蜜桃交友

HOMÍLIA 

Námestie sv. Marka, Benátky, 28. apríl 2024

Je?i? je vini?, my sme ratolesti. Boh, milosrdný a dobrý Otec, ako trpezlivý ro?ník, starostlivo pracuje, aby bol ná? ?ivot naplnený ovocím. Preto nám Je?i? odporú?a, aby sme si strá?ili neocenite?ný dar, ktorým je puto s ním, od ktorého závisí ná? ?ivot a plodnos?. Naliehavo opakuje: ?Ostaňte vo mne a ja vo vás... Kto ostáva vo mne a ja v ňom, priná?a ve?a ovocia“ (Jn 15, 4). Len ten, kto ostáva zjednotený s Je?i?om, priná?a ovocie. Pozastavme sa pri tom.

Je?i? sa chystá ukon?i? svoje poslanie na zemi. Pri poslednej ve?eri s tými, ktorí budú jeho apo?tolmi, im spolu s Eucharistiou dáva nieko?ko k?ú?ových slov. Jedným z nich je práve toto: ?ostaňte“, zachovajte si ?ivé puto so mnou, zostaňte so mnou spojení ako ratolesti s vini?om. Pomocou tohto obrazu Je?i? preberá biblickú metaforu, ktorú ?udia dobre poznali a s ktorou sa stretávali aj v modlitbe, ako v ?alme, ktorý hovorí: ?Bo?e zástupov, vrá? sa! / Zhliadni z neba, podívaj sa / a nav?tív túto vinicu“ (? 80, 15). Izrael je vinica, ktorú Pán vysadil a o ktorú sa stará. A ke? ?ud nepriná?a ovocie lásky, ktoré Pán o?akáva, prorok Izaiá? formuluje ob?alobu práve pomocou podobenstva o ro?níkovi, ktorý obrábal svoju vinicu, o?istil ju od kameňov, vysadil pekný vini? a o?akával, ?e bude rodi? dobré víno, ale namiesto toho priná?a len nezrelé hrozno. A prorok uzatvára: ?Bo vinicou Pána zástupov / je dom Izraela; / obyvatelia Júdu / jeho sadom rozko?ným. / On ?akal na právo / a h?a, bezprávie, / na spravodlivos? / a h?a, kvílenie“ (Iz 5, 7). Sám Je?i?, nadväzuje na Izaiá?a, rozpráva dramatické podobenstvo o vra?diacich vinohradníkoch, ?ím zdôrazňuje kontrast medzi trpezlivým Bo?ím dielom a odmietnutím zo strany jeho ?udu (porov. Mt 21, 33 - 44).

Teda kým podobenstvo o vini?i vyjadruje Bo?iu láskyplnú starostlivos? o nás, na druhej strane nás varuje, preto?e ak toto puto s Pánom preru?íme, nemô?eme priná?a? ovocie dobrého ?ivota a sami sme v nebezpe?enstve, ?e sa staneme suchými ratoles?ami. Je to nepekné, zosta? suchými ratoles?ami, ktoré budú vyhodené.

Bratia a sestry, na pozadí obrazu, ktorý pou?il Je?i?, myslím aj na dlhú históriu, ktorá spája Benátky s prácou vo viniciach, s výrobou vína. Myslím na starostlivos? mnohých vinohradníkov a po?etné vinice, ktoré vyrástli na ostrovoch lagúny a v záhradách medzi mestskými chodní?kami, a na tie, ktoré zapojili mníchov do výroby vína pre svoje komunity. V rámci tejto spomienky nie je ?a?ké pochopi? posolstvo podobenstva o vini?i a ratolestiach: viera v Je?i?a, puto s ním, nezväzuje na?u slobodu, ale naopak, otvára nás prijatiu miazgy Bo?ej lásky, ktorá znásobuje na?u rados?, stará sa o nás s ochotou dobrého vinohradníka a rodí výhonky aj vtedy, ke? pôda ná?ho ?ivota vysychá. ?asto sa na?e srdce stáva neúrodným.

