady, ktoré zaplatili predchádzajúce generácie. V tomto pamä钮 nefunguje, je to zvlá拧tne, sú to iné sily, v spolo膷nosti aj v 木u膹och, ktoré nás nútia znovu a znovu pada钮 do tých istých vecí.

V tomto zmysle je Belgicko pre pamä钮 európskeho kontinentu cennej拧ie ako kedyko木vek predtým. Poskytuje toti啪 nespochybnite木né argumenty na to, aby sa neustále a v膷as rozvíjala kultúrna, spolo膷enská a politická 膷innos钮, odvá啪na a zárove艌 rozvá啪na, ktorá vylú膷i budúcnos钮, v ktorej sa my拧lienka a prax vojny opä钮 stane reálnou mo啪nos钮ou s katastrofálnymi dôsledkami.

Dejiny, magistra vitae, ktoré sa príli拧 膷asto nepo膷úvajú, z Belgicka vyzývajú Európu, aby sa vrátila na správnu cestu, aby znovu objavila svoju pravú tvár, aby znovu investovala do budúcnosti tým, 啪e sa otvorí 啪ivotu, nádeji, aby porazila demografickú zimu a peklo vojny! To sú dve katastrofy, ktoré sa dejú práve teraz. Vojnové peklo, ktorého sme svedkami a ktoré sa mô啪e zmeni钮 na svetovú vojnu. A demografická zima; preto musíme by钮 praktickí: treba ma钮 deti, je potrebné ma钮 deti!

Katolícka cirkev chce by钮 prítomnos钮ou, ktorá, sved膷iac o svojej viere v zm艜tvychvstalého Krista, ponúka jednotlivcom, rodinám, spolo膷nostiam a národom starobylú a stále novú nádej; prítomnos钮ou, ktorá pomáha ka啪dému 膷eli钮 výzvam a skú拧kam, bez 木ahkého nad拧enia alebo pochmúrneho pesimizmu, ale s istotou, 啪e 膷lovek, milovaný Bohom, má ve膷né povolanie pokoja a dobra a nie je odsúdený na rozpad a ni膷otu.

S poh木adom upretým na Je啪i拧a Cirkev v啪dy spoznáva samu seba ako u膷eníka, ktorý s báz艌ou a chvením nasleduje svojho Majstra s vedomím, 啪e je svätá, nako木ko je ním ustanovená, a zárove艌 krehká - svätá a hrie拧na - a nedostato膷ná vo svojich údoch, nikdy nie úplne primeraná zverenej úlohe, ktorá ju v啪dy prevy拧uje.

Ohlasuje Novinu, ktorá doká啪e naplni钮 srdcia rados钮ou, a svojimi skutkami lásky a nespo膷etnými svedectvami lásky k blí啪nemu sa sna啪í ponúknu钮 konkrétne znamenia a dôkazy lásky, ktorá ju pohá艌a. 沤ije v拧ak v konkrétnosti kultúr a mentalít danej doby, ktoré pomáha formova钮 alebo ktoré istým spôsobom niekedy trpí; a nie v啪dy chápe a 啪ije evanjeliové posolstvo v jeho 膷istote a úplnosti. Cirkev je svätá aj hrie拧na.

V tejto ve膷nej koexistencii medzi svätos钮ou a hriechom, svetlom a tie艌om Cirkev 啪ije, 膷asto s výsledkami ve木kej ve木kodu拧nosti a ve木kolepej obetavosti, a niekedy, 啪ia木, s výskytom bolestných protivenstiev. Mám na mysli dramatické udalosti zneu啪ívania detí - o ktorých hovoril krá木 a premiér -, túto pohromu Cirkev rie拧i s rozhodnos钮ou a pevnos钮ou, vypo膷úva a sprevádza zranených a realizuje rozsiahly preventívny program na celom svete.

