蜜桃交友

Posolstvo Svätého Otca Franti拧ka na 57. svetový de艌 pokoja

1. január 2024

Umelá inteligencia a pokoj

Na za膷iatku nového roka, v 膷ase milosti, ktorú Pán ude木uje ka啪dému z nás, by som sa rád obrátil na Bo啪í 木ud, na v拧etky národy, hlavy 拧tátov a vlád, predstavite木ov rôznych nábo啪enstiev aj ob膷ianskej spolo膷nosti, a tie啪 v拧etkých mu啪ov a 啪eny na拧ej doby, aby som im za啪elal pokoj.

1. Rozvoj vedy a techniky ako cesta k pokoju

Sväté písmo sved膷í o tom, 啪e Boh dal 木udstvu svojho Ducha a 鈥瀗aplnil ho dôvtipom, vedomos钮ou a zru膷nos钮ou na ka啪dú prácu鈥� (Ex 35, 31). 慕udský rozum je výrazom dôstojnosti, ktorou nás obdaroval Stvorite木, ke膹 nás stvoril na svoj obraz a podobu (porov. Gn 1, 26) a dal nám schopnos钮 slobodne a vedome odpoveda钮 na jeho lásku. Vo vede a technike sa osobitným spôsobom prejavuje táto, vo svojej podstate vz钮ahová vlastnos钮 木udského rozumu: sú toti啪 mimoriadnymi produktmi jej tvorivého potenciálu.
Druhý vatikánsky koncil v pastorálnej kon拧titúcii Gaudium et spes potvrdil túto pravdu, ke膹 vyhlásil, 啪e 鈥瀞vojou prácou a svojím umom sa 膷lovek v啪dy usiloval zve木a膹ova钮 vlastný 啪ivot鈥�1. Ke膹 sa 木udia 鈥瀙omocou techniky鈥� usilujú o to, aby sa zem 鈥瀞tala dôstojným príbytkom celej 木udskej rodiny鈥�,2 konajú pod木a Bo啪ieho plánu a spolupracujú s jeho vô木ou na dokon膷ení stvorenia a na 拧írení pokoja medzi 木u膹mi. Aj pokrok vedy a techniky, pokia木 prispieva k lep拧iemu usporiadaniu 木udskej spolo膷nosti, k roz拧íreniu slobody a bratského spolo膷enstva, vedie k zlep拧eniu 膷loveka a premene sveta.
Právom sa te拧íme a sme v膹a膷ní za mimoriadne úspechy vedy a techniky, v膹aka ktorým sa podarilo odstráni钮 nespo膷etné choroby, ktoré su啪ovali 木udský 啪ivot a spôsobovali ve木ké utrpenie. Zárove艌 v拧ak technický a vedecký pokrok tým, 啪e umo啪艌uje vykonáva钮 doteraz nevídanú kontrolu nad realitou, dáva do 木udských rúk obrovskú 拧kálu mo啪ností, z ktorých niektoré mô啪u ohrozi钮 na拧e pre啪itie a by钮 nebezpe膷né pre ná拧 spolo膷ný domov.3
Pozoruhodný pokrok v nových informa膷ných technológiách, najmä v digitálnej oblasti, preto predstavuje strhujúce príle啪itosti i znepokojivé riziká, ktoré vá啪ne postihujú úsilie o spravodlivos钮 a harmóniu medzi 木u膹mi. Je preto potrebné polo啪i钮 si nieko木ko naliehavých otázok. Aké budú strednodobé a dlhodobé dôsledky nových digitálnych technológií? A aký vplyv budú ma钮 na 啪ivot jednotlivcov a spolo膷nosti, na medzinárodnú stabilitu a mier?

