蜜桃交友

HOMÍLIA SVÄTÉHO OTCA

Sv. 辞尘拧补

Národný 拧tadión, 12. septembra

鈥濸oznanie nadúva, kým láska buduje鈥� (1 Kor 8, 1). Svätý Pavol adresuje tieto slová bratom a sestrám z kres钮anského spolo膷enstva v Korinte, ktoré je bohaté na mnohé charizmy (porov. 1 Kor 1, 4-5). Apo拧tol vo svojich listoch im 膷asto odporú膷a, aby budovali spolo膷enstvo v láske. 

Po膷úvame ich, ke膹 spolo膷ne 膹akujeme Pánovi za Cirkev v Singapure, tie啪 bohatú na dary, 啪ivú, rastúcu a v kon拧truktívnom dialógu s rôznymi inými vierovyznaniami a nábo啪enstvami, s ktorými zdie木a túto nádhernú krajinu.

Práve preto by som sa chcel vyjadri钮 k tým istým slovám, pri膷om chcem vychádza钮 z krásy tohto mesta a z ve木kej a odvá啪nej architektúry, ktorá prispieva k tomu, 啪e je také slávne a fascinujúce, po膷núc impozantným komplexom Národného 拧tadióna, kde sa nachádzame. A chcem to urobi钮 tak, 啪e pripomeniem, 啪e v kone膷nom dôsledku tak pri zrode týchto impozantných stavieb, ako aj pri zrode akéhoko木vek iného podniku, ktorý zanecháva pozitívnu stopu na tomto svete, nie sú v prvom rade peniaze, ani technika, ba ani in啪inierstvo - v拧etko u啪ito膷né prostriedky -, ako si mnohí myslia, ale je to láska: 鈥瀕áska, ktorá buduje鈥�, presne tak.

Mo啪no by si niekto mohol myslie钮, 啪e je to naivné tvrdenie, ale ak sa nad tým zamyslíme, nie je to tak. V skuto膷nosti neexistuje dobré dielo, za ktorým by nestáli mo啪no geniálni, silní, bohatí, tvoriví 木udia, no predsa sú to v啪dy krehké 啪eny a mu啪i, ako sme my, pre ktorých bez lásky niet 啪ivota, niet podnetu, niet dôvodu kona钮, niet sily budova钮.

Drahí bratia a sestry, ak na tomto svete existuje a pretrváva nie膷o dobré, je to len preto, 啪e v nekone膷ných a rozmanitých okolnostiach zví钮azila láska nad nenávis钮ou, solidarita nad 木ahostajnos钮ou, 拧tedros钮 nad sebectvom. Bez toho by tu nikto nedokázal vybudova钮 takú ve木kú metropolu, architekti by neprojektovali, robotníci by nepracovali a ni膷 by sa nedosiahlo.

To, 膷o vidíme, je teda znamenie a za ka啪dým dielom, ktoré máme pred sebou, sa skrýva mnoho príbehov lásky, ktoré treba objavi钮: o mu啪och a 啪enách zjednotených navzájom v spolo膷enstve, o ob膷anoch oddaných svojej krajine, o matkách a otcoch starajúcich sa o svoje rodiny, o odborníkoch a pracovníkoch v拧etkých druhov a stup艌ov, ktorí poctivo plnia svoje rôzne poslanie a úlohy. A je dobré, aby sme sa ich nau膷ili 膷íta钮, tieto príbehy, napísané na fasádach na拧ich domovov a na cestách na拧ich ulíc, a aby sme ich odovzdávali 膹alej, aby nám pripomínali, 啪e ni膷 trvalé sa nerodí a nerastie bez lásky.

Niekedy sa stáva, 啪e nám ve木kos钮 a ve木kolepos钮 na拧ich projektov mô啪e spôsobi钮, 啪e na to zabudneme, oklama钮 nás, 啪e sami mô啪eme by钮 autormi seba samých, svojho bohatstva, blahobytu, 拧钮astia, ale napokon 啪ivot nás v啪dy vráti k jednej skuto膷nosti: bez lásky nie sme ni膷ím.

Viera nás teda v tejto istote e拧te viac utvrdzuje a osvecuje, preto啪e nám hovorí, 啪e kore艌om na拧ej schopnosti milova钮 a by钮 milovaný je sám Boh, ktorý si nás s otcovským srdcom 啪elal a priviedol k existencii úplne bezodplatne (porov. 1 Kor 8, 6) a ktorý nás rovnako bezodplatne vykúpil a oslobodil od hriechu a smrti a to smr钮ou a zm艜tvychvstaním svojho jediného Syna. V 艌om, v Je啪i拧ovi, má pôvod a naplnenie v拧etko, 膷ím sme a 膷ím sa mô啪eme sta钮.

