蜜桃交友

PRÍHOVOR SVÄTÉHO OTCA

Stretnutie s univerzitnými pedagógmi, Katholieke Universiteit Leuven, 27. septembra 2024

Pán rektor,

vá啪ení profesori,

milí bratia a sestry, dobrý de艌!

Som rád, 啪e som tu medzi vami, a 膹akujem pánovi rektorovi za jeho slová na privítanie, ktorými pripomenul históriu a tradíciu, v ktorej je táto univerzita zakorenená, ako aj niektoré z hlavných výziev sú膷asnosti, ktorými sme v拧etci konfrontovaní. To je prvá úloha univerzity: ponúka钮 integrálne vzdelanie, aby 木udia získali nástroje, ktoré potrebujú na interpretáciu sú膷asnosti a plánovanie budúcnosti.

Kultúrne vzdelávanie toti啪 nikdy nie je samoú膷elné a univerzity nesmú riskova钮, 啪e sa stanú 鈥瀔atedrálami na pú拧ti鈥�. Svojou povahou sú miestami, ktoré pohá艌ajú my拧lienky a nové podnety pre 啪ivot a myslenie 膷loveka a pre výzvy spolo膷nosti, teda sú to tvorivé miesta. Je pekné myslie钮 si, 啪e univerzita vytvára kultúru, tvorí my拧lienky, ale predov拧etkým podporuje vá拧e艌 pre h木adanie pravdy, 膷o slú啪i 木udskému pokroku. Najmä katolícke univerzity, ako je táto, sú povolané 鈥瀙riná拧a钮 rozhodujúci príspevok kvasu, soli a svetla evanjelia Je啪i拧a Krista a 啪ivej Tradície Cirkvi, ktorá je v啪dy otvorená novým scenárom a novým návrhom鈥� (Apo拧tolská kon拧titúcia Veritatis gaudium, 3).

Rád by som vám adresoval jednoduchú výzvu: Roz拧irujte hranice poznania! Nejde o roz拧irovanie pojmov a teórií, ale o to, aby sa akademické a kultúrne vzdelávanie stalo 啪ivým priestorom, ktorý zah艜艌a 啪ivot a hovorí k 啪ivotu.

V Knihe kroník je krátky biblický príbeh, ktorý tu rád pripomeniem. Hlavným hrdinom je Jábes, ktorý sa obracia na Boha s touto prosbou: 鈥濳eby si ma po啪ehnal a roz拧íril moje hranice鈥� (1 Krn 4, 10). Jábes znamená 鈥瀊oles钮鈥� a dostal také meno, preto啪e jeho matka pri jeho pôrode ve木mi trpela. Teraz v拧ak Jábes nechce zosta钮 uzavretý vo vlastnej bolesti, neutápa sa v náreku, v s钮a啪ovaní sa, ale prosí Pána, aby 鈥瀝oz拧íril hranice鈥� jeho 啪ivota, aby vstúpil do po啪ehnaného, vä膷拧ieho a prívetivej拧ieho priestoru. Opakom sú tie uzavreté miesta.

Roz拧íri钮 hranice a sta钮 sa otvoreným priestorom pre 膷loveka a spolo膷nos钮 je ve木kým poslaním univerzity.

V na拧om kontexte sa toti啪 stretávame s ambivalentnou situáciou, ke膹 sú hranice úzke. Na jednej strane sme ponorení do kultúry pozna膷enej odmietaním h木adania pravdy. Stratili sme nepokojnú vá拧e艌 h木adania, aby sme sa uchýlili do pohodlia malomyse木nosti, - dráma malomyse木nosti -, aby sme utiekli do presved膷enia, 啪e je v拧etko rovnaké, 啪e jedna vec má hodnotu tej druhej, 啪e v拧etko je relatívne. Na druhej strane, ke膹 hovoríme o pravde v univerzitnom kontexte a inde, 膷asto upadáme do racionalistického postoja, pod木a ktorého za pravdivé mo啪no pova啪ova钮 len to, 膷o mô啪eme zmera钮, za啪i钮 a dotknú钮 sa, akoby sa 啪ivot redukoval len na hmotu a na to, 膷o je vidite木né. V obidvoch týchto prípadoch sú hranice úzke.

Na prvej strane máme únavu ducha, ktorá nás odsudzuje k trvalej neistote a absencii vá拧ne, akoby bolo zbyto膷né h木ada钮 zmysel v skuto膷nosti, ktorá zostáva nepochopite木nou. Tento pocit sa 膷asto objavuje u niektorých postáv v dielach Franza Kafku, ktorý opísal tragický a strastiplný stav 膷loveka 20. storo膷ia. V dialógu dvoch postáv v jednej z jeho poviedok nájdeme tento výrok: 鈥濵yslím si, 啪e sa nezaoberáte pravdou len preto, 啪e je to príli拧 namáhavé.鈥� (Rozhovory, Miláno 1990, 38). Je pravda to, 啪e h木adanie pravdy je namáhavé, preto啪e nás núti vykro膷i钮 mimo seba, riskova钮 a klás钮 otázky. A tak nás v únave ducha viac pri钮ahuje povrchný 啪ivot, ktorý si nekladie príli拧 ve木a otázok. Rovnako ako nás viac pri钮ahuje 木ahká a pohodlná 鈥瀡iera鈥�, ktorá sa nikdy na ni膷 nepýta.