2. Budúcnos钮 umelej inteligencie: medzi prís木ubom a rizikom

Pokrok v informa膷ných technológiách a rozvoj digitálnych technológií v posledných desa钮ro膷iach u啪 za膷al spôsobova钮 hlboké premeny globálnej spolo膷nosti a jej dynamiky. Nové digitálne nástroje menia tvár komunikácie, verejnej správy, vzdelávania, spotreby, osobných interakcií a 膹al拧ích nespo膷etných aspektov ka啪dodenného 啪ivota.
Okrem toho technológie vyu啪ívajúce mno啪stvo algoritmov mô啪u z digitálnych stôp zanechaných na internete získava钮 údaje, ktoré umo啪艌ujú sledova钮 mentálne a vz钮ahové návyky 木udí na komer膷né alebo politické ciele, 膷asto bez ich vedomia, a obmedzova钮 ich vedomé uplat艌ovanie slobodnej vo木by. V takomto online priestore, ktorý sa vyzna膷uje informa膷ným pre钮a啪ením, mô啪e by钮 tok údajov skuto膷ne 拧truktúrovaný pod木a výberových kritérií, 膷o si pou啪ívate木 nie v啪dy uvedomuje.
Musíme pamäta钮 na to, 啪e vedecký výskum a technologické inovácie nie sú odtrhnuté od reality a nie sú 鈥瀗eutrálne鈥�, ale podliehajú kultúrnym vplyvom. Ke膹啪e sú to plne 木udské 膷innosti, v smeroch, ktorými sa uberajú, sa odrá啪ajú rozhodnutia podmienené osobnými, sociálnymi a kultúrnymi hodnotami ka啪dej doby. To isté platí aj pre dôsledky, ktoré z nich vyplývajú: práve preto, 啪e sú výsledkom 拧pecificky 木udských prístupov k okolitému svetu, majú v啪dy etický rozmer, úzko spojený s rozhodnutiami tých, ktorí navrhujú experimenty a usmer艌ujú produkciu k ur膷itým cie木om.
To platí aj pre formy umelej inteligencie. Vo svete vedy a techniky neexistuje doteraz jej jednotná definícia. Samotný pojem, ktorý sa v sú膷asnosti dostal do be啪nej re膷i, zah艜艌a rôzne vedy, teórie a techniky zamerané na reprodukovanie alebo napodob艌ovanie kognitívnych schopností 膷loveka. Ke膹 hovoríme o 鈥瀎ormách inteligencie鈥� v mno啪nom 膷ísle, mô啪e nám to pomôc钮 uvedomi钮 si predov拧etkým neprekonate木nú priepas钮, ktorá existuje medzi týmito systémami, nech sú akoko木vek ú啪asné a výkonné, a 木udskou osobou: v kone膷nom dôsledku sú toti啪 鈥瀎ragmentárne鈥� v tom zmysle, 啪e mô啪u napodobni钮 alebo reprodukova钮 len niektoré funkcie 木udskej mysle. Pou啪itie mno啪ného 膷ísla tie啪 zdôraz艌uje, 啪e tieto ve木mi odli拧né zariadenia treba v啪dy pova啪ova钮 za 鈥瀞ociotechnické systémy鈥�. Ich vplyv toti啪 nezávisí len od základnej technológie a jej koncepcie, ale aj od cie木ov a záujmov ich vlastníkov a vývojárov, a tie啪 od situácií, v ktorých sa pou啪ívajú.
Umelú inteligenciu preto treba chápa钮 ako plejádu rozli膷ných skuto膷ností a nemô啪eme a priori predpoklada钮, 啪e jej vývoj bude pre budúcnos钮 木udstva a mier medzi národmi prínosom. Takýto pozitívny výsledok bude mo啪ný len vtedy, ak preuká啪eme, 啪e sme schopní zodpovedne kona钮 a re拧pektova钮 základné 木udské hodnoty, ako sú 鈥瀒nklúzia, transparentnos钮, bezpe膷nos钮, spravodlivos钮, dôvernos钮 a spo木ahlivos钮鈥�.4
Nesta膷í ani predpoklada钮, 啪e sa tí, ktorí navrhujú algoritmy a digitálne technológie, zavia啪u kona钮 eticky a zodpovedne. Je potrebné posilni钮 鈥� alebo v prípade potreby zriadi钮 鈥� orgány, ktoré by skúmali vznikajúce etické otázky a chránili práva tých, 膷o pou啪ívajú umelú inteligenciu alebo sú 艌ou ovplyvnení.5
Obrovský rozvoj technológií musí by钮 preto sprevádzaný primeranou formáciou k zodpovednosti za ich rozvoj. Ke膹 木udské bytosti pod木ahnú poku拧eniu sebectva, vlastného záujmu, tú啪by po zisku a tú啪by po moci je ohrozená ich sloboda a mierové spoluna啪ívanie. Preto máme povinnos钮 roz拧íri钮 svoj poh木ad a v slu啪be integrálneho rozvoja 膷loveka a spolo膷enosti nasmerova钮 vedecko-technický výskum na snahy o mier a spolo膷né dobro.6
Prirodzená dôstojnos钮 ka啪dého 膷loveka a bratstvo, ktoré nás ako 膷lenov jednej 木udskej rodiny spája, musia by钮 základom pri vývoji nových technológií. Musia tie啪 slú啪i钮 ako nespochybnite木né kritériá na ich posúdenie e拧te pred ich pou啪itím, aby sa digitálny pokrok uskuto膷艌oval re拧pektujúc spravodlivos钮 a prispieval tak k veci mieru. Technologický vývoj, ktorý nevedie k zlep拧eniu kvality 啪ivota celého 木udstva, ale naopak, prehlbuje nerovnosti a konflikty, nemo啪no nikdy pova啪ova钮 za skuto膷ný pokrok.7
Umelá inteligencia bude 膷oraz dôle啪itej拧ia. Výzvy, ktoré priná拧a, sú nielen technické, ale aj antropologické, vzdelávacie, sociálne a politické. S木ubuje napríklad úsporu pracovných síl, efektívnej拧iu výrobu, jednoduch拧iu dopravu a dynamickej拧ie trhy, ako aj revolúciu v procesoch zberu, organizácie a overovania dát. Musíme si by钮 preto vedomí rýchlych zmien, ktoré prebiehajú a riadi钮 ich spôsobom, ktorý zaru膷uje základné 木udské práva a re拧pektuje in拧titúcie a zákony podporujúce integrálny 木udský rozvoj. Umelá inteligencia by mala slú啪i钮 tomu najlep拧iemu 木udskému potenciálu a na拧im najvy拧拧ím cie木om, nie im konkurova钮.

