蜜桃交友

?ítanie: Mt 28,16.18-20

«Jedenásti u?eníci odi?li do Galiley na vrch, kam im Je?i? rozkázal. […] Je?i? pristúpil k nim a povedal im: Daná mi je v?etka moc na nebi i na zemi. Cho?te teda a u?te v?etky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a nau?te ich zachováva? v?etko, ?o som vám prikázal. A h?a, ja som s vami po v?etky dni a? do skon?enia sveta».

Katechéza pápe?a Franti?ka: Apo?tolská cesta v Indonézii, Papue Novej Guinei, Východnom Timore a Singapure

Drahí bratia a sestry, dobré ráno!

Dnes budem hovori? o apo?tolskej ceste, ktorú som vykonal do Ázie a Oceánie. Nazýva sa apo?tolskou cestou, preto?e nejde o turizmus - je to cesta, ktorá má prinies? Pánovo slovo, da? pozna? Pána, ale aj spozna? du?e národov. A to je ve?mi krásne.

Bol to Pavol VI., ktorý v roku 1970 ako prvý pápe? letel v ústrety vychádzajúcemu slnku na dlh?iu náv?tevu Filipín a Austrálie, ale zastavil sa aj vo viacerých ázijských krajinách a na súostroví Samoa. Bola to pamätná cesta! Preto?e prvý, ktorý cestoval z Vatikánu bol sv. Ján XXIII., ktorý ?iel vlakom do Assisi. Potom sv. Pavol VI. vykonal túto pamätnú cestu. Aj v tomto som sa sna?il nasledova? jeho príklad, ale vzh?adom na to, ?e mám o pár rokov viac ako mal on, obmedzil som sa na ?tyri krajiny: Indonéziu, Papuu-Novú Guineu, Východný Timor a Singapur. ?akujem Pánovi, ktorý mi doprial ako starému pápe?ovi absolvova? to, ?o by som bol rád absolvoval ako mladý jezuita, preto?e som tam chcel ís? na misie!

Prvá úvaha, ktorá mi spontánne prichádza na um po tejto ceste je, ?e v uva?ovaní o Cirkvi sme stále príli? eurocentrickí, alebo ako sa hovorí, ?západní“. V skuto?nosti je v?ak Cirkev ove?a vä??ia, ove?a vä??ia ne? Rím, ne? Európa a – dovolím si poveda? – je v týchto krajinách aj ove?a ?iv?ia! Za?il som to emocionálnym spôsobom pri stretnutí s týmito komunitami, ke? som po?úval svedectvá kňazov, reho?ných sestier, laikov, osobitne katechétov – katechéti sú tí, ktorí nesú vpred evanjelizáciu. Sú to cirkvi, ktoré nerobia prozelytizmus, ale rastú v?aka ?prí?a?livosti“, ako múdro hovorieval Benedikt XVI.

V Indonézii je kres?anov asi 10 % a katolíkov 3 % - sú men?inou. Stretol som sa v?ak so ?ivou, dynamickou Cirkvou, schopnou ?i? a odovzdáva? evanjelium v krajine, ktorá má ve?mi u??achtilú kultúru, je naklonená harmonizácii rozmanitosti a zároveň má najvä??ie zastúpenie moslimov na svete. V tomto kontexte sa mi potvrdilo, ?e súcit je cesta, po ktorej kres?ania mô?u a musia krá?a?, aby vydávali svedectvo o Kristovi Spasite?ovi a zároveň sa stretávali s ve?kými nábo?enskými a kultúrnymi tradíciami. ?o sa týka súcitu, nezabúdajme na tri Pánove charakteristiky: blízkos?, milosrdenstvo a súcit. Boh je blízky, Boh je milosrdný a Boh je súcitný. Ak kres?an nemá súcit, nie je súci.

?Viera, bratstvo, súcit“ bolo mottom náv?tevy Indonézie. Na základe týchto slov evanjelium ka?dý deň konkrétne vstupuje do ?ivota tohto ?udu, prijíma ho a dáva mu milos? Je?i?a, ktorý zomrel a vstal z m?tvych. Tieto slová sú ako most, ako tunel-podchod, ktorý spája katedrálu v Jakarte s najvä??ou me?itou v Ázii. Tam som videl, ?e bratstvo je budúcnos?, je odpove?ou na anti-civilizáciu, na diabolské úklady nenávisti a vojny, aj na sektárstvo. Je tam bratstvo.

