蜜桃交友

H?adaj

Singapur - Sv. om?a Singapur - Sv. om?a  (Vatican Media)

Homília v Singapure: Bez lásky nie sme ni?ím

?Ni? trvalé sa nerodí a nerastie bez lásky“. Poslaním ?loveka je deli? sa o lásku a ?lovek je ?v Bo?ích o?iach najv?hodnej?ou investíciou“, povedal Sv?t? Otec v homílii po?as sv?tej om?e na singapurskom Národnom ?tadióne, kde sa zhroma?dilo pribli?ne 50 000 veriacich.
Zostrih zo svätej om?e v Singapure

HOMÍLIA SVÄTÉHO OTCA

Sv. om?a

Národný ?tadión, 12. septembra

?Poznanie nadúva, kým láska buduje“ (1 Kor 8, 1). Svätý Pavol adresuje tieto slová bratom a sestrám z kres?anského spolo?enstva v Korinte, ktoré je bohaté na mnohé charizmy (porov. 1 Kor 1, 4-5). Apo?tol vo svojich listoch im ?asto odporú?a, aby budovali spolo?enstvo v láske. 

Po?úvame ich, ke? spolo?ne ?akujeme Pánovi za Cirkev v Singapure, tie? bohatú na dary, ?ivú, rastúcu a v kon?truktívnom dialógu s rôznymi inými vierovyznaniami a nábo?enstvami, s ktorými zdie?a túto nádhernú krajinu.

Práve preto by som sa chcel vyjadri? k tým istým slovám, pri?om chcem vychádza? z krásy tohto mesta a z ve?kej a odvá?nej architektúry, ktorá prispieva k tomu, ?e je také slávne a fascinujúce, po?núc impozantným komplexom Národného ?tadióna, kde sa nachádzame. A chcem to urobi? tak, ?e pripomeniem, ?e v kone?nom dôsledku tak pri zrode týchto impozantných stavieb, ako aj pri zrode akéhoko?vek iného podniku, ktorý zanecháva pozitívnu stopu na tomto svete, nie sú v prvom rade peniaze, ani technika, ba ani in?inierstvo - v?etko u?ito?né prostriedky -, ako si mnohí myslia, ale je to láska: ?láska, ktorá buduje“, presne tak.

Mo?no by si niekto mohol myslie?, ?e je to naivné tvrdenie, ale ak sa nad tým zamyslíme, nie je to tak. V skuto?nosti neexistuje dobré dielo, za ktorým by nestáli mo?no geniálni, silní, bohatí, tvoriví ?udia, no predsa sú to v?dy krehké ?eny a mu?i, ako sme my, pre ktorých bez lásky niet ?ivota, niet podnetu, niet dôvodu kona?, niet sily budova?.

Drahí bratia a sestry, ak na tomto svete existuje a pretrváva nie?o dobré, je to len preto, ?e v nekone?ných a rozmanitých okolnostiach zví?azila láska nad nenávis?ou, solidarita nad ?ahostajnos?ou, ?tedros? nad sebectvom. Bez toho by tu nikto nedokázal vybudova? takú ve?kú metropolu, architekti by neprojektovali, robotníci by nepracovali a ni? by sa nedosiahlo.

To, ?o vidíme, je teda znamenie a za ka?dým dielom, ktoré máme pred sebou, sa skrýva mnoho príbehov lásky, ktoré treba objavi?: o mu?och a ?enách zjednotených navzájom v spolo?enstve, o ob?anoch oddaných svojej krajine, o matkách a otcoch starajúcich sa o svoje rodiny, o odborníkoch a pracovníkoch v?etkých druhov a stupňov, ktorí poctivo plnia svoje rôzne poslanie a úlohy. A je dobré, aby sme sa ich nau?ili ?íta?, tieto príbehy, napísané na fasádach na?ich domovov a na cestách na?ich ulíc, a aby sme ich odovzdávali ?alej, aby nám pripomínali, ?e ni? trvalé sa nerodí a nerastie bez lásky.

Niekedy sa stáva, ?e nám ve?kos? a ve?kolepos? na?ich projektov mô?e spôsobi?, ?e na to zabudneme, oklama? nás, ?e sami mô?eme by? autormi seba samých, svojho bohatstva, blahobytu, ??astia, ale napokon ?ivot nás v?dy vráti k jednej skuto?nosti: bez lásky nie sme ni?ím.

Viera nás teda v tejto istote e?te viac utvrdzuje a osvecuje, preto?e nám hovorí, ?e koreňom na?ej schopnosti milova? a by? milovaný je sám Boh, ktorý si nás s otcovským srdcom ?elal a priviedol k existencii úplne bezodplatne (porov. 1 Kor 8, 6) a ktorý nás rovnako bezodplatne vykúpil a oslobodil od hriechu a smrti a to smr?ou a zm?tvychvstaním svojho jediného Syna. V ňom, v Je?i?ovi, má pôvod a naplnenie v?etko, ?ím sme a ?ím sa mô?eme sta?.