3. Technológia budúcnosti: stroje, ktoré sa u膷ia samy

Umelá inteligencia zalo啪ená na technikách strojového u膷enia (machine learning), hoci je e拧te stále v priekopníckom 拧tádiu, u啪 teraz priná拧a prostredníctvom svojich mnohých foriem významné zmeny do 拧truktúry spolo膷ností a hlboko ovplyv艌uje kultúru, sociálne správanie a budovanie mieru.
Nové výdobytky, ako je strojové u膷enie (machine learning) alebo hlboké u膷enie (deep learning), vyvolávajú otázky, ktoré presahujú oblas钮 technológií a techniky, pri膷om úzko súvisia s hlb拧ím pochopením zmyslu 木udského 啪ivota, základnými procesmi poznávania a schopnos钮ou mysle dospie钮 k pravde.
Napríklad schopnos钮 niektorých zariadení vytvára钮 syntakticky a sémanticky koherentné texty, nie je zárukou ich spo木ahlivosti. Hovorí sa, 啪e sú schopné 鈥瀐alucinova钮鈥�, t. j. vytvára钮 výroky, ktoré na prvý poh木ad vyzerajú hodnoverne, ale v skuto膷nosti sú nepodlo啪ené alebo prezrádzajú predsudky, z ktorých vychádzajú. Vá啪ny problém predstavuje pou啪ívanie umelej inteligencie v dezinforma膷ných kampaniach, ktoré 拧íria falo拧né správy a vedú k rastúcej nedôvere vo膷i médiám. 膸al拧ie oblasti, v ktorých predmetné technológie predstavujú vá啪ne riziká, sú dôverný charakter a vlastníctvo údajov, a tie啪 du拧evné vlastníctvo. K nim sa pridávajú 膹al拧ie negatívne dôsledky v prípade ich nesprávneho pou啪ívania, napríklad diskriminácia, zasahovanie do volebných procesov, nárast monitorovania a kontrolovania v spolo膷nosti, digitálne vylú膷enie a prehlbovanie individualizmu, 膷oraz viac odtrhnutého od spolo膷enstva. V拧etky tieto faktory mô啪u podnecova钮 konflikty a bráni钮 pokoju.

