蜜桃交友

2. PRÍHOVOR SVÄTÉHO OTCA – Papua Nová Guinea

Stretnutie s biskupmi, kňazmi, diakonmi, zasvätenými mu?mi a ?enami, seminaristami a katechétmi z Papuy Novej Guiney a ?alamúnových ostrovov, Port Moresby, 7. septembra

Drahí bratia a sestry, dobrý ve?er!

S láskou vás v?etkých pozdravujem: biskupov, kňazov, reho?níkov a reho?nice, seminaristov a katechétov. ?akujem predsedovi biskupskej konferencie za jeho slová, ako tie? ?akujem Jamesovi, Grace, sestre Lorene a otcovi Emmanuelovi za ich svedectvá. 

Som ve?mi rád, ?e sa s vami mô?em stretnú? v tomto krásnom saleziánskom kostole: saleziáni vedia robi? krásne veci. Blaho?elám. Toto je svätyňa zasvätená Panne Márii Pomocnici kres?anov. Viete, ?e som bol pokrstený vo Farnosti Panny Márie Pomocnice kres?anov v Buenos Aires. Toto ozna?enie (Panny Márie) bolo ve?mi vzácne pre svätého Jána Bosca, Mária Helpim, ako ju tu s láskou vzývate. Ke? v roku 1844 Panna Mária in?pirovala dona Bosca, aby v Turíne postavil kostol na jej po?es?, dala mu tento prís?ub: ?Tu je môj domov, odtia?to sa bude ?íri? moja sláva“. Panna Mária mu pris?úbila, ?e ak bude ma? odvahu za?a? stava? túto svätyňu, budú nasledova? ve?ké milosti. A tak sa aj stalo: kostol bol postavený - je nádherný - a stal sa centrom vy?arovania evanjelia, vzdelávania mladých ?udí a charity, stal sa miestom, ktoré je oporou pre mnohých ?udí.

Táto nádherná svätyňa, v ktorej sa nachádzame a ktorá je in?pirovaná týmto príbehom, mô?e by? pre nás aj symbolom, najmä v súvislosti s tromi aspektmi na?ej kres?anskej a misijnej cesty, ako to zdôraznili svedectvá, ktoré sme si vypo?uli: odvaha za?a?, krása toho, ?e sme tu a nádej rastu.

Po prvé: odvaha za?a?. Stavitelia tohto kostola za?ali svoje dielo ve?kým ?inom viery, ktorý priniesol ovocie a ktorý bol mo?ný len v?aka mnohým iným odvá?nym za?iatkom tých, ktorí ich predchádzali. Misionári pri?li do tejto krajiny v polovici 19. storo?ia a prvé kroky ich práce neboli ?ahké, ba niektoré pokusy zlyhali. Oni sa v?ak nevzdávali: s ve?kou vierou a apo?tolskou horlivos?ou pokra?ovali v hlásaní evanjelia a slu?be bratom a sestrám, pri?om mnohokrát s mnohými obe?ami za?ínali znova tam, kde predtým nemali úspech.

Pripomínajú nám to tieto vitrá?e, ktoré teraz nevidíme, lebo je noc, cez vitrá?e sa na nás usmieva svetlo slnka v tvárach svätých a blahoslavených: ?ien a mu?ov rôzneho pôvodu, spojených s dejinami vá?ho spolo?enstva: Peter Chanel, prvomu?eník Oceánie, Ján Mazzucconi a Peter To Rot, mu?eníci z Novej Guiney, a potom Terézia z Kalkaty, Ján Pavol II, Mária McKillop, Mária Goretti, Laura Vicuña, Zeffirino Namuncurà, Franti?ek Saleský, Ján Bosco, Mária Domenica Mazzarello. V?etci bratia a sestry, ktorí rôznymi spôsobmi a v rôznych ?asoch, viac krát za?ínali diela a vydávali sa na cesty, prispeli k tomu, aby sa evanjelium dostalo k vám, s pestrým bohatstvom chariziem, boli o?ivovaní tým istým Duchom a tou istou Kristovou láskou (porov. 1 Kor 12, 4-7; 2 Kor 5, 14). Práve v?aka nim, v?aka ich ?odchodom“ a ?novým za?iatkom“ – misionári sú ?eny a mu?i ?odchodov“ a ak sa vrátia, ?nových za?iatkov“: toto je ?ivot misionára, v?aka nim sme tu a teraz napriek výzvam, ktorých nie je málo, pokra?ujeme vpred, bez strachu, s vedomím, ?e nie sme sami a ?e je to Pán, ktorý koná v nás a s nami (porov. Gal 2, 20), a robí nás, tak ako ich urobil nástrojmi svojej milosti (porov. 1 Pt 4, 10). Toto je na?e povolanie, by? nástrojmi.