V na拧ej láske teda vidíme odraz Bo啪ej lásky, ako povedal svätý Ján Pavol II. pri príle啪itosti svojej náv拧tevy tejto krajiny (porov. Ján Pavol II., Homília pri svätej om拧i na Národnom 拧tadióne v Singapure, 20. novembra 1986) a dodal dôle啪itú vetu, 啪e 鈥瀙reto sa láska vyzna膷uje hlbokou úctou ku v拧etkým 木u膹om bez oh木adu na ich rasu, vierovyznanie alebo 膷oko木vek, 膷ím sa od nás lí拧ia鈥� (tam啪e).

Bratia a sestry, toto slovo je pre nás dôle啪ité, preto啪e okrem ú啪asu, ktorý poci钮ujeme pred dielami vytvorenými 膷lovekom, nám pripomína, 啪e existuje e拧te vä膷拧í zázrak, ktorý treba prija钮 s e拧te vä膷拧ím obdivom a úctou: toti啪 bratia a sestry, ktorých denne stretávame na na拧ej ceste, bez preferencií a bez rozdielov, ako singapurská spolo膷nos钮 a Cirkev, etnicky taká rôznorodá, a predsa taká jednotná a solidárna!

Kto je najkraj拧ou stavbou, najvzácnej拧ím pokladom, najvýhodnej拧ou investíciou v Bo啪ích o膷iach? Sme to my v拧etci: milované deti toho istého Otca (porov. Lk 6, 36), povolané zasa 拧íri钮 lásku. 膶ítania tejto svätej om拧e nám o tom hovoria rôznymi spôsobmi, ktoré z rôznych uhlov poh木adu opisujú tú istú skuto膷nos钮: lásku, ktorá je ne啪ná v re拧pektovaní zranite木nosti slabých (porov. 1 Kor 8, 13), prozrete木ná v poznávaní a sprevádzaní tých, ktorí sú na ceste 啪ivotom neistí (porov. 沤 139), ve木kodu拧ná a dobrotivá v odpú拧钮aní nad v拧etku vypo膷ítavos钮 a mieru (porov. Lk 6, 27-38).

Láska, ktorú nám Boh prejavuje a ktorú nás vyzýva, aby sme ju praktizovali, je takáto: 鈥瀡e木kodu拧ne odpovedá na potreby chudobných, vyzna膷uje sa súcitom s trpiacimi, je pripravená ponúknu钮 pohostinnos钮, je verná v 钮a啪kých 膷asoch, je v啪dy ochotná odpusti钮, dúfa钮鈥�, a啪 do tej miery, 啪e 鈥瀘pláca钮 rúhanie po啪ehnaním je jadrom evanjelia鈥� (porov. Ján Pavol II. Homília svätej om拧e na Národnom 拧tadióne v Singapure, 20. novembra 1986).

Mô啪eme to vidie钮 na to木kých postavách svätých: mu啪ov a 啪ien, ktorých si Boh milosrdenstva podmanil a啪 do tej miery, 啪e sa stali jeho odrazom, ozvenou, 啪ivým obrazom. A na záver by som chcel pripomenú钮 dvoch z nich. Dve postavy.

Prvou je Mária, ktorej Najsvätej拧ie meno dnes oslavujeme. Ko木kým 木u膹om jej podpora a prítomnos钮 dávali a dávajú nádej, na ko木kých perách sa objavilo a objavuje jej meno vo chví木ach radosti, ale aj smútku! A to preto, lebo v nej, v Márii, vidíme Otcovu lásku, ktorá sa prejavuje jedným z najkraj拧ích a najúplnej拧ích spôsobov: ne啪nos钮ou 鈥� nezabúdajme na ne啪nos钮 -, ne啪nos钮ou matky, ktorá v拧etko chápe a v拧etko odpú拧钮a a ktorá nás nikdy neopú拧钮a. Preto sa obraciame k nej!

Druhým je svätec drahý tejto krajine, ktorý tu mnohokrát na拧iel pohostinnos钮 po膷as svojich misijných ciest. Hovorím o svätom Franti拧kovi Xaverskom, ktorý bol v tejto krajine mnohokrát prijatý, naposledy 21. júla 1552.

Zostal nám po 艌om krásny list adresovaný svätému Ignácovi a jeho prvým spolo膷níkom, v ktorom vyjadruje tú啪bu ís钮 na v拧etky univerzity svojej doby, aby 鈥瀟u a tam kri膷al ako blázon a otriasol tými, ktorí majú viac vedomostí ako lásky鈥�, aby sa cítili pohá艌aní sta钮 sa misionármi z lásky k bratom a 鈥瀦 h暮bky srdca hovorili: Pane, tu som, 膷o chce拧, aby som robil?鈥� (List z Cochína, január 1544).

Aj my by sme si mohli tieto slová osvoji钮 pod木a jeho a Máriinho príkladu: 鈥濸ane, tu som; 膷o chce拧, aby som robil?鈥�, aby nás sprevádzali tieto slová nielen v týchto d艌och, ale v啪dy, ako neustály záväzok po膷úva钮 a pohotovo odpoveda钮 na pozvania k láske a spravodlivosti, ktoré k nám aj dnes prichádzajú od nekone膷nej Bo啪ej lásky.

Preklad 慕udovít Malík, Martin Jarábek