蜜桃交友

PRÍHOVOR SVÄTÉHO OTCA

Stretnutie s katolíckou komunitou, Luxemburg, Katedrála Notre-Dame, 26. septembra 2024

Va?a krá?ovská výsos?,

Va?a eminencia kardinál a bratia biskupi,

drahé sestry, drahí bratia!

Som ve?mi rád, ?e mô?em by? tu s vami, v tejto nádhernej katedrále. Som v?a?ný ve?kovojvodovi a jeho rodine za ich prítomnos?; ?akujem kardinálovi Jeanovi-Claudovi Hollerichovi za jeho milé slová, ako aj Diogovi, Christine a sestre Márii Perpetui za ich svedectvá. 

Na?e stretnutie sa ?asovo zhoduje s významným mariánskym jubileom, ktorým si luxemburská cirkev pripomína ?tyri storo?ia úcty k Márii Úteche zarmútených, patrónke krajiny. Téma, ktorú ste si vybrali pre túto náv?tevu, sa dobre hodí k tomuto pomenovaniu: ?Slú?i?“. Ute?ova? a slú?i? sú toti? dva základné aspekty lásky, ktorú nám dal Je?i?, ktorú nám zveril ako poslanie (porov. Jn 13, 13 - 17) a ktorú nám ukázal ako jedinú cestu k plnej radosti (porov. Sk 20, 35). Z tohto dôvodu budeme o nieko?ko okamihov v úvodnej modlitbe Mariánskeho roka prosi? Bo?iu Matku, aby nám pomohla by? ?misionármi, pripravenými sved?i? o radosti evanjelia“, pripodobni? na?e srdcia jej, ?aby sme sa dali do slu?by na?im bratom a sestrám“. Potom sa mô?eme zastavi? a zamyslie? sa práve nad týmito tromi slovami: slu?ba, poslanie a rados?.

Predov?etkým slu?ba. U? skôr bolo povedané, ?e Cirkev v Luxembursku chce by? ?Cirkvou Je?i?a Krista, ktorý nepri?iel, aby si dal slú?i?, ale aby slú?il“ (porov. Mt 20, 28; Mk 10, 45). Pripomenutý bol aj obraz svätého Franti?ka, ktorý objíma malomocného a uzdravuje jeho rany. Ja, slu?obník, by som vám dnes chcel odporu?i? ve?mi naliehavý aspekt: aspekt prijímania. Robím to tu, medzi vami, osobitným spôsobom, preto?e va?a krajina má a udr?iava v tejto oblasti ?ivú stáro?nú tradíciu, ako nám to pripomenula sestra Mária Perpetua a ako sa to viackrát objavilo, aj v ?al?ích svedectvách, vo zvolaní: ?todos, todos!“, ?v?etci, v?etci, v?etci!“, ktorý opakujeme pri viacerých príle?itostiach. Áno, duch evanjelia je duchom prijatia, otvorenosti vo?i v?etkým a nepripú??a ?iadne vylú?enie (porov. apo?tolská exhortácia Evangelii gaudium, 47). Povzbudzujem vás preto, aby ste zostali verní tomuto vá?mu dedi?stvu, tomuto vá?mu bohatstvu, ktoré vlastníte, a aby ste na?alej vytvárali zo svojej krajiny priate?ský domov pre ka?dého, kto zaklope na va?e dvere s prosbou o pomoc a pohostinnos?.

Je to povinnos? spravodlivosti e?te pred povinnos?ou lásky, ako to povedal u? svätý Ján Pavol II. ke? pripomenul kres?anské korene európskej kultúry. Práve vtedy povzbudzoval mladých Luxembur?anov, aby vytý?ili smer ?Európy nielen tovarov a hmotných vecí, ale hodnôt, ?udí a s?dc“, v ktorej by sa evanjelium odovzdávalo ?v slove ohlasovania a v znameniach lásky“ (Príhovor k mladým Luxemburského ve?kovojvodstva, 16. mája 1985, 4), v oboch veciach. Zdôrazňujem to, preto?e je to dôle?ité: Európa a svet, v ktorom sa evanjelium odovzdáva v slove ohlasovania spojenom so znakmi lásky.

A to nás privádza k druhej téme: k misii. Predtým kardinál arcibiskup hovoril o ?vývoji luxemburskej cirkvi v sekularizovanej spolo?nosti“. Tento výraz sa mi pá?il: Cirkev sa v sekularizovanej spolo?nosti vyvíja, dozrieva a rastie. Neobracia sa do seba, nie je smutná, rezignovaná, skôr prijíma výzvu, aby vo vernosti hodnotám v?etkých ?ias znovu objavila a prehodnotila novým spôsobom postupy evanjelizácie, pri?om sa stále viac posúva od jednoduchého prístupu pastora?nej starostlivosti k prístupu misionárskeho ohlasovania – a na to treba odvahu. A preto, aby to mohla uskuto?ňova? je pripravená na zmenu: napríklad, ako nám pripomenula Christine, v zdie?aní zodpovednosti a slu?ieb, krá?ajúc jednotne ako spolo?enstvo, ktoré ohlasuje a robí zo synodality ?trvalý spôsob vz?ahov“ medzi svojimi ?lenmi.