4. Zmysel pre hranice v technokratickej paradigme

Ná拧 svet je príli拧 rozsiahly, rozmanitý a zlo啪itý nato, aby sme ho mohli úplne pozna钮 a klasifikova钮. 慕udská myse木 nikdy nedoká啪e vy膷erpa钮 jeho bohatstvo, a to ani s pomocou najdokonalej拧ích algoritmov. Tie toti啪 neponúkajú zaru膷ené predpovede budúcnosti, ale len 拧tatistické priblí啪enie. Nie v拧etko sa dá predpoveda钮, nie v拧etko sa dá vypo膷íta钮. Napokon 鈥瀞kuto膷nos钮 je viac ne啪 my拧lienka鈥�8 a bez oh木adu na to, aké ú啪asné sú na拧e výpo膷tové schopnosti, v啪dy bude existova钮 nedostupný zvy拧ok reality, ktorý sa vymyká akýmko木vek pokusom o jeho kvantifikáciu.
Okrem toho ve木ké mno啪stvo dát analyzovaných umelou inteligenciou nie je samo osebe zárukou nestrannosti. Ke膹 algoritmy extrapolujú informácie, v啪dy hrozí, 啪e ich skreslia a budú duplikova钮 nespravodlivos钮 a predsudky prostredia, v ktorom vznikli. 膶ím sú rýchlej拧ie a zlo啪itej拧ie, tým 钮a啪拧ie je pochopi钮, pre膷o vyprodukovali ur膷itý výsledok.
鈥濱nteligentné鈥� stroje mô啪u vykonáva钮 úlohy, ktoré im boli pridelené, efektívnej拧ie, ale ú膷el a zmysel ich 膷inností budú na膹alej ur膷ova钮 alebo umo啪艌ova钮 木udské bytosti, ktoré majú svoj vlastný svet hodnôt. Riziko spo膷íva v tom, 啪e kritériá ur膷itých rozhodnutí budú menej jasné, zodpovednos钮 za rozhodovanie bude skrytá a výrobcovia sa mô啪u vyhýba钮 svojej povinnosti kona钮 v prospech spolo膷enstva. V istom zmysle to podporuje technokratický systém, ktorý spája ekonomiku s technológiou a uprednost艌uje kritérium efektívnosti, pri膷om má tendenciu ignorova钮 v拧etko, 膷o nesúvisí s jeho bezprostrednými záujmami.9
To by nás malo donúti钮 premý拧木a钮 nad tým, 膷o sa v dne拧nej technokratickej a efektívnej mentalite 膷asto prehliada, no 膷o je pre osobný a spolo膷enský rozvoj rozhodujúce: 鈥瀦mysel pre hranice鈥�. Ak si 木udská bytos钮, ktorá je z definície smrte木ná, myslí, 啪e s pomocou technológii prekro膷í ka啪dú hranicu, riskuje tým, 啪e v posadnutosti chcie钮 kontrolova钮 v拧etko stratí kontrolu nad sebou samou. V snahe o absolútnu slobodu sa prepadne do 拧pirály 鈥瀟echnologickej diktatúry鈥�. Uznanie a prijatie hraníc, ktoré sú 膷loveku ako stvoreniu vlastné, je nevyhnutnou podmienkou na to, aby dosiahol, 膷i skôr prijal plnos钮 ako dar. Naopak, v ideologickom kontexte technokratickej paradigmy, o啪ivovanej prométheovským predpokladom sebesta膷nosti, by sa nerovnosti mohli rozrás钮 nad v拧etky pomery a vedomosti a bohatstvo by sa mohli hromadi钮 v rukách nieko木kých 木udí, 膷o by vá啪ne ohrozilo demokratické spolo膷nosti a mierové spolu啪itie.10

