蜜桃交友

PRÍHOVOR SVÄTÉHO OTCA MLADÝM

Stretnutie s mladými ?u?mi, Námestie pred Bazilikou Panny Márie Uzdravenie chorých, Benátky, 28. apríla 2024

Drahí bratia a sestry, dobré ráno! Aj slnko sa usmieva!

Rád vás vidím! By? spolu nám umo?ňuje podeli? sa, hoci len modlitbou, poh?adom ?i úsmevom, o zázrak, ktorým sme. V?etci sme toti? dostali ve?ký dar to, ?e sme milovanými Bo?ími de?mi a sme povolaní plni? Pánov sen: by? svedkami a pre?íva? jeho rados?. Niet kraj?ej veci. Neviem, ?i ste za?ili nejaké zá?itky, ktoré sú také krásne, ?e si ich nemô?ete necha? pre seba, ale cítite potrebu podeli? sa o ne. V?etci máme takúto skúsenos?, zá?itok taký krásny, ?e ?lovek cíti potrebu podeli? sa oň. Preto sme tu dnes: aby sme v Pánovi znovu objavili krásu, ktorou sme, a aby sme sa radovali v mene Je?i?a, mladého Boha, ktorý miluje mladých a ktorý v?dy prekvapuje. Ná? Boh nás v?dy prekvapuje. Rozumiete tomu? Je to ve?mi dôle?ité, by? pripravený na Bo?ie prekvapenia! 

Priatelia, tu v Benátkach, meste krásy, pre?ívame spolu krásny okamih stretnutia, ale dnes ve?er, ke? bude ka?dý doma, a potom zajtra a v nasledujúcich dňoch, odkia? máme za?a?, aby sme prijali krásu, ktorou sme, a ?ivili ju, odkia? máme za?a?, aby sme cez túto krásu uchopili rados?? Navrhujem vám dve slovesá, aby sme opä? za?ali, dve praktické slovesá, preto?e sú materské: dve slovesá pohybu, ktoré o?ivovali mladé srdce Márie, Bo?ej Matky, a na?e. Ona, aby ?írila Pánovu rados? a pomáhala tým, ktorí to potrebujú, ?vstala a i?la“ (Lk 1, 39). Vsta? a ís?. Nezabúdajte na tieto dve slovesá, ktorými Panna Mária ?ila pred nami.

Predov?etkým vsta?. Povstaňte zo zeme, preto?e sme stvorení pre nebo. Povstaňte zo smútku, aby ste sa pozerali hore. Povstaňte, aby ste sa postavili pred ?ivot, nie aby ste sedeli na gau?i. Uva?ovali ste o tom, viete si predstavi?, aký je to mladý ?lovek, ktorý po celý svoj ?ivot sedí na pohovke? Viete si to predstavi?? Predstavte si to; a sú rôzne pohovky, ktoré nás pritiahnu a nedovolia nám vsta?. Vsta? a poveda?: ?Tu som!“ Pánovi, ktorý v nás verí. Vsta?, aby sme prijali dar, ktorým sme, aby sme si pred v?etkým ostatným uvedomili, ?e sme vzácni a nenahradite?ní.

?Ale ot?e, pápe? alebo pán pápe?, to nie, to nie je pravda, ja som ?karedý, som ?karedá...“. Nie, zaiste nie, nikto nie je ?karedý a ka?dý z nás je krásny a má v sebe poklad, krásny poklad, o ktorý sa mô?e podeli? a darova? ho iným. Súhlasíte s tým, alebo nie? Súhlasíte? A toto, dobre po?úvajte, nie je sebectvo, veru nie, to je realita! Uvedomi? si to je prvý krok, ktorý urobíte ráno, ke? sa zobudíte: vstanete z postele a prijmete sa ako dar. Vstane? a predtým, ako sa vrhne? do vecí, ktoré musí? urobi?, uzná?, kto si, a po?akuje? sa Pánovi. Povie? mu: ?Môj Bo?e, ?akujem ti za ?ivot. Môj Bo?e, daj, aby som si zamiloval svoj ?ivot“. Uznaj, kto si, a ?akuj Pánovi. Mô?e? Mu poveda?: ?Môj Bo?e, ?akujem ti za ?ivot. Môj Bo?e, daj, aby som sa zamiloval do ?ivota, do svojho ?ivota. Môj Bo?e, ty si môj ?ivot. Môj Bo?e, pomô? mi dnes pre toto, ?i pre iné... Vie?, môj Bo?e, som zamilovaný, pomô? mi, aby táto láska rástla a potom bola naplnená v ??astnom páre.“ V?dy sa dá poveda? Pánovi ve?a krásnych vecí. Potom sa pomodli modlitbu Ot?ená?, kde u? prvé slovo je k?ú?om k radosti: povie? ?Ot?e“ a spozná? sa ako milovaný syn, milovaná dcéra. Nezabudni, ?e pre Boha nie si digitálnym profilom, ale die?a?om, ?e má? Otca v nebi, a preto si nebeským die?a?om. ?Ale ot?e, to je príli? romantické!“ Nie, je to skuto?nos?, moji drahí, ale musíme ju objavi? vo svojom ?ivote, nie v knihách, v ?ivote, v na?om ?ivote.