A o hodnote tohto rastu nám ukázali krásny obraz mladí priatelia, ktorí práve teraz predviedli nieko?ko scén z muzikálu Laudato si'. Bravo, urobili to výborne! ?akujeme vám za dar, ktorý ste nám dali! Va?e dielo, ktoré je plodom spolo?ného úsilia mnohých ?udí v arcidiecéze, je pre nás v?etkých dvojnásobne prorockým znamením! V prvom rade nám pripomína na?u zodpovednos? vo?i ?spolo?nému domu“, ktorého sme správcami, a nie panovníkmi. Potom nás v?ak tie? núti zamyslie? sa nad tým, ako toto poslanie, pre?ívané spolo?ne, predstavuje samo osebe nádherný zborový nástroj, ktorý ka?dému hovorí o kráse evanjelia. A to je dôle?ité pre nás v?etkých: to, ?o nás ?enie do misie, v skuto?nosti nie je potreba ?doplni? po?ty“, vykonáva? ?prozelytizmus“, ale je to tú?ba sprístupni? ?o najvä??iemu po?tu bratov a sestier rados? zo stretnutia s Kristom. A tu by som chcel pripomenú? krásne vyjadrenie Benedikta XVI.: ?Cirkev nerastie v?aka prozelytizmu, ale v?aka prí?a?livosti“.

Tu je teda okrem ?a?kostí ?ivý dynamizmus Ducha Svätého, ktorý v nás pôsobí! Láska nás pobáda ohlasova? evanjelium tým, ?e sa otvárame druhým, a výzva ohlasovania nás núti rás? ako spolo?enstvo, pomáha nám prekona? strach z vykro?enia na nové cesty a podnecuje nás v?a?ne prija? príspevok ka?dého. Je to krásna, zdravá a radostná dynamika, ktorú je dobré pestova? v nás a okolo nás.

A tak sa dostávame k tretiemu slovu: k radosti. Diogo, ke? hovoril o skúsenostiach zo Svetových dní mláde?e, spomínal na ??astie, ktoré poci?oval v predve?er osláv, ke? spolu s rovesníkmi rôzneho pôvodu a národností ?akal na chví?u ná?ho stretnutia, ako aj na vzru?enie, ke? sa na druhý deň ráno zobudil obklopený mnohými priate?mi; a opä? na nad?enie, ktoré poci?oval po?as spolo?ných príprav v Portugalsku, a na rados?, ke? sa po roku opä? stretol s ostatnými tu v Luxembursku. Vidíte? Taká je na?a viera: je radostná, ?tancujúca“, preto?e nám hovorí, ?e sme de?mi Boha, ktorý je priate?om ?loveka, ktorý chce, aby sme boli ??astní a zjednotení, a ktorý sa nete?í z ni?oho viac ako z na?ej spásy (porov. Lk 15, 4 - 32; sv. Gregor Ve?ký, Homílie na evanjeliá, 34, 3). A k tomu, prosím: Cirkvi ubli?ujú títo smutní, nudní, kres?ania so smutnou tvárou. Nie, to nie sú kres?ania. Prosím vás, vy majte rados? z evanjelia: v?aka tomu tak ve?mi veríme a rastieme.

V tejto súvislosti by som chcel na záver pripomenú? ?al?iu krásnu tradíciu va?ej krajiny, o ktorej mi bolo povedané: jarnú procesiu - Springprozession -, ktorá sa na Zelený ?tvrtok koná v Echternachu na pamiatku neúnavnej misionárskej práce svätého Willibroarda, evanjelizátora týchto krajín. Celé mesto sa naplní tancom po uliciach a námestiach spolu s mnohými pútnikmi a náv?tevníkmi, ktorí sa tam zbiehajú, a procesia sa stáva jedným ve?kým a jedine?ným tancom. Spomeňme si, ?e krá? Dávid tancoval pred Pánom a to je vyjadrenie oddanosti. Mladí i starí, v?etci spolo?ne tancujú smerom ku katedrále - tento rok to bolo vraj dokonca v da?di - a na pamiatku svätého Pastiera s nad?ením sved?ia o tom, aké je krásne krá?a? spolu a stretnú? sa v?etci ako bratia pri stole ná?ho Pána. A tu chcem doda? iba pár slov: prosím, nestrácajte schopnos? odpú??a?. Viete, ?e v?etci potrebujeme odpú??a?, ale viete pre?o? Preto?e nám v?etkým bolo odpustené a v?etci potrebujeme odpustenie.

Drahé sestry, drahí bratia, je krásne poslanie, ktoré nám tu Pán zveruje: ute?ova? a slú?i? pod?a príkladu a s pomocou Panny Márie. ?akujem vám, zasvätení, seminaristi, kňazi, vám v?etkým, za prácu, ktorú vykonávate, a tie? za ?tedrú pomoc, o ktorú ste sa ochotní podeli? s tými, ktorí ju potrebujú. Tam, kde je núdzny, tam je Kristus. ?ehnám vás a modlím sa za vás. A aj vy sa, prosím, modlite za mňa. ?akujem.

Preklad Martin Jarábek