蜜桃交友

PRÍHOVOR SVÄTÉHO OTCA

Stretnutie s biskupmi, kňazmi, zasvätenými osobami, seminaristami a katechétmi, Dili, katedrála, 10. septembra

Drahí bratia biskupi, drahí kňazi a diakoni, reho?níci a seminaristi, drahí katechéti, bratia a sestry, dobré ráno!

Mnohí mlad?í - seminaristi, reho?ní?ky, reho?níci, mladí ?udia - zostali vonku. A teraz, ke? som videl biskupa, povedal som mu, ?e musí roz?íri? katedrálu, lebo je to milos? ma? to?ko povolaní! ?akujeme Pánovi a ?akujeme aj misionárom, ktorí pri?li pred nami. Ke? vidíme tohto mu?a [Florentino de Jesús Martins, 89-ro?ný, o ktorom pápe? povedal, ?e ?sa mô?e smelo mera? s apo?tolom Pavlom“], ktorý bol celý ?ivot katechétom, mô?eme pochopi? milos? misie, ktorá mu bola zverená. ?akujme Pánovi za toto po?ehnanie pre túto Cirkev. 

Som ??astný, ?e mô?em by? medzi vami v rámci cesty, ktorá ma vidí ako pútnika v krajinách Orientu. ?akujem arcibiskupovi Norbertovi de Amaralovi za jeho slová, ktorými mi pripomenul, ?e Východný Timor je krajina ?na okraji sveta“. Aj ja pochádzam z konca sveta, ale vy viac ako ja! A rád hovorím: práve preto, ?e je na okraji sveta, je v centre evanjelia! To je paradox, ktorý sa musíme nau?i?: v evanjeliu sú hranice stredom a Cirkev, ktorá nie je schopná ís? na hranice a skrýva sa v strede, je ve?mi chorá Cirkev. Naopak, ke? Cirkev h?adí von, posiela misionárov, stavia sa na tie hranice, ktoré sú stredom, centrom Cirkvi. ?akujem vám, ?e ste na hraniciach. Preto?e dobre vieme, ?e v Kristovom srdci sú periférie existencie centrom: evanjelium je preplnené ?u?mi, postavami a príbehmi, ktoré sú na okraji, na hraniciach, ale sú povolané Je?i?om a stávajú sa protagonistami nádeje, ktorú nám pri?iel prinies?.

Radujem sa s vami a za vás, preto?e ste Pánovými u?eníkmi v tejto krajine. Pri premý??aní o va?ej práci a výzvach, ktorým ste povolaní ?eli?, som si spomenul na ve?mi sugestívny úryvok z Jánovho evanjelia, ktorý nám rozpráva o scéne nehy a dôvernosti, ktorá sa odohrala v dome Je?i?ových priate?ov Lazára, Marty a Márie (porov. Jn 12, 1 - 11). V istom okamihu po?as ve?ere Mária ?vzala libru pravého vzácneho nardového oleja, pomazala ním Je?i?ove nohy a poutierala mu ich svojimi vlasmi; a dom sa naplnil vôňou oleja.“ (v. 12, 3).

Mária poma?e Je?i?ove nohy a táto vôňa sa roz?íri po celom dome. Chcel by som sa spolu s vami zastavi? práve pri tomto: vôňa, Kristova vôňa, vôňa jeho evanjelia, je dar, ktorý máte, dar, ktorý vám bol daný zadarmo, ale ktorý musíte strá?i? a ktorý sme v?etci spolo?ne povolaní ?íri?. Strá?te túto vôňu, tento dar evanjelia, ktorý Pán dal tejto krajine Východného Timoru, a ?írte túto vôňu .