?asto v?ak bojujeme s negatívnou gravita?nou silou, ktorá nás ?ahá dolu, s ?a?ivou zotrva?nos?ou, ktorá chce, aby sme v?etko videli ?edivo. Niekedy sa to stáva aj nám. Ako to robíme? Aby sme sa zdvihli - nezabúdajme -, musíme sa najprv necha? pozdvihnú?: necha? sa vzia? za ruku Pánom, ktorý nikdy nesklame tých, ?o mu dôverujú, ktorý v?dy pozdvihuje a odpú??a. ?Ale ja,“ mô?e? poveda?, ?na to nemám: vnímam sa ako krehký, slabý, hrie?nik, ?asto padám! Ale ke? sa tak cíti?, prosím, zmeň ?rámec“: nepozeraj sa na seba vlastnými o?ami, ale mysli na poh?ad, ktorým sa na teba pozerá Boh. Ke? urobí? chybu a padne?, ?o urobí On? Stojí ved?a teba a usmieva sa na teba, pripravený vzia? ?a za ruku a zdvihnú? ?a. To je ve?mi krásna vec: On je tu v?dy, aby ?a pozdvihol.

Poviem vám nie?o, ?o mi to potvrdzuje. Je pekné pozera? sa na ?loveka zvrchu? Je to pekné alebo to nie je pekné? Nie, nie je to pekné. Ale kedy sa mô?ete na ?loveka pozera? zhora, kedy? Aby ste mu pomohli vsta?. Jediný prípad, ke? sa mô?eme na ?loveka pozera? zvrchu s nadh?adom, je vtedy, ke? mu pomáhame, aby vstal. A tak to robí Je?i? s nami, ke? sme padli. Pozerá na nás zhora. Je to krásne. Neveríte tomu? Otvorte si evanjelium a uvidíte, ?o urobil s Petrom, s Máriou Magdalénou, so Zachejom, s mnohými ?al?ími: urobil zázraky s ich krehkos?ou. Pán robí zázraky s na?ou krehkos?ou.

A mimochodom: ?ítate evanjelium? Dám vám radu. Máte malé vreckové evanjelium? Noste ho v?dy pri sebe a kedyko?vek ho otvorte a pre?ítajte si malý úryvok. V?dy majte pri sebe malé vreckové evanjelium. Súhlasíte? [odpove?: ?Áno!“] No tak, majte odvahu! Preto?e Boh vie, ?e okrem toho, ?e sme krásni, sme aj krehkí, a tieto dve veci idú k sebe: trochu ako Benátky, ktoré sú krásne a krehké zároveň. Majú krehkos?, o ktorú sa treba stara?.

Boh si neudr?uje v pamätí na?e chyby s tú?bou po pomste: ?Urobil si to, urobil si tamto...“. Nezväzuje sa tým, ale vystiera k nám svoju ruku. ?Ale, ot?e, mám ve?a, ve?a vecí, za ktoré sa hanbím“. Av?ak nepozeraj sa na seba, pozri sa na ruku, ktorú k tebe vystiera Boh, aby ?a pozdvihol! Nezabúdaj na toto: ak cíti? ?a?obu svojho svedomia, pozri sa na Pána a dovo? mu, aby ?a vzal za ruku.  On je Otec, a ke? sme na dne, vidí deti, ktoré treba pozdvihnú?, nie previnilcov, ktorých treba potresta?. Prosím, dôverujme mu, Pánovi! Toto je u? trochu dlhé, nenudíte sa? [odpove?: ?Nie!“] Ste zdvorilí, v poriadku!