V na?ej láske teda vidíme odraz Bo?ej lásky, ako povedal svätý Ján Pavol II. pri príle?itosti svojej náv?tevy tejto krajiny (porov. Ján Pavol II., Homília pri svätej om?i na Národnom ?tadióne v Singapure, 20. novembra 1986) a dodal dôle?itú vetu, ?e ?preto sa láska vyzna?uje hlbokou úctou ku v?etkým ?u?om bez oh?adu na ich rasu, vierovyznanie alebo ?oko?vek, ?ím sa od nás lí?ia“ (tam?e).

Bratia a sestry, toto slovo je pre nás dôle?ité, preto?e okrem ú?asu, ktorý poci?ujeme pred dielami vytvorenými ?lovekom, nám pripomína, ?e existuje e?te vä??í zázrak, ktorý treba prija? s e?te vä??ím obdivom a úctou: toti? bratia a sestry, ktorých denne stretávame na na?ej ceste, bez preferencií a bez rozdielov, ako singapurská spolo?nos? a Cirkev, etnicky taká rôznorodá, a predsa taká jednotná a solidárna!

Kto je najkraj?ou stavbou, najvzácnej?ím pokladom, najvýhodnej?ou investíciou v Bo?ích o?iach? Sme to my v?etci: milované deti toho istého Otca (porov. Lk 6, 36), povolané zasa ?íri? lásku. ?ítania tejto svätej om?e nám o tom hovoria rôznymi spôsobmi, ktoré z rôznych uhlov poh?adu opisujú tú istú skuto?nos?: lásku, ktorá je ne?ná v re?pektovaní zranite?nosti slabých (porov. 1 Kor 8, 13), prozrete?ná v poznávaní a sprevádzaní tých, ktorí sú na ceste ?ivotom neistí (porov. ? 139), ve?kodu?ná a dobrotivá v odpú??aní nad v?etku vypo?ítavos? a mieru (porov. Lk 6, 27-38).

Láska, ktorú nám Boh prejavuje a ktorú nás vyzýva, aby sme ju praktizovali, je takáto: ?ve?kodu?ne odpovedá na potreby chudobných, vyzna?uje sa súcitom s trpiacimi, je pripravená ponúknu? pohostinnos?, je verná v ?a?kých ?asoch, je v?dy ochotná odpusti?, dúfa?“, a? do tej miery, ?e ?opláca? rúhanie po?ehnaním je jadrom evanjelia“ (porov. Ján Pavol II. Homília svätej om?e na Národnom ?tadióne v Singapure, 20. novembra 1986).

Mô?eme to vidie? na to?kých postavách svätých: mu?ov a ?ien, ktorých si Boh milosrdenstva podmanil a? do tej miery, ?e sa stali jeho odrazom, ozvenou, ?ivým obrazom. A na záver by som chcel pripomenú? dvoch z nich. Dve postavy.

Prvou je Mária, ktorej Najsvätej?ie meno dnes oslavujeme. Ko?kým ?u?om jej podpora a prítomnos? dávali a dávajú nádej, na ko?kých perách sa objavilo a objavuje jej meno vo chví?ach radosti, ale aj smútku! A to preto, lebo v nej, v Márii, vidíme Otcovu lásku, ktorá sa prejavuje jedným z najkraj?ích a najúplnej?ích spôsobov: ne?nos?ou – nezabúdajme na ne?nos? -, ne?nos?ou matky, ktorá v?etko chápe a v?etko odpú??a a ktorá nás nikdy neopú??a. Preto sa obraciame k nej!

Druhým je svätec drahý tejto krajine, ktorý tu mnohokrát na?iel pohostinnos? po?as svojich misijných ciest. Hovorím o svätom Franti?kovi Xaverskom, ktorý bol v tejto krajine mnohokrát prijatý, naposledy 21. júla 1552.

Zostal nám po ňom krásny list adresovaný svätému Ignácovi a jeho prvým spolo?níkom, v ktorom vyjadruje tú?bu ís? na v?etky univerzity svojej doby, aby ?tu a tam kri?al ako blázon a otriasol tými, ktorí majú viac vedomostí ako lásky“, aby sa cítili poháňaní sta? sa misionármi z lásky k bratom a ?z h?bky srdca hovorili: Pane, tu som, ?o chce?, aby som robil?“ (List z Cochína, január 1544).

Aj my by sme si mohli tieto slová osvoji? pod?a jeho a Máriinho príkladu: ?Pane, tu som; ?o chce?, aby som robil?“, aby nás sprevádzali tieto slová nielen v týchto dňoch, ale v?dy, ako neustály záväzok po?úva? a pohotovo odpoveda? na pozvania k láske a spravodlivosti, ktoré k nám aj dnes prichádzajú od nekone?nej Bo?ej lásky.

Preklad ?udovít Malík, Martin Jarábek

?akujeme, ?e ste si pre?ítali tento ?lánok. Ak chcete by? informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.

12 septembra 2024, 16:41