Bratia a sestry, toto je zahanbujúce! Túto hanbu musíme dnes v拧etci vzia钮 do rúk, poprosi钮 o odpustenie a vyrie拧i钮 tento problém: túto hanbu zneu啪ívania, zneu啪ívania detí. Spome艌me si na 膷asy svätých neviniatok a povedzme: 鈥�Ó, aká tragédia, 膷o urobil krá木 Herodes!鈥�, ale aj dnes je v Cirkvi prítomný tento zlo膷in; Cirkev sa musí hanbi钮 a prosi钮 o odpustenie a sna啪i钮 sa túto situáciu rie拧i钮 s kres钮anskou pokorou. A vytvori钮 v拧etky podmienky, aby sa to u啪 neopakovalo. Niekto by mi mohol poveda钮: 鈥濾a拧a Svätos钮, pomyslite na to, 啪e pod木a 拧tatistík sa drvivá vä膷拧ina zneu啪ívaní deje v rodine alebo v susedstve, alebo vo svete 拧portu, 膷i v 拧kole. Sta膷í v拧ak jedno, aby sme sa hanbili! V Cirkvi musíme za to prosi钮 o odpustenie, iní prosia o odpustenie za svoj skutok. Toto je na拧a hanba a poní啪enie.

V tejto súvislosti ma zarmútil iný fenomén: 鈥�nútené adopcie鈥�, diali sa aj v Belgicku v 50. a 70. rokoch minulého storo膷ia. V týchto pál膷ivých príbehoch sa mie拧alo trpké ovocie zlo膷inu a priestupku s tým, 膷o bolo, 啪ia木, výsledkom mentality roz拧írenej vo v拧etkých vrstvách spolo膷nosti do takej miery, 啪e tí, ktorí pod木a nej konali, vo svedomí verili, 啪e konajú dobro, a to tak die钮a钮a, ako aj matky. Rodina a ostatní spolo膷enskí aktéri vrátane cirkvi si 膷asto mysleli, 啪e na odstránenie negatívnej stigmy, ktorá v tých 膷asoch bohu啪ia木 postihovala nevydatú matku, je pre dobro oboch, matky aj die钮a钮a, vhodnej拧ie, aby bola adoptovaná. Vyskytli sa dokonca prípady, ke膹 niektoré 啪eny nemali mo啪nos钮 vybra钮 si, 膷i si die钮a nechajú, alebo ho dajú na adopciu. V niektorých kultúrach a krajinách sa to deje aj v sú膷asnosti.

Ako nástupca apo拧tola Petra sa modlím k Pánovi, aby Cirkev v sebe v啪dy na拧la silu k tomu, aby bola transparentná, a aby sa neprispôsobila dominantnej kultúre, a to aj vtedy, ke膹 táto kultúra vyu啪íva - manipulujúc nimi - hodnoty pochádzajúce z evanjelia, aby z nich vyvodila neprimerané závery, ktorých 钮a啪kým dôsledkom je utrpenie a vylú膷enie.

Modlím sa, aby sa vodcovia národov pri poh木ade na Belgicko a jeho dejiny vedeli z nich pou膷i钮 a u拧etrili tak svoje národy nekone膷ných ne拧钮astí a smútku. Modlím sa, aby vládcovia vedeli prevzia钮 zodpovednos钮, riziko a 膷es钮 mieru a vedeli odvráti钮 nebezpe膷enstvo, potupu a absurditu vojny. Modlím sa, aby sa báli súdu svedomia, dejín a Boha, obrátili svoje o膷i a srdcia a na prvé miesto v啪dy kládli spolo膷né dobro. V tomto 膷ase, ke膹 sa ekonomika tak ve木mi rozvinula, by som chcel poukáza钮 na to, 啪e v niektorých krajinách sú investíciami, ktoré priná拧ajú najvä膷拧ie príjmy, továrne na výrobu zbraní.

Va拧e Veli膷enstvo, dámy a páni, mottom náv拧tevy vo va拧ej krajine je 鈥�En route, avec Espérance鈥� (S Nádejou na ceste). To ma núti zamyslie钮 sa nad tým, 啪e Espérance sa pí拧e s ve木kým písmenom: hovorí mi to, 啪e nádej nie je nie膷o, 膷o si 膷lovek nesie v ruksaku na ceste; to nie, nádej je dar od Boha, mo啪no je to tá najpokornej拧ia cnos钮 鈥� ako povedal spisovate木 -, ale je to tá, ktorá nikdy nesklame, nikdy nesklame. Nádej je dar od Boha a nosí sa v srdci! A tak chcem vám a v拧etkým mu啪om a 啪enám 啪ijúcim v Belgicku zanecha钮 toto 啪elanie: nech v啪dy prosíte a prijímate tento dar Ducha Svätého, nádej, aby ste spolu s Nádejou krá膷ali po ceste 啪ivota a dejín. 膸akujem vám!

Preklad Martin Jarábek