蜜桃交友

Príhovor Svätého Otca umelcom

Stretnutie s umelcami v Kostole sv. Magdalény (ostrov Giudecca), nede?a 28. apríla

Pán kardinál, Va?e excelencie, pán minister, pán predseda, vá?ení kurátori-

Drahí umelci a drahé umelkyne!

Ve?mi som si prial prís? na Bienále umenia v Benátkach, aby som oplatil náv?tevu, ako je dobrým zvykom medzi priate?mi. V júni minulého roka som mal toti? rados?, ?e som prijal ve?kú skupinu umelcov v Sixtínskej kaplnke. Teraz prichádzam ?k vám domov“, aby som sa s vami osobne stretol, zakúsil k vám e?te vä??iu blízkos? a týmto spôsobom sa vám po?akoval za to, ?ím ste a ?o robíte. A zároveň by som odtia?to chcel v?etkým posla? tento odkaz: svet potrebuje umelcov. Sved?í o tom mno?stvo ?udí v?etkých vekových kategórií, ktorí nav?tevujú umelecké priestory a podujatia; rád spomínam medzi nimi na tzv. Vatican Chapels, prvý pavilón Svätej stolice, ktorý bol in?talovaný pred ?iestimi rokmi na ostrove San Giorgio v spolupráci s nadáciou Cini v rámci Bienále architektúry.

Priznám sa vám, ?e sa pri vás necítim ako cudzinec: cítim sa ako doma. A myslím si, ?e to vlastne platí pre ka?dú ?udskú bytos?, preto?e umenie má v ka?dom prípade ?tatút ?miesta úto?iska“, skuto?nosti, ktorá sa nepodria?uje re?imu násilia a diskriminácie, preto?e vytvára formy ?udskej spolupatri?nosti schopné uzna?, zahrnú?, chráni? a prija? ka?dého. Skuto?ne ka?dého, po?núc tým posledným.

Úto?iská sú biblickou in?titúciou, ktorá sa spomína u? v Deuteronomickom kódexe (porov. Dt 4, 41) a ktorej cie?om je zabráni? prelievaniu nevinnej krvi, zmierni? slepú tú?bu po pomste, zabezpe?i? ochranu ?udských práv a h?ada? formy zmierenia. Bolo by potrebné, aby sa rôzne umelecké postupy mohli v?ade etablova? ako akási sie? miest úto?ísk, ktoré by spolo?ne pracovali na tom, aby zbavili svet nezmyselných a prázdnych protikladov, ktoré sa sna?ia ovláda? cez rasizmus, xenofóbiu, nerovnos?, ekologickú nerovnováhu a aporofóbiu, tento hrozný neologizmus znamená ?strach z chudobných“. Za týmito protikladmi sa v?dy skrýva odmietanie druhého. Je to sebectvo, ktoré nás núti fungova? ako osamelé ostrovy namiesto spolupracujúcich súostroví. Prosím vás, kolegovia umelci, predstavte si mestá, ktoré na mape e?te neexistujú: mestá, kde sa ?iadna ?udská bytos? nepova?uje za cudzinca. Preto ke? hovoríme ?cudzinci sú v?ade“, navrhujem ?bratia sú v?ade“.

Názov pavilónu, v ktorom sa nachádzame, je ?Mojimi o?ami“ (Con i miei occhi). V?etci potrebujeme, aby sa na nás niekto pozeral a aby sme sa odvá?ili pozera? sa na seba. V tomto je Je?i? pre nás neustálym U?ite?om: na ka?dého sa pozerá s intenzitou lásky, ktorá nesúdi, ale vie by? blízko a povzbudi?. A povedal by som, ?e umenie nás vychováva k takémuto poh?adu, nie majetníckemu, nie objektivizujúcemu, ani ?ahostajnému, povrchnému; ale vychováva nás ku kontemplatívnemu poh?adu. Umelci sú vo svete, ale sú povolaní ho presahova?. Dnes je napríklad viac ako kedyko?vek predtým naliehavé, aby vedeli jasne odlí?i? umenie od trhu. Samozrejme, trh propaguje, ale v?dy existuje riziko, ?e ?vysáva“ kreativitu, kradne nevinnos? a napokon chladne pou?uje, ?o treba robi?.

Dnes sme sa v?etci rozhodli stretnú? sa tu, v ?enskej väznici Giudecca. Je pravda, ?e nikto nemá monopol na ?udskú boles?. V ?enách sa v?ak spája rados? a utrpenie v jedine?nej podobe, musíme im na?úva?, preto?e nás majú nie?o dôle?ité nau?i?. Mám na mysli umelkyne ako Frida Khalo, Corita Kent alebo Louise Bourgeois a mnohé ?al?ie. Z celého srdca dúfam, ?e sú?asné umenie nám doká?e otvori? o?i a pomô?e nám správne oceni? prínos ?ien ako spolutvorkýň ?udského dobrodru?stva.

Drahí umelci, spomínam si na otázku, ktorú Je?i? adresoval zástupom v súvislosti s Jánom Krstite?om: «?o ste vy?li na pú?? vidie?? Trstinu zmietanú vetrom? Alebo ?o ste vy?li vidie?» (Mt 11, 7 - 8). Uchovajme si túto otázku vo svojom srdci. Podnecuje nás k budúcnosti.

?akujem vám! Myslím na vás v modlitbe a prosím, modlite sa aj za mňa. ?akujem vám.

(Preklad Miroslava Holubíková, o. Martin Jarábek)