Prvá vec: chráňte túto vôňu. V?dy sa musíme vráti? k pôvodu, k pôvodu prijatého daru, k tomu, ?e sme kres?ania, kňazi, reho?níci alebo katechéti. Dostali sme samotný Bo?í ?ivot skrze Je?i?a, jeho syna, ktorý za nás zomrel a dal nám Ducha Svätého. Boli sme pomazaní, sme pomazaní olejom radosti a apo?tol Pavol pí?e: ?Ve? sme pred Bohom Kristovou vôňou“ (2 Kor 2, 15).

Drahé sestry, drahí bratia, vy ste Kristovou vôňou! A tento symbol vám nie je neznámy: tu na Timore toti? rastie santalové drevo v hojnom mno?stve, ktorého vôňu si ve?mi cenia a vyh?adávajú aj iné národy a krajiny. Jeho hodnotu chváli aj samotná Biblia, ke? hovorí, ?e krá?ovná zo Sáby nav?tívila krá?a ?alamúna a ponúkla mu santalové drevo ako dar (porov. 1 Kr 10, 12). Neviem, ?i sa krá?ovná zo Sáby pred cestou k ?alamúnovi nezastavila mo?no vo Východnom Timore a nevzala si odtia? santalové drevo!

Sestry, bratia, vy ste Kristovou vôňou, vôňou ove?a vzácnej?ou ako francúzske parfumy! Ste Kristovým parfumom, ste parfumom evanjelia v tejto krajine. Ako santalové drevo, ve?ne zelené, stále silné, rastúce a priná?ajúce ovocie, aj vy ste misionárskymi u?eníkmi naplnenými vôňou Ducha Svätého, aby ste naplnili vôňou ?ivoty svätého verného Bo?ieho ?udu.

Nezabúdajme v?ak na jednu vec: parfum prijatý od Pána treba strá?i?, treba sa oň stara? s ve?kou starostlivos?ou, tak ako ho Mária z Betánie odlo?ila, uchovala práve pre Je?i?a. Rovnako si musíme strá?i? lásku, opatrova? ju. Nezabúdajte na túto vetu: musíme strá?i? lásku, ktorou Pán ná? ?ivot naplnil vôňou, aby nevybledla a nestratila svoju vôňu. A ?o to znamená? Znamená to by? si vedomí daru, ktorý sme dostali - v?etko, ?o máme, je dar, bu?me si toho vedomí -, pamäta? na to, ?e táto vôňa nie je ur?ená pre nás, ale na pomazanie Kristových nôh, na ohlasovanie evanjelia, na slu?bu chudobným, znamená to strá?i? sa, preto?e priemernos? a duchovná vla?nos? na nás v?dy ?íhajú. A pripomína sa mi nie?o, ?o o priemernosti a svetskosti povedal kardinál De Lubac: ?Najhor?ie, ?o sa mô?e sta? ?enám a mu?om Cirkvi, je upadnú? do svetskosti, do duchovnej svetskosti. Bu?te opatrní, zachovajte si tento parfum, ktorý nám dáva to?ko ?ivota.

A ja by som dodal e?te jednu vec: s v?a?nos?ou sa pozeráme na históriu, ktorá nám predchádzala, na semeno viery, ktoré tu zasiali misionári. Títo traja, ktorí k nám prehovorili: reho?ní?ka, ktorá tu pre?ila celý svoj zasvätený ?ivot; tento kňaz, ktorý vedel sprevádza? svoj ?ud v ?a?kých ?asoch cudzej nadvlády; a tento diakon, ktorému sa nezasekol jazyk, aby mohol ohlasova? evanjelium a krsti?. Spomeňme si na tieto tri príklady, ktoré sú reprezentatívne pre dejiny na?ej Cirkvi. Je to semeno, ktoré tu bolo zasiate. Sú to [tie?] ?koly na výchovu pastora?ných pracovníkov a mnohé ?al?ie. Ale sta?í to?

