蜜桃交友

HOMÍLIA SVÄTÉHO OTCA

Sv. om?a, Jakarta, ?tadión Gelora Bung Carno, 5. septembra

Stretnutie s Je?i?om nás pozýva, aby sme ?ili dva základné postoje, ktoré nám umo?ňujú sta? sa jeho u?eníkmi. Prvý postoj je: po?úvanie Bo?ieho slova. Druhý postoj je: ?ivot pod?a Bo?ieho slova. Najprv po?úva?, preto?e v?etko pochádza z po?úvania, z otvorenia sa mu, z prijatia vzácneho daru jeho priate?stva. Potom je v?ak dôle?ité ?i? prijaté Slovo, aby sme neboli márnivými posluchá?mi, ktorí klamú sami seba (porov. Jn 1, 22); aby sme neriskovali, ?e budeme po?úva? len u?ami bez toho, aby zrnko Slova zostúpilo do srdca a zmenilo ná? spôsob myslenia, cítenia a konania a to nie je dobré. Bo?ie slovo, ktoré je nám dané a ktoré po?úvame, ?iada, aby sa stalo ?ivotom, aby premenilo ?ivot, aby sa vtelilo do ná?ho ?ivota. 

Tieto dva základné postoje: po?úvanie Bo?ieho slova a ?itie pod?a Bo?ieho slova, mô?eme kontemplova? v práve pre?ítanom evanjeliu.

Najprv po?úvanie Slova. Evanjelista rozpráva, ?e k Je?i?ovi pri?lo ve?a ?udí a ?zástup sa okolo neho zhroma?dil, aby po?ul Bo?ie slovo“ (Lk 5, 1). H?adali ho, boli hladní a tú?ili po Pánovom slove a po?uli ho v Je?i?ových slovách. Preto nám táto scéna, ktorá sa v evanjeliu ?asto opakuje, hovorí, ?e ?udské srdce v?dy h?adá pravdu, ktorá by ho nasýtila, ktorá by nasýtila jeho tú?bu po ??astí; ?e sa nemô?eme uspokoji? len s ?udskými slovami, s kritériami tohto sveta, s pozemskými súdmi; v?dy potrebujeme svetlo z hora, ktoré by osvet?ovalo na?e kroky, potrebujeme ?ivú vodu, ktorá by dokázala uhasi? smäd pú?te du?e, potrebujeme útechu, ktorá nesklame, preto?e pochádza z neba, a nie z pominute?ných vecí tohto sveta. Uprostred o?ia?u a márnosti ?udských slov, bratia a sestry, je potrebné Bo?ie slovo, to jediné je kompasom na na?ej ceste, ono jediné nás uprostred mno?stva rán a zmätkov doká?e privies? spä? k pravému zmyslu ?ivota.

Bratia a sestry, nezabúdajme na toto: prvou úlohou u?eníka – a my v?etci sme u?eníkmi – nejde o to obliec? si odev vonkaj?ej dokonalej nábo?nosti, ?i robi? mimoriadne veci alebo sa zapája? do ve?kolepých podujatí. To nie. Prvá úloha, prvý krok spo?íva v tom, aby sme vedeli po?úva? jediné Slovo, ktoré zachraňuje, teda Je?i?ovo Slovo, ako to mô?eme vidie? v evanjeliovom príbehu, ke? Majster vystupuje na Petrov ?ln, aby sa trochu vzdialil od brehu, aby tak mohol lep?ie káza? ?u?om (porov. Lk 5, 3). Ná? ?ivot viery sa za?ína vtedy, ke? pokorne prijmeme Je?i?a do ?lna ná?ho ?ivota, ke? mu urobíme miesto, ke? po?úvame jeho slovo a necháme sa ním spochybni?, otrias? a zmeni?.

Pánovo Slovo zároveň ?iada, bratia a sestry, aby sa v nás konkrétne vtelilo: sme teda povolaní ?i? Bo?ie slovo. Opakova? Slovo, bez toho, aby sme ho ?ili z nás robí papagájov: síce ho hovorím, ale nerozumiem, neviem ho ?i?. V skuto?nosti sa Je?i? po skon?ení kázania zástupom z lode obracia na Petra a nabáda ho, aby riskoval a stavil na toto Slovo: ?Zatiahni na hlbinu a spustite siete na lov!“ (v. 4). 