Na druhej strane tu máme bezduchý racionalizmus, do ktorého hrozí, 啪e dnes opä钮 upadneme, podmienení technokratickou kultúrou. Ke膹 je 膷lovek zredukovaný len na hmotu, ke膹 je skuto膷nos钮 obmedzená v rámci toho, 膷o je vidite木né, ke膹 je rozum len matematický a pravda je 膷isto 鈥瀕aboratórna鈥�, potom sa stráca ú啪as, -  ke膹 chýba ú啪as, nie je mo啪né uva啪ova钮, ú啪as je po膷iatkom filozofie, je za膷iatkom myslenia - tento vnútorný ú啪as, ktorý nás pohá艌a h木ada钮 膹alej, h木adie钮 k nebesiam, objavova钮 tú skrytú pravdu, ktorá odpovedá na základné otázky: pre膷o 啪ijem, aký je zmysel môjho 啪ivota, aký je kone膷ný ú膷el a cie木 tejto cesty? Romano Guardini si kládol otázku: 鈥濸re膷o je 膷lovek napriek v拧etkému pokroku taký neznámy sám sebe a stáva sa takým 膷oraz viac? Preto啪e stratil k木ú膷 k pochopeniu podstaty 膷loveka. Zákon na拧ej pravdy hovorí, 啪e 膷loveka mo啪no spozna钮 len zhora, od Boha, preto啪e len od neho odvodzuje svoj 啪ivot鈥� (Modlitba a pravda, Brescia 1973, 56). Koniec citácie.

Drahí profesori, u膷me aj my odoláva钮 únave ducha a bezduchému racionalizmu a modlime sa ako Jábes: 鈥濸ane, roz拧ír na拧e hranice!鈥� Prosme Boha, aby po啪ehnal na拧u prácu v slu啪be kultúre, ktorá je schopná 膷eli钮 dne拧ným výzvam. Duch Svätý, ktorého sme dostali ako dar, nás nabáda vytvára钮, otvára钮 priestory ná拧ho myslenia a konania, vies钮 nás k plnej pravde (porov. Jn 16, 13). Sme si vedomí - ako nám povedal pán rektor na za膷iatku - 鈥炁緀 e拧te nevieme v拧etko鈥�, ale zárove艌 práve táto obmedzenos钮 vás musí stále hna钮 dopredu, pomáha钮 vám udr啪iava钮 plame艌 bádania a zosta钮 otvoreným oknom do dne拧ného sveta.

A v tejto súvislosti vám chcem úprimne poveda钮: 膹akujem! 膸akujem vám, preto啪e roz拧írením svojich hraníc ste sa stali pohostinným miestom pre v拧etkých ute膷encov, ktorí boli nútení opusti钮 svoju krajinu uprostred tisícov neistôt, obrovských 钮a啪kostí a niekedy krutého utrpenia. V膹aka. Pred chví木ou sme vo videu videli ve木mi dojímavé svedectvo. A zatia木 膷o niektorí volajú po posilnení hraníc, vy ako univerzitná komunita ste hranice roz拧írili. V膹aka! Otvorili ste svoju náru膷, aby ste privítali týchto 木udí pozna膷ených boles钮ou, aby ste im pomohli 拧tudova钮 a rás钮. 膸akujem.

To je to, 膷o potrebujeme: kultúru, ktorá roz拧iruje hranice, ktorá nie je 鈥瀞ektárska鈥� 鈥� a vy nie ste sektárski, v膹aka鈥� - ani sa nestavia nad ostatných, ale naopak, stojí v ceste sveta tým, 啪e priná拧a dobrý kvas, ktorý prispieva k dobru 木udstva. Táto úloha, táto 鈥瀡ä膷拧ia nádej鈥�, je zverená vám!

Istý teológ tejto krajiny, a tie啪 syn a vyu膷ujúci tejto univerzity, povedal: 鈥濻me horiacim kríkom, ktorý umo啪艌uje Bohu, aby sa zjavil鈥� (A. Gesché, Dio per pensare. Il Cristo, Cinisello Balsamo 2003, 276). Udr啪ujte plame艌 tohto oh艌a, roz拧irujte hranice! Prosím, bu膹te nepokojnými h木ada膷mi pravdy, s nepokojom 啪ivota a nikdy neuhasínajte svoju vá拧e艌, aby ste nepod木ahli lenivosti myslenia, ktorá je ve木mi nepeknou chorobou. Bu膹te protagonistami vytvárania kultúry inklúzie, súcitu, starostlivosti o najslab拧ích a o ve木ké výzvy vo svete, v ktorom 啪ijeme.

A prosím, nezabudnite sa za m艌a modli钮. 膸akujem vám!

Preklad Martin Jarábek