A ke? vstaneme, je rad na nás, aby sme stáli. Najprv vstaňte, potom ostaňte stá?, ?zostaňte“, ke? sa vám bude chcie? si sadnú?, odís?, vzda? sa. Nie je to ?ahké, ale je to tajomstvo. Áno, tajomstvom ve?kých úspechov je vytrvalos?. Je pravda, ?e niekedy je tu krehkos?, ktorá vás ?ahá dole, ale stálos? je to, ?o vás posúva dopredu, to je to tajomstvo. Dnes ?ijeme z rýchlych emócií, z momentálnych pocitov, z in?tinktov, ktoré trvajú chví?u. Takto sa v?ak ?aleko nedostanete. ?portoví majstri, ale aj umelci, vedci ukazujú, ?e ve?ké ciele sa nedajú dosiahnu? za okamih, ihne?. A ak to platí pre ?port, umenie a kultúru, o to viac to platí pre to, ?o je v ?ivote najdôle?itej?ie.

Na ?om v ?ivote zále?í? Viera a láska. A aby sme mohli rás? vo viere a láske, musíme ma? stálos? a v?dy ís? dopredu. Namiesto toho tu hrozí riziko, ?e v?etko necháme na improvizáciu: modlím sa, ke? sa mi chce, idem na svätú om?u, ke? sa mi chce, robím dobro, ke? sa mi chce... To nepriná?a výsledky: musíme vytrva?, deň ?o deň. A robi? to spolo?ne, preto?e spolo?enstvo nám v?dy pomáha napredova?. Spolo?ne: ?urob si  sám“ vo ve?kých veciach nefunguje. Preto vám hovorím: neizolujte sa, h?adajte druhých, pre?ívajte Boha spolo?ne, krá?ajte neúnavne v spolo?enstve.

Mo?no si povie?: ?Ale v?etci okolo mňa sú sami so svojimi mobilmi, pripútaní k sociálnym sie?am a videohrám“. A ty neohrozene ide? proti prúdu: vezmi ?ivot do svojich rúk, zapoj sa; vypni televíziu a otvor si evanjelium - je to prive?a? -, nechaj mobilný telefón za sebou a stretávaj sa s ?u?mi! Mobilný telefón je ve?mi u?ito?ný, na komunikáciu je výborný, ale pozor, ak ti mobilný telefón bráni v stretnutí s ?u?mi. Pou?ívaj mobil, to je v poriadku, ale stretávaj sa s ?u?mi! Vie?, ?o je objatie, bozk, podanie ruky iným? Nezabúdajte na to: pou?ívajte mobilný telefón, ale stretávajte sa s ?u?mi.

Zdá sa mi, ?e po?ujem va?u námietku: ?Nie je to ?ahké, ot?e, je to ako ís? proti prúdu! Ale to nemô?ete poveda? tu v Benátkach, preto?e Benátky nám hovoria, ?e len vytrvalým veslovaním sa dá dosta? ?aleko. Ak ste Benát?ania, nau?te sa veslova? s vytrvalos?ou, aby ste do?li ?aleko! Samozrejme, veslovanie si vy?aduje pravidelnos?; ale vytrvalos? odmeňuje, aj ke? stojí námahu. Tak?e, chlapci a diev?atá, toto je vstávanie: nech vás Boh vezme za ruku, aby ste krá?ali spolu!

Tu je teda druhé sloveso - po vstávaní cho?te. Ak vsta? znamená prija? seba samého ako dar, ís? znamená darova? seba samého, darova? sa druhým, schopnos? zamilova? sa; a to je krásna vec: mladému ?loveku, ktorý necíti schopnos? zamilova? sa alebo by? milovaný druhými, nie?o chýba. Cho?te iným v ústrety, krá?ajte, napredujte.

Drahí bratia, drahé sestry, u? kon?ím, bu?te pokojní!