Metaforu, ktorá vy?la z Je?i?ovho srdca, v?ak mô?eme ?íta? aj v my?lienkach na toto mesto postavené na vode, ktoré je pre svoju jedine?nos? pova?ované za jedno z najpôsobivej?ích miest na svete. Benátky sú prepojené s vodou, na ktorej stoja, a bez starostlivosti a ochrany tohto prírodného prostredia by mo?no aj prestali existova?. Tak je to aj s na?ím ?ivotom: aj my, od nepamäti ponorení do prameňov Bo?ej lásky, sme boli obnovení v krste, sme znovuzrodení k novému ?ivotu vodou a Duchom Svätým a v?lenení do Krista ako ratolesti do vini?a. V nás prúdi miazga tejto lásky, bez ktorej sa stávame suchými ratoles?ami, ktoré nepriná?ajú ovocie. Blahoslavený Ján Pavol I., ke? bol patriarchom tohto mesta, raz povedal, ?e Je?i? ?pri?iel, aby priniesol ?u?om ve?ný ?ivot [...]“. A pokra?uje: ?Tento ?ivot je v ňom a prechádza z neho na jeho u?eníkov, ako miazga stúpa z kmeňa na ratolesti vini?a. Je to ?erstvá voda, ktorú on dáva ako stále prý?tiaci prameň“ (A. Luciani, Venezia 1975-1976. Opera Omnia. Discorsi, scritti, articoli, zv. VII, Padova 2011, 158).

Bratia a sestry, to je to, na ?om zále?í: ostáva? v Pánovi, prebýva? v ňom. Zamyslime sa nad tým na chví?u: zotrváva? v Pánovi, prebýva? v ňom. A toto sloveso - ostáva? – sa neinterpretuje ako nie?o statické, akoby nám chcelo poveda?, aby sme stáli na mieste, zaparkovaní v pasivite. V skuto?nosti nás vyzýva, aby sme sa dali do pohybu, preto?e ostáva? v Pánovi znamená rás?. V?dy zostáva? v Pánovi, znamená rás?, rás? vo vz?ahu s Ním, vies? s Ním rozhovor, prijíma? jeho slovo, nasledova? ho na ceste Bo?ieho krá?ovstva. Ide teda o to, aby sme sa vydali na cestu za Ním: osta? v Pánovi a krá?a?, vyda? sa na cestu za Ním, aby sme sa nechali vyprovokova? jeho evanjeliom a stali sa svedkami jeho lásky.

Preto Je?i? hovorí, ?e kto ostáva v ňom, priná?a ovocie. A nie je to len tak hocijaké ovocie! Ovocím ratolestí, do ktorých prúdi ??ava, je hrozno a z hrozna pochádza víno, ktoré je mesiá?skym znamením par excellence. Je?i?, Mesiá? poslaný Otcom, toti? priná?a víno Bo?ej lásky do ?udského srdca a nap?ňa ho rados?ou a nádejou.

Drahí bratia a sestry, toto je ovocie, ktoré sme povolaní priná?a? v na?om ?ivote, v na?ich vz?ahoch, na miestach, ktoré denne nav?tevujeme, v na?ej spolo?nosti, v na?ej práci. Ak sa dnes pozrieme na toto mesto Benátky, obdivujeme jeho o?arujúcu krásu, ale zároveň nás znepokojujú mnohé problémy, ktoré ho ohrozujú: klimatické zmeny, ktoré majú vplyv na vody lagúny a na územie; krehkos? budov, kultúrneho dedi?stva, ale aj ?udí; ?a?kosti s vytváraním prostredia, ktoré je v súlade s prevádzkovaním cestovného ruchu, a tie? v?etko to, ?o tieto skuto?nosti mô?u spôsobi? v zmysle na?trbených sociálnych vz?ahov, individualizmu a osamelosti.

A my kres?ania, ktorí sme ratoles?ami spojenými s vini?om, vini?om Boha, ktorý sa stará o ?udstvo a stvoril svet ako záhradu, aby sme v nej mohli kvitnú? a rozkvita?, my kres?ania, ako na to odpovieme? Ak zostaneme zjednotení s Kristom, budeme schopní priná?a? ovocie evanjelia v realite, v ktorej ?ijeme: ovocie spravodlivosti a pokoja, ovocie solidarity a vzájomnej starostlivosti; vo?bu starostlivosti o ?ivotné prostredie, ale aj o ?udské dedi?stvo: nezabúdajme na dedi?stvo ?udstva, na na?u ?udskú prirodzenos?, ktorú si vzal Boh, aby krá?al s nami. Potrebujeme, aby sa na?e kres?anské komunity, na?e ?tvrte, na?e mestá stali pohostinnými, prívetivými a inkluzívnymi miestami. A Benátky, ktoré boli v?dy miestom stretnutia a kultúrnej výmeny, sú povolané by? znamením krásy prístupnej v?etkým, po?núc tými poslednými, znamením bratstva a starostlivosti o ná? spolo?ný domov. Benátky, zem, ktorá nás robí bratmi. V?aka.

(Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Pope, Andrej Klapka, Martin Jarábek)