A v tejto súvislosti, vo svetle toho, ?o sme po?uli, by som vám chcel odporu?i? dôle?itú cestu, kam by ste mali nasmerova? svoje ?rozbehy“ a to na cestu periférií tejto krajiny. Mám na mysli ?udí patriacich k najchudobnej?ím vrstvám mestského obyvate?stva, ako aj tých, ktorí ?ijú v najod?ahlej?ích a najopustenej?ích oblastiach, kde niekedy chýbajú základné potreby. A opä? myslím na tých, ktorí sú odsunutí na okraj spolo?nosti a zranení morálne aj fyzicky predsudkami a poverami, niekedy a? do takej miery, ?e riskujú svoje ?ivoty, ako nám to pripomenuli James a sestra Lorena. Cirkev tú?i by? obzvlá?? blízko týmto bratom a sestrám, preto?e v nich je Je?i? prítomný osobitným spôsobom (porov. Mt 25, 31-40) a tam, kde je on, na?a hlava, tam sme aj my, jeho údy, patriace do toho istého tela, ktoré je ?pevne zviazané a pospájané v?etkými o?ivujúcimi spojivami“ (Ef 4, 16). A nezabudnite na blízkos?. Blízkos?. Viete, ?e tri najkraj?ie postoje sú blízkos?, súcit a neha. Ak zasvätená ?ena alebo zasvätený mu?, kňaz, biskup, slu?obníci, diakoni nie sú blízki, nie sú súcitní a ne?ní, nemajú Je?i?ovho Ducha. Nezabúdajte na toto: blízkos?, súcit, ne?nos?.

A to nás privádza k druhému aspektu: ku kráse toho, ?e sme tu. Mô?eme ju vidie? symbolizovanú v mu?liach kina, ktorými je vyzdobené presbytérium tohto kostola a ktoré sú znakom prosperity. Pripomínajú nám, ?e sme tým najkraj?ím pokladom v Otcových o?iach my, schúlení okolo Je?i?a, pod Máriiným plá??om, duchovne spojení so v?etkými bratmi a sestrami, ktorých nám Pán zveril a ktorí tu nemô?u by?. Sme zapálení tú?bou, aby celý svet poznal evanjelium a spolu s nami pre?íval jeho silu a svetlo.

Jakub sa pýtal, ako prenies? nad?enie z misie aj na mladých ?udí. Nemyslím si, ?e na to existujú ?techniky“. Jedným z osved?ených spôsobov je v?ak pestova? a pre?íva? s nimi na?u rados? z toho, ?e sme Cirkvou (porov. Benedikt XVI. Homília pri svätej om?i na inaugurácii piatej generálnej konferencie biskupov Latinskej Ameriky a Karibiku, Aparecida, 13. mája 2007) – toto povedal Benedikt XVI. – Cirkev je prívetivým domovom, ktorý tvoria ?ivé kamene, vyvolené a vzácne, ktoré Pán polo?il jeden ved?a druhého a stmelil ich svojou láskou (porov. 1 Pt 2, 4-5). A tak, ako nám pripomenula Grace, pri?om vyzdvihla skúsenos? zo synody, tým, ?e si budeme vá?i? a re?pektova? jeden druhého a dáme sa do vzájomnej slu?by, mô?eme im a ka?dému, kto sa s nami stretne, ukáza?, aké krásne je spolo?ne nasledova? Je?i?a a ohlasova? jeho evanjelium.

Krásu toho, ?e sme tu neza?ívame ani tak pri ve?kých udalostiach a okamihoch úspechu, ale skôr vo vernosti a láske, s ktorou sa ka?dý deň sna?íme spolo?ne rás?.

A tak sa dostávame k tretiemu a poslednému aspektu: nádeji na rast. V tejto Cirkvi je zaujímavá ?katechéza v obrazoch“ o prechode cez ?ervené more s postavami Abraháma, Izáka a Moj?i?a: patriarchov, ktorí sa stali plodnými v?aka viere a ktorí za vieru dostali ako dar po?etné potomstvo (porov. Gn 15, 5; 26, 3-5; Ex 32, 7-14). A to je dôle?ité znamenie, preto?e aj nás dnes povzbudzuje, aby sme mali dôveru v plodnos? ná?ho apo?tolátu a pokra?ovali v rozsievaní malých semien dobra do brázd sveta. Zdajú sa by? mali?ké, ako hor?i?né zrnko, ale ak im dôverujeme a neprestávame ich rozsieva?, z Bo?ej milosti vyklí?ia, prinesú hojnú úrodu (porov. Mt 13, 3-9) a vytvoria stromy schopné privíta? nebeské vtáky (porov. Mk 4, 30-32). Hovorí to svätý Pavol, ke? pripomína, ?e rast toho, ?o zasievame, nie je na?ím vlastným dielom, ale Pánovým dielom (porov. 1 Kor 3, 7), a u?í to aj Matka Cirkev, ke? zdôrazňuje, ?e aj v?aka ná?mu úsiliu je to Boh, ?kto dáva prís? svojmu krá?ovstvu na zem“ (II. vatikánsky ekumenický koncil, Ad gentes, 42). Preto pokra?ujeme v evanjelizácii, trpezlivo, bez toho, aby sme sa nechali odradi? ?a?kos?ami a nedorozumeniami, aj ke? sa objavujú tam, kde by sme sa s nimi najmenej chceli stretnú?: napríklad v rodine, ako sme po?uli.

Drahí bratia a sestry, spolo?ne ?akujme Pánovi za to, ?e sa evanjelium zakoreňuje a ?íri na Papue Novej Guiney a ?alamúnových ostrovoch. Pokra?ujte v tejto misii ako svedkovia odvahy, krásy a nádeje! A nezabúdajte na Bo?í ?týl: blízkos?, súcit a ne?nos?. Stále rozvíjajte tento Pánov ?týl. ?akujem vám za to, ?o robíte, zo srdca vám v?etkým ?ehnám a prosím vás, aby ste sa za mňa nezabudli modli?, preto?e to potrebujem. V?aka. Ale: modlite sa za mňa, nie proti mne.

Preklad Martin Jarábek