Pánovo Slovo nemô?e zosta? krásnou abstraktnou my?lienkou alebo vzbudi? len chví?kové emócie; ?iada od nás, aby sme zmenili svoj poh?ad, aby sme dovolili premeni? svoje srdce na obraz Kristovho srdca. Bo?ie slovo nás vyzýva, aby sme odvá?ne spustili siete evanjelia doprostred mora sveta, aby sme ?riskovali“, áno, aby sme riskovali a pre?ívali lásku, ktorú nás on prvý nau?il a ktorú ?il. Aj nás, bratia a sestry, Pán so spa?ujúcou silou svojho Slova ?iada, aby sme vyplávali na more, aby sme sa odpútali od stojatých brehov zlých návykov, strachu a priemernosti, aby sme sa odvá?ili ?i? nový ?ivot. Diablovi sa pá?i povrchnos?! Preto?e vstúpi do nás a zni?í nás.

Samozrejme, nikdy nechýbajú preká?ky a výhovorky, pre?o poveda? nie, ale pozrime sa znova na Petrov postoj: pri?iel z ?a?kej noci, v ktorej ni? nechytil, bol nahnevaný, unavený a sklamaný, a predsa namiesto toho, aby zostal ochromený v tej prázdnote a zablokovaný vlastným zlyhaním, hovorí: ?U?ite?, celú noc sme sa namáhali a ni? sme nechytili, ale na tvoje slovo spustím siete“ (v. 5). Na tvoje slovo spustím siete. A potom sa stane nie?o neslýchané, zázrak, ke? sa lo? naplní rybami, a? sa takmer potopí (porov. v. 7).

Bratia a sestry, pred mnohými úlohami ná?ho ka?dodenného ?ivota; pred výzvou, ktorú v?etci cítime, budova? spravodlivej?iu spolo?nos?, napredova? na ceste mieru a dialógu – je to tá cesta, ktorá je tu v Indonézii u? dávno vytý?ená -, niekedy sa mô?eme cíti? nedostato?ne, cíti? ?archu ve?kého nasadenia, ktoré nie v?dy priná?a o?akávané ovocie alebo vidíme na?e chyby, ktoré akoby nás blokovali na ceste. Ale s rovnakou pokorou a vierou ako Peter sa aj od nás ?iada, aby sme nezostávali väzňami na?ich zlyhaní. To je ve?mi zlé, preto?e neúspechy nás chytia a my sa mô?eme sta? väzňami neúspechov. Nie, prosím: nestaňme sa väzňami na?ich neúspechov. Namiesto toho, aby sme zostali s o?ami upretými na na?e prázdne siete, h?a?me na Je?i?a a dôverujme mu. V?dy mô?eme riskova? tým, ?e vyjdeme na more a znovu spustíme siete, aj ke? sme pre?li nocou neúspechu, ?asom sklamania, ke? sme ni? neulovili. Teraz si dáme chví?ku ticha a ka?dý z vás bude premý??a? o svojich vlastných zlyhaniach. [pauza] A pri poh?ade na tieto zlyhania, riskujme, vykro?me vpred s odvahou Bo?ieho slova. 

Svätá Terézia z Kalkaty, ktorej pamiatku dnes slávime a ktorá sa neúnavne starala o najchudobnej?ích a stala sa ?írite?kou pokoja a dialógu, hovorievala: ?Ke? nemáme ?o da?, dajme to ni?. A pamätaj: aj ke? hrozí, ?e ni? nezo?ne?, nikdy sa neunavuj rozsieva?“. Brat, sestra, nikdy sa neunav v rozsievaní, preto?e toto je ?ivot.

Toto by som, bratia a sestry, chcel poveda? aj vám, tomuto národu, tomuto nádhernému a rozmanitému súostroviu: neunavujte sa vypláva? a spú??a? siete, neunavujte sa sníva? a znovu budova? civilizáciu mieru! V?dy sa odvá?te sníva? sen o bratstve, ktoré je va?im skuto?ným pokladom! Na základe Pánových slov vás povzbudzujem, aby ste rozsievali lásku, aby ste s dôverou krá?ali po ceste dialógu, aby ste stále praktizovali svoju dobrotu a láskavos? s charakteristickým úsmevom. Povedali vám, ?e ste usmievaví ?udia? Nestrácajte úsmev, prosím, a pokra?ujte! A bu?te budovate?mi mieru. Bu?te budovate?mi nádeje!

Toto je ?elanie, ktoré nedávno vyjadrili biskupi krajiny, a toto ?elanie by som chcel adresova? aj v?etkým Indonézanom: krá?ajte spolo?ne pre dobro spolo?nosti a Cirkvi! Bu?te budovate?mi nádeje! Tej nádeje evanjelia, ktorá nikdy nesklame (porov. Rim 5, 5) a ktorá nás otvára nekone?nej radosti. ?akujem vám.

Preklad Martin Jarábek