5. Horúce témy etiky

V budúcnosti by napríklad o spo木ahlivosti 啪iadate木a o hypotéku, vhodnosti jednotlivca pre isté zamestnanie, pravdepodobnosti recidívy odsúdeného alebo o práve na získanie politického azylu 膷i sociálnej pomoci mohli rozhodova钮 systémy umelej inteligencie. Nedostato膷ná diverzifikácia úrovní sprostredkovania, ktoré tieto systémy zavádzajú, spôsobuje mimoriadnu náchylnos钮 na ur膷ité formy predsudkov a diskriminácie: systémové chyby sa mô啪u 木ahko znásobi钮, 膷o mô啪e vies钮 nielen k nespravodlivosti v jednotlivých prípadoch, ale v dôsledku domino efektu aj k skuto膷ným formám sociálnej nerovnosti.
Niekedy sa navy拧e zdá, 啪e isté formy umelej inteligencie sú schopné ovplyv艌ova钮 rozhodnutia jednotlivcov prostredníctvom vopred stanovených mo啪ností spojených so stimuláciou a demotiváciou, alebo prostredníctvom systémov na usmer艌ovanie osobných rozhodnutí na základe istej spracovania informácií. Tieto formy manipulácie alebo sociálnej kontroly si vy啪adujú starostlivú pozornos钮 a doh木ad, a predpokladajú jasnú právnu zodpovednos钮 zo strany výrobcov, u啪ívate木ov i 拧tátnych orgánov.
Spoliehanie sa na automatické procesy, ktoré kategorizujú jednotlivcov, napríklad prostredníctvom vyu啪ívania v拧adeprítomného doh木adu alebo prijatia sociálneho kreditového systému, by mohlo ma钮 tie啪 hlboké dôsledky na sociálnu 拧truktúru a vytvori钮 nesprávne zostavené rebrí膷ky ob膷anov. Takéto umelé procesy zora膹ovania by mohli vies钮 aj k mocenským konfliktom, ke膹啪e sa netýkajú len virtuálnych príjemcov, ale 木udí z mäsa a kostí. Základné re拧pektovanie 木udskej dôstojnosti trvá na odmietnutí stoto啪艌ovania jedine膷nej osoby so súborom údajov. Nemo啪no pripusti钮, aby algoritmy ur膷ovali spôsob, akým chápeme 木udské práva, odsúvali do úzadia základné hodnoty súcitu, milosrdenstva a odpustenia, alebo aby vylu膷ovali mo啪nos钮, 啪e sa jednotlivec zmení a zanechá minulos钮.
V tejto súvislosti sa musíme zamyslie钮 nad vplyvom nových technológií na pracovný 啪ivot: úlohy, ktoré boli kedysi výlu膷ne doménou 木udskej práce, rýchlo preberajú priemyselné aplikácie umelej inteligencie. Aj v tomto prípade existuje zna膷né riziko neprimeraného zvýhodnenia nieko木kých na úkor ochudobnenia mnohých. Ke膹啪e rôzne formy technológií prenikajú stále hlb拧ie do pracovného prostredia pre medzinárodné spolo膷enstvo by malo by钮 vysokou prioritou re拧pektovanie dôstojnosti pracovníkov a významu zamestnania pre hospodársky blahobyt jednotlivcov, rodín a spolo膷ností, istota zamestnania a spravodlivej mzdy.

