蜜桃交友

PRÍHOVOR SVÄTÉHO OTCA

Stretnutie s biskupmi, kňazmi a diakonmi, zasvätenými mu?mi a ?enami, seminaristami a pastora?nými pracovníkmi, Brusel, Bazilika Najsvätej?ieho srdca v Koekelbergu, 28. septembra 2024

Drahí bratia a sestry, po?ehnaný deň!

Som rád, ?e som tu medzi vami. ?akujem biskupovi Terlindenovi za jeho slová a za to, ?e nám pripomenul prioritu ohlasovania evanjelia. ?akujem vám v?etkým.

Na tomto rázcestí, ktorým je Belgicko, ste cirkvou ?v pohybe“. V skuto?nosti sa u? nejaký ?as sna?íte zmeni? pôsobenie farností na tomto území, da? silný impulz formácii laikov; predov?etkým sa sna?íte by? spolo?enstvom blízkym ?u?om, sprevádza? ich a sved?i? gestami milosrdenstva. 

Vychádzajúc z va?ich otázok by som chcel navrhnú? nieko?ko okruhov na zamyslenie okolo troch slov: evanjelizácia, rados? a milosrdenstvo.

Prvá cesta je evanjelizácia. Zmeny na?ej doby a kríza viery, ktorú pre?ívame na Západe, nás viedli k tomu, aby sme sa vrátili k tomu podstatnému, teda k evanjeliu, aby sa dobrá zves?, ktorú Je?i? priniesol svetu, opä? ohlasovala v?etkým, aby za?iarila celá jej krása. Kríza - ka?dá kríza - je ?asom, ktorý sa nám ponúka, aby nami otriasol, aby nás spochybnil a zmenil. Je to vzácna príle?itos? - v biblickom jazyku sa nazýva kairòs, je ?peciálnou príle?itos?ou, ako sa to stalo Abrahámovi, Moj?i?ovi a prorokom. Ke? pre?ívame opustenos?, musíme sa v?dy pýta?, aké posolstvo nám chce Pán odovzda?. A ?o nám kríza ukazuje? Od kres?anstva usadeného v pohostinnom spolo?enskom rámci sme sa posunuli ku kres?anstvu ?men?inovému“, ?i skôr ku kres?anstvu svedectva. A to si vy?aduje odvahu cirkevného obrátenia, aby sme iniciovali tie pastora?né premeny, ktoré sa týkajú aj zvykov, modelov a jazykov viery, aby skuto?ne slú?ili evanjelizácii (porov. Apo?tolská exhortácia Evangelii gaudium, 27).

A Helmutovi by som chcel poveda?: táto odvaha sa vy?aduje aj od kňazov. Aby boli kňazmi, ktorí nielen uchovávajú alebo spravujú dedi?stvo z minulosti, ale sú pastiermi, ktorí sú zamilovaní do Krista a pozorne chápu - ?asto implicitné - otázky evanjelia, ke? krá?ajú so svätým Bo?ím ?udom, a my krá?ame trochu vpredu, ob?as uprostred a niekedy vzadu. A ke? priná?ame evanjelium - myslím na to, ?o nám povedala Yaninka - Pán otvára na?e srdcia na stretnutie s tými, ktorí sú iní ako my. Je krásne, ba priam potrebné, ?e medzi mladými ?u?mi sú rôzne sny a spirituality. Presne tak to musí by?, preto?e mô?e existova? ve?a osobných alebo komunitných ciest, ktoré nás v?ak vedú k tomu istému cie?u, k stretnutiu s Pánom: v Cirkvi je miesto pre ka?dého – pre v?etkých - a nikto nesmie by? kópiou toho druhého. Jednota v Cirkvi nie je uniformita, ale je to nachádzanie harmónie v rozmanitosti! Arnaudovi by som tie? odpovedal: synodálny proces musí by? návratom k evanjeliu; nesmie ma? medzi svojimi prioritami nejakú ?módnu“ reformu, ale musí sa pýta?: ako mô?eme dosiahnu?, aby evanjelium oslovilo spolo?nos?, ktorá ho u? nepo?úva alebo sa odvrátila od viery? Polo?me si v?etci túto otázku.

Druhý spôsob: rados?. Nehovoríme tu o radostiach spojených s nie?ím chví?kovým, ani sa nemô?eme oddáva? modelom úniku a konzumnej zábavy. Hovoríme o vä??ej radosti, ktorá sprevádza a udr?iava ?ivot aj v temných ?i bolestných chví?ach, a to je dar, ktorý prichádza zhora, od Boha. Je to rados? srdca, ktorú vzbudzuje evanjelium: je to vedomie, ?e na ceste nie sme sami a ?e aj v situáciách chudoby, hriechu, utrpenia je Boh nablízku, stará sa o nás a nedovolí smrti, aby mala posledné slovo. Boh je blízky, blízkos?. Dávno predtým, ako sa stal Jozef Ratzinger pápe?om, napísal, ?e pravidlom rozli?ovania je toto: ?Kde chýba rados?, kde umiera humor, tam nie je ani Duch Svätý [...] a naopak: rados? je znakom milosti“ (Boh Je?i?a Krista, Brescia 1978, 129). Je to krásne. A tak by som vám chcel poveda?: nech va?e kázanie, va?e slávenie, va?a slu?ba a apo?tolát nechajú za?iari? rados? srdca, preto?e tá vzbudzuje otázky a pri?ahuje aj tých, ktorí sú ?aleko. Rados? srdca: nejde o strojený úsmev, chví?kový, ale o rados? srdca. ?akujem sestre Agnes a hovorím jej: rados? je cesta. Ke? sa zdá, ?e vernos? je ?a?ká, musíme ukáza? - ako si povedala, Agnes -, ?e je to ?cesta k ??astiu“. A potom, ke? ?lovek zahliadne, kam vedie cesta, je pripravenej?í vyda? sa na cestu.