Vskutku, musíme stále rozdúchava? plameň viery. Preto by som vám chcel poveda?: nezanedbávajte prehlbovanie svojho poznania evanjeliovej náuky, nezanedbávajte dozrievanie v duchovnej, katechetickej a teologickej formácii; lebo to v?etko slú?i na ohlasovanie evanjelia v tejto va?ej kultúre a zároveň na jej o?is?ovanie od archaických a niekedy pover?ivých foriem. Hlásanie viery sa musí inkulturova? do va?ej kultúry a va?a kultúra sa musí evanjelizova?. A to sa týka v?etkých národov, nielen vás. Ak Cirkev nie je schopná inkulturova? vieru, nie je schopná vyjadri? vieru v hodnotách vlastných danej krajine, bude to etická a neplodná Cirkev. Vo va?ej kultúre je ve?a krásnych vecí, mám na mysli najmä vieru vo vzkriesenie a v prítomnos? du?í m?tvych; ale to v?etko treba v?dy o?isti? vo svetle evanjelia, vo svetle cirkevnej náuky. Prosím, zavia?te sa k tomu, preto?e ?ka?dá kultúra a ka?dá skupina potrebuje o?isti? a dozrie?

A dostávame sa k druhému bodu: ?írenie vône. Cirkev existuje preto, aby evanjelizovala, a my sme povolaní priná?a? druhým sladkú vôňu ?ivota, nový ?ivot evanjelia. Mária z Betánie nepou?íva vzácny nard na ozdobu seba, ale na pomazanie Je?i?ových nôh, a tak ?íri vôňu po celom dome. Markovo evanjelium toti? upresňuje, ?e Mária, aby mohla pomaza? Je?i?a, rozbije alabastrovú nádobu s voňavou mas?ou (porov. 14, 3). Evanjelizácia sa deje vtedy, ke? máme odvahu ?rozbi?“ nádobu, ktorá obsahuje voňavku, rozbi? ??krupinu“, ktorá nás ?asto uzatvára do seba, a vystúpi? z lenivej, pohodlnej religiozity, pre?ívanej len pre osobnú potrebu. A ve?mi sami pá?il výraz, ktorý pou?ila Rosa, ke? povedala: ?Cirkev v pohybe, Cirkev, ktorá nestojí na mieste, ktorá sa neto?í okolo seba, ale horí vá?ňou priná?a? rados? z evanjelia v?etkým“.

Aj va?a krajina, ktorá má korene v dlhej kres?anskej histórii, dnes potrebuje nový impulz v evanjelizácii, aby sa vôňa evanjelia dostala ku v?etkým: vôňa zmierenia a pokoja po rokoch vojnového utrpenia; vôňa súcitu, ktorá pomô?e chudobným postavi? sa na nohy a vzbudí odhodlanie pozdvihnú? ekonomické a sociálne ??astie krajiny; vôňa spravodlivosti proti korupcii. Bu?te opatrní! To?kokrát mô?e korupcia preniknú? do na?ich spolo?enstiev, do na?ich farností. A najmä treba ?íri? vôňu evanjelia proti v?etkému, ?o poni?uje, ?o znetvoruje, ba dokonca ni?í ?udský ?ivot, proti tým nákazám, ktoré vytvárajú vnútornú prázdnotu a utrpenie, ako sú alkoholizmus, násilie, nedostatok úcty k ?enám. Je?i?ovo evanjelium má moc premeni? tieto temné skuto?nosti a vytvori? novú spolo?nos?. Posolstvo, ktoré vy reho?níci ponúkate vzh?adom na fenomén nedostatku úcty k ?enám, je, ?e ?eny sú najdôle?itej?ou sú?as?ou Cirkvi, preto?e sa starajú o tých, ktorí to najviac potrebujú: starajú sa o nich, sprevádzajú ich. Práve som nav?tívil ten krásny domov pre najchudobnej?ích a najodkázanej?ích [?kola Irmãs Alma pre deti s postihnutím]. Sestry, bu?te matkami Bo?ieho ?udu; vedzte, ako ?rodi?“ spolo?enstvá, bu?te matkami. To je to, ?o od vás chcem.