6. Premeníme me膷e na pluhy?

Pri poh木ade na svet okolo nás sa v dne拧nej dobe nedá vyhnú钮 vá啪nym etickým otázkam v súvislosti so zbrojárskym priemyslom. Mo啪nos钮 vies钮 vojenské operácie prostredníctvom systémov ovládaných na dia木ku viedla k oslabeniu vnímania ni膷ivých následkov, ktoré spôsobujú, aj k oslabeniu zodpovednosti za ich pou啪ívanie, 膷o prispelo k e拧te chladnej拧iemu a od钮a啪itej拧iemu prístupu vo膷i nesmiernej tragédii vojny. Výskum nových technológií v oblasti tzv. smrtiacich autonómnych zbra艌ových systémov, vrátane vojnového vyu啪itia umelej inteligencie, predstavuje vá啪ny etický problém. Autonómne zbra艌ové systémy nikdy nemô啪u by钮 morálne zodpovednými subjektmi: jedine膷ná 木udská schopnos钮 morálneho úsudku a etického rozhodovania je viac ako zlo啪itý súbor algoritmov a táto schopnos钮 sa nedá zredukova钮 na naprogramovanie stroja, ktorý je síce 鈥瀒nteligentný鈥�, ale stále je to stroj. Z tohto dôvodu je nevyhnutné zabezpe膷i钮 primeraný, zmysluplný a dôsledný 木udský doh木ad nad týmito zbra艌ovými systémami.
Nemô啪eme tie啪 ignorova钮 mo啪nos钮, 啪e sa sofistikované zbrane dostanú do nesprávnych rúk, 膷o by u木ah膷ilo napríklad teroristické útoky alebo zásahy zamerané na destabilizáciu legitímnych vládnych in拧titúcií. Skrátka, svet naozaj nepotrebuje nové technológie, ktoré by prispievali k nespravodlivému rozvoju trhu so zbra艌ami a obchodovaniu s nimi a ktoré by podporovali vojnové 拧ialenstvo. Pritom hrozí, 啪e nielen inteligencia, ale aj samotné srdce 膷loveka bude 膷oraz viac 鈥瀠melé鈥�. Najpokro膷ilej拧ie technické aplikácie by sa nemali pou啪íva钮 na u木ah膷enie násilného rie拧enia konfliktov, ale na vydlá啪denie cesty k mieru.
Pozitívnej拧ím spôsobom mo啪no umelú inteligenciu vyu啪i钮 na podporu integrálneho 木udského rozvoja, kde by mohla prinies钮 významné inovácie v po木nohospodárstve, vzdelávaní a kultúre, zlep拧enie 啪ivotnej úrovne celých národov a národností i rast 木udského bratstva a sociálneho priate木stva. V kone膷nom dôsledku mieru na拧ej 木udskosti odhalí to, ako umelú inteligenciu vyu啪ijeme na za膷lenenie tých najmen拧ích, teda na拧ich najslab拧ích a najnúdznej拧ích bratov a sestier.
Autenticky 木udský poh木ad a tú啪ba po lep拧ej budúcnosti ná拧ho sveta vedú k potrebe interdisciplinárneho dialógu zameraného na etický vývoj algoritmov 鈥� algor-etiku 鈥�, kde budú cesty nových technológií usmer艌ova钮 etické hodnoty. Etické otázky by sa mali zoh木ad艌ova钮 u啪 od samého za膷iatku výskumu, a tie啪 vo fáze testovania, návrhu, výroby, distribúcie a marketingu. To je prístup tzv. ethics by design, v ktorom zohrávajú zásadnú úlohu vzdelávacie in拧titúcie a tí, 膷o sú zodpovední za rozhodovacie procesy.

7. Výzvy na vzdelávanie

Vývoj technológií, ktoré re拧pektujú 木udskú dôstojnos钮 a slú啪ia 膷loveku, má jasné dôsledky pre vzdelávacie in拧titúcie a svet kultúry. Znásobením príle啪itostí na komunikáciu nám digitálne technológie umo啪nili stretáva钮 sa novými spôsobmi. Na膹alej v拧ak pretrváva potreba uva啪ova钮 o tom, k akému druhu vz钮ahov nás vedú. Mladí 木udia vyrastajú v kultúrnom prostredí preniknutom technológiami, a to vedie k diskusii o metódach výchovy, vyu膷ovania a odbornej prípravy.
Vzdelávanie v oblasti vyu啪ívania foriem umelej inteligencie by sa malo zamera钮 predov拧etkým na podporu kritického myslenia. Je potrebné, aby si pou啪ívatelia v拧etkých vekových kategórií, najmä v拧ak mladí 木udia, osvojili kritický prístup pri pou啪ívaní údajov a obsahu zhroma啪deného na internete alebo vytvoreného systémami umelej inteligencie. 艩koly, univerzity a vedecké spolo膷nosti sú vyzvané, aby pomohli 拧tudentom a odborníkom spozna钮 sociálne a etické aspekty vývoja a pou啪ívania technológií.
Vzdelávanie v oblasti pou啪ívania nových komunika膷ných nástrojov by malo bra钮 do úvahy nielen dezinformácie, falo拧né správy, ale aj znepokojujúci návrat obáv, ktoré sa 鈥瀌okázali skry钮 a zosilnie钮 na pozadí nových technológií鈥�11. 沤ia木, opä钮 sa ocitáme v situácii, ke膹 musíme bojova钮 proti 鈥瀙oku拧eniu budova钮 kultúru múrov, dvíha钮 múry, múry v srdci, múry na zemi, aby sme zabránili stretnutiu s inými kultúrami, s inými 木u膹mi鈥�12 a rozvoju mierového a bratského spolu啪itia.