Tretia cesta: milosrdenstvo. Evanjelium, prijaté a odovzdávané, prijaté a darované, nás vedie k radosti, preto?e nám umo?ňuje objavi?, ?e Boh je Otec milosrdenstva, ktorý je dojatý z nás, ktorý nás dvíha z na?ich pádov, ktorý nikdy neodstúpi od svojej lásky k nám. Upevnime si to v srdci: Boh nikdy neodvolá svoju lásku k nám. ?Ale ot?e, aj ke? som sa dopustil nie?oho vá?neho?“ Boh nikdy neodvolá svoju lásku k tebe. To sa nám niekedy, ke? ?elíme skúsenosti zla, mô?e zda? ?nespravodlivé“, preto?e jednoducho uplatňujeme pozemskú spravodlivos?, ktorá hovorí: ?Kto robí zlo, musí za to zaplati?“. Bo?ia spravodlivos? je v?ak vy??ia: tí, ktorí sa dopustili zla, sú povolaní k náprave, ale aby sa uzdravili vo svojom srdci, potrebujú milosrdnú Bo?iu lásku. Nezabúdajte na to: Boh odpú??a v?etko, Boh v?dy odpú??a, a práve svojím milosrdenstvom nás Boh ospravedlňuje, to znamená, ?e nás robí spravodlivými, preto?e nám dáva nové srdce, nový ?ivot.

Mii by som chcel poveda?: ?akujem za ve?kú prácu, ktorú robíte, aby ste premenili hnev a boles? na pomoc, blízkos? a súcit. Zneu?ívanie vytvára kruté utrpenie a rany, ktoré podkopávajú aj cestu viery. A je potrebné ve?a milosrdenstva, aby sme nezostali s kamenným srdcom pred utrpením obetí, aby sme im dali pocíti? na?u blízkos? a ponúkli im v?etku mo?nú pomoc, aby sme sa od nich nau?ili - ako ste povedali - by? Cirkvou, ktorá sa robí slu?obnicou v?etkých bez toho, aby si niekoho podmanila. Áno, preto?e jedným z koreňov násilia je zneu?ívanie moci, ke? vyu?ívame roly, ktoré máme, na to, aby sme druhých gniavili alebo nimi manipulovali.

A milosrdenstvo - myslím na slu?bu Pietra - je k?ú?ovým slovom pre väzňov. Ke? vstupujem do väznice, pýtam sa, pre?o oni a nie ja? Je?i? nám ukazuje, ?e Boh si od na?ich rán a ne?istôt nedr?í odstup. Vie, ?e v?etci mô?eme robi? chyby, ale nikto nie je zlý. Nikto nie je nav?dy stratený. Je teda správne ís? v?etkými cestami pozemskej spravodlivosti a ?udskými, psychologickými a trestnými cestami, ale trest musí by? liekom, musí vies? k uzdraveniu. ?u?om treba pomôc?, aby sa opä? postavili na nohy a na?li svoju cestu v ?ivote i v spolo?nosti. Iba v jednom prípade sa mô?eme pozera? zhora na ?loveka, ke? mu chceme pomôc? vsta?. Pamätajme: v?etci mô?eme urobi? chyby, ale nikto nie je celkom zlý, nikto nie je nav?dy stratený. Milosrdenstvo, v?dy milosrdenstvo.

Sestry a bratia, ?akujem vám. A v závere by som rád pripomenul dielo Magritta, vá?ho významného maliara, s názvom ?Akt viery“. Zobrazuje dvere zatvorené zvnútra, ktoré sú v?ak prerazené stredom, sú otvorené do neba. Je to priepas?, ktorá nás pozýva ís? ?alej, pozera? sa dopredu a nahor, nikdy sa neuzatvára? do seba. Tento obraz vám zanechávam ako symbol Cirkvi, ktorá nikdy nezatvára svoje dvere – prosím, nikdy nezatvárajte dvere! -, ktorá ka?dému ponúka otvorenie do nekone?na, ktorá sa vie pozera? ?alej. Toto je Cirkev, ktorá evanjelizuje, ?ije rados? z evanjelia, praktizuje milosrdenstvo.

Sestry a bratia, krá?ajte spolu, vy a Duch Svätý a praktizujte milosrdenstvo, aby ste boli takouto Cirkvou. Bez Ducha sa ni? kres?anské nestane. U?í nás to Panna Mária, na?a Matka. Nech vás vedie a ochraňuje. V?etkých vás zo srdca ?ehnám. A prosím, nezabudnite sa za mňa modli?. ?akujem vám!

Preklad Martin Jarábek