Drahé sestry, drahí bratia, je potrebný tento impulz evanjelia; a preto sú dnes potrebné reho?né sestry, reho?níci, kňazi, zanietení katechéti, pripravení katechéti a kreatívni katechéti. V misii je potrebná kreativita. A ja ?akujem pánovi Florentinovi za jeho svedectvo katechétu, pou?né, venoval tejto krásnej slu?be ve?kú ?as? svojho ?ivota . A najmä kňazom by som chcel poveda?: dozvedel som sa, ?e ?udia vás oslovujú s ve?kou láskou, ke? vás volajú ?Amu“, ?o je tu najdôle?itej?í titul, znamená to ?pane“. To by v?ak vo vás nemalo vzbudzova? pocit nadradenosti nad ?udom: pochádzate z ?udu, narodili ste sa z matiek ?udu, vyrastali ste s ?udom. Nezabúdajte na kultúru ?udu, ktorú ste dostali. Nie ste nadradení. Nemalo by vás to vies? ani k poku?eniu pýchy a moci. A viete, ako sa za?ína poku?enie moci? Chápete to, v?ak? Moja stará mama mi hovorievala: ?Diabol v?dy vchádza cez vrecká“ [po taliansky]; sem vchádza diabol, v?dy vchádza cez vrecká. Prosím, nepova?ujte svoju slu?bu za spolo?enskú prestí?. Nie, slu?ba je slu?ba. A ak sa niekto z vás necíti by? slu?obníkom ?udí, cho?te a po?iadajte o radu múdreho kňaza, aby vám pomohol s týmto ve?mi dôle?itým rozmerom. Pamätajme na toto: voňavým olejom pomazávame Kristove nohy, ktoré sú nohami na?ich bratov a sestier vo viere, po?núc tými najchudobnej?ími. Tí najchudobnej?í sú najprivilegovanej?í a touto vôňou sa o nich musíme stara?. Gesto, ktoré tu veriaci robia pri stretnutí s vami kňazmi, je výre?né: berú va?u posvätenú ruku a pribli?ujú si ju k ?elu na znak po?ehnania. Je krásne vidie? v tomto znamení náklonnos? svätého Bo?ieho ?udu, preto?e kňaz je nástrojom po?ehnania: nikdy, nikdy nesmie kňaz vyu?íva? svoju úlohu, v?dy musí ?ehna?, ute?ova?, by? slu?obníkom súcitu a znamením Bo?ieho milosrdenstva. A mo?no znakom toho v?etkého je chudobný kňaz. Milujte chudobu ako svoju nevestu.

Drahí bratia, portugalský diplomat z roku 1500 Tomé Pires napísal: ?Malajskí obchodníci hovoria, ?e Boh stvoril Timor pre santalové drevo“ (The Summa Oriental, Londýn 1944, 204). My v?ak vieme, ?e existuje aj iný parfum: okrem santalového dreva existuje aj iný, a to vôňa Kristova, vôňa evanjelia, ktorá obohacuje ?ivot a nap?ňa ho rados?ou.

Vy, kňazi, diakoni, reho?níci: nedajte sa odradi?! Ako nám pripomenul otec Sancho vo svojom dojímavom svedectve: ?Boh sa vie postara? o tých, ktorých povolal a poslal na svoje poslanie. V ?a?kých chví?ach myslite na toto: On nás sprevádza. Dovo?me Pánovi, aby nás sprevádzal v duchu chudoby a v duchu slu?by. Zo srdca vám ?ehnám. A prosím vás, aby ste sa za mňa nezabudli modli?. Ale modlite sa za, nie proti! ?akujem vám.

A na záver by som chcel po?akova?, ve?mi po?akova? za va?ich star?ích, star?ích kňazov, ktorí tu strávili svoj ?ivot; star?ích reho?níkov, ktorí sú tu, ktorí sú výnimo?ní, ktorí strávili svoj ?ivot. Sú na?ím vzorom. ?akujem vám!

Preklad Martin Jarábek