Krásu misijnej, vychádzajúcej cirkvi som na?iel v Papue-Novej Guinei - na súostroví, ktoré sa rozprestiera smerom k obrovskému Tichému oceánu. Rôzne etnické skupiny tam hovoria viac ako osemsto jazykmi: je to ideálne prostredie pre Ducha Svätého, ktorý rád dáva zaznie? posolstvu Lásky v symfónii jazykov. To, ?o robí Duch Svätý nie je uniformita, je to harmónia. On je pánom harmónie, je jej hlavou.

Na Papue-Novej Gunei osobitným spôsobom boli a stále sú protagonistami misionári a katechéti. Moje srdce pote?ilo, ?e som mohol strávi? nejaký ?as so sú?asnými misionármi a katechétmi; bol som dojatý, ke? som po?úval piesne a hudbu mladých ?udí: videl som v nich novú budúcnos? bez kmeňového násilia, bez závislostí, bez ekonomického a ideologického kolonializmu; budúcnos? bratstva a starostlivosti o prekrásne prírodné prostredie. Papua-Nová Guinea mô?e by? ?laboratóriom“ tohto modelu integrálneho rozvoja, o?ivovaného ?kvasom“ evanjelia. Preto?e nové ?udstvo neexistuje bez nových mu?ov a ?ien, a tých tvorí len Pán. A e?te by som rád spomenul svoju náv?tevu Vanima, kde sú misionári medzi pralesom a morom. Chodia do pralesa h?ada? tie najskrytej?ie kmene... Je to krásna spomienka.

Kres?anské posolstvo a sila jeho ?udskej a spolo?enskej podpory vyniká osobitným spôsobom v dejinách Východného Timoru. Tam Cirkev zdie?ala proces nezávislosti s celým ?udom a v?dy ho orientovala smerom k mieru a zmiereniu. Nejde o zideologizovanie viery, nie; je to viera, ktorá sa stáva kultúrou a zároveň ju osvecuje, o?is?uje a povzná?a. Preto som nanovo o?ivil plodný vz?ah medzi vierou a kultúrou, na ktorý sa pri svojej náv?teve zameral u? svätý Ján Pavol II. Vieru treba inkulturova? a kultúry treba evanjelizova?. Viera a kultúra.

Predov?etkým ma v?ak zasiahla krása tohto ?udu: ?ud skú?aný, av?ak radostný, ?ud múdry v utrpení. ?ud, ktorý nielen?e plodí mnoho detí – bolo tam more detí -, ale u?í ich usmieva? sa. Nikdy nezabudnem na úsmev detí tej zeme, toho regiónu. Deti sa tam v?dy usmievajú a je ich ve?a. Ten ?ud ich u?í usmieva? sa a to je záruka pre budúcnos?. Skrátka, vo Východnom Timore som videl mlados? Cirkvi: rodiny, deti, mladých ?udí, mnoho seminaristov a kandidátov zasväteného ?ivota. Chcel by som poveda?, bez preháňania: dýchal som tam ?vzduch jari“!

Poslednou zastávkou na tejto ceste bol Singapur. Je to krajina ve?mi odli?ná od ostatných troch. Mestský ?tát, ve?mi moderný, hospodársky a finan?ný pól Ázie a nielen jej. Kres?ania sú tam men?inou, av?ak stále tvoria ?ivú Cirkev, ktorá sa usiluje vytvára? harmóniu a bratstvo medzi rôznymi etnickými skupinami, kultúrami a nábo?enstvami. Aj v bohatom Singapure sú ?mali?kí“, ktorí nasledujú evanjelium a stávajú sa so?ou a svetlom, svedkami nádeje vä??ej, ne? akú mô?u zaru?i? ekonomické zisky.

Chcel by som sa po?akova? týmto národom, ktoré ma prijali s takou srde?nos?ou, s mno?stvom lásky. Chcel by som sa po?akova? ich vládnym predstavite?om, ktorí tak ve?mi pomohli pri tejto náv?teve, aby mohla prebehnú? v poriadku a bez problémov. ?akujem v?etkým, ktorí pri tom spolupracovali.

?akujem Bohu za dar tejto cesty! A obnovujem svoju v?a?nos? v?etkým. Nech Boh ?ehná národy, s ktorými som sa stretol, a nech ich vedie cestou pokoja a bratstva.

(Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Pope, Andrej Klapka, Zuzana Klimanová)