Ak je ?ivot darom, som povolaný ?i? tak, ?e budem darom. Priatelia, je pravda, ?e to?ko vecí vo svete sa nedarí, ale neistota, ktorú dýchame, nemô?e by? zámienkou na to, aby sme sedeli a s?a?ovali sa: sme na svete, aby sme sa zneistili, aby sme vy?li v ústrety tým, ktorí nás potrebujú. Takto nachádzame samých seba. Viete, pre?o ?asto blúdime? Preto?e obiehame okolo svojho tieňa. Naopak, tí, ktorí sa obetujú pre druhých, získavajú sami seba, preto?e ?ivot sa dá vlastni? len tak, ?e ho dávame.

Ak sa v?ak budeme stále to?i? okolo svojho ?ja“, okolo svojich potrieb, okolo toho, ?o nám chýba, v?dy sa ocitneme na za?iatku, budeme sa vrtie? so smutnou tvárou, mo?no s my?lienkou, ?e sa na nás v?etci hnevajú. Ako ?asto sa stávame obe?ou rozporuplného smútku, ktorý spa?uje na?u najlep?iu energiu! Nenechajme sa ochromi? melanchóliou, oslovme druhých! Uniknime svojmu ?pre?o“ tým, ?e sa budeme pýta? ?pre koho“: Pre koho mô?em nie?o urobi?? Komu mô?em venova? svoj ?as?

Myslime na ná?ho Otca, ktorý v?etko stvoril pre nás, Boh nám v?etko dal: a my, ktorí sme jeho de?mi, pre koho vytvárame nie?o krásne? ?ijeme ponorení do produktov vytvorených ?lovekom, ktoré nás nútia stráca? úctu pred krásou, ktorá nás obklopuje, a predsa nás stvorenie pozýva, aby sme boli zase tvorcami krásy. Prosím, nezabúdajte na to: by? tvorcami krásy a vytvára? nie?o, ?o tu predtým nebolo. To je krása! A ke? sa o?eníte a budete ma? syna, dcéru, urobíte nie?o, ?o tu predtým nebolo! A to je krása mladosti, ke? sa stane materstvom alebo otcovstvom: urobi? nie?o, ?o tu predtým nebolo. To je krásne. Myslite v sebe na deti, ktoré budete ma?, a to nás musí poháňa? vpred. ?ivot si ?iada, aby sme ho dávali, nie riadili; aby sme sa dostali z hypnotického sveta sociálnych médií, ktoré anestetizujú du?u.

Mladí, nebu?te profesionálmi v nutkavom písaní, ale tvorcami noviniek! Modlitba vytvorená zo srdca, stránka, ktorú napí?ete, sen, ktorý uskuto?níte, gesto lásky pre niekoho, kto ju nemô?e opätova?: to je tvorenie, napodobňovanie ?týlu Boha, ktorý tvorí. Je to ?týl bezodplatnosti, ktorý vás dostane z nihilistickej logiky ?robím, aby som mal“ a ?pracujem, aby som zarobil“. Je potrebné to robi?, ale nesmie to by? stredobodom vá?ho ?ivota. Zmyslom je bezodplatnos?: bu?te tvoriví s bezodplatnos?ou, o?ivte symfóniu bezodplatnosti vo svete, ktorý h?adá zisk! Potom budete revolucionármi. Pokra?ujte, dávajte sa bez strachu!

Mladý ?lovek, ty, ktorý chce? prevzia? zodpovednos? za svoj ?ivot, vstaň! Otvor si svoje srdce Bohu, ?akuj mu, prijmi krásu, ktorou si; zamiluj si svoj ?ivot. A potom cho?! Vstaň, zamiluj sa a cho?! Cho? von, krá?aj s druhými, h?adaj osamelých, ozdob svet svojou tvorivos?ou, ma?uj ulice ?ivota evanjeliom. Prosím, okrá?li ulice ?ivota evanjeliom! Vstaň a cho?. V?etci to povieme spolo?ne, jeden druhému! [opakujú: ?Vstaň a cho?!“] Nepo?ul som... [hlasno opakujú: ?Vstaň a cho?!“] Pá?i sa mi to! Je?i? adresuje toto pozvanie vám. On to?kým ?u?om, ktorým pomohol a ktorých uzdravil, povedal: ?Vstaň a cho?“ (porov. Lk 17, 19). Po?úvajte túto výzvu, opakujte si ju v sebe, uchovávajte ju vo svojom srdci. A ako to bolo? [Opakujú: ?Vstaň a cho?!“] ?akujem!

Preklad Martin Jarábek