8. Výzvy na rozvoj medzinárodného práva

Globálny dosah umelej inteligencie jasne ukazuje, 啪e popri zodpovednosti suverénnych 拧tátov za reguláciu jej pou啪ívania vo vlastnej krajine mô啪u rozhodujúcu úlohu pri dosahovaní multilaterálnych dohôd a koordinácii ich uplat艌ovania a vykonávania13 zohráva钮 medzinárodné organizácie. V tejto súvislosti naliehavo 啪iadam spolo膷enstvo národov, aby spolupracovalo na prijatí záväznej medzinárodnej zmluvy upravujúcej vývoj a pou啪ívanie umelej inteligencie v jej mnohých podobách. Cie木om regulácie by samozrejme nemalo by钮 len predchádza钮 zlým postupom, ale aj podporova钮 dobrú prax, stimulova钮 nové a kreatívne prístupy a u木ah膷i钮 osobné a kolektívne iniciatívy.14
Pri h木adaní normatívnych predpisov, ktoré mô啪u poskytnú钮 etické usmernenie vývojárom digitálnych technológií, je napokon nevyhnutné identifikova钮 木udské hodnoty, ktoré by mali by钮 základom úsilia spolo膷ností o formulovanie, prijatie a uplat艌ovanie potrebných legislatívnych rámcov. Pri práci na príprave etických smerníc pre vývoj foriem umelej inteligencie treba zoh木adni钮 hlb拧ie otázky týkajúce sa zmyslu 木udskej existencie, ochrany základných 木udských práv a úsilia o spravodlivos钮 a mier. Tento proces etického a právneho rozli拧ovania sa mô啪e ukáza钮 ako cenná príle啪itos钮 na spolo膷né uva啪ovanie o tom, akú úlohu by mali technológie zohráva钮 v na拧ich individuálnych 啪ivotoch aj v 啪ivote spolo膷enstiev a ako mô啪e ich pou啪ívanie prispie钮 k vytvoreniu spravodlivej拧ieho a humánnej拧ieho sveta. Z tohto dôvodu by sa v diskusiách o regulácii umelej inteligencie mali zoh木adni钮 hlasy v拧etkých zainteresovaných strán vrátane chudobných, marginalizovaných a 膹al拧ích, ktorí 膷asto zostávajú v globálnych rozhodovacích procesoch nevypo膷utí.

* * * * *

Dúfam, 啪e táto úvaha nás povzbudí k tomu, aby pokrok vo vývoji rôznych foriem umelej inteligencie slú啪il v kone膷nom dôsledku 木udskému bratstvu a mieru. Nie je to len zodpovednos钮 nieko木kých 木udí, ale celej 木udskej rodiny. Pokoj je toti啪 ovocím vz钮ahov, ktoré uznávajú a prijímajú druhého v jeho neod艌ate木nej dôstojnosti, a tie啪 výsledkom spolupráce a anga啪ovanosti v úsilí o integrálny rozvoj v拧etkých 木udí a v拧etkých národov.
Na za膷iatku nového roka sa modlím za to, aby rýchly rozvoj foriem umelej inteligencie nepreh暮bil mnohé nerovnosti a nespravodlivosti, ktoré sú u啪 vo svete prítomné, ale aby prispel k ukon膷eniu vojen a konfliktov a zmierneniu mnohých foriem utrpenia, ktoré su啪ujú 木udskú rodinu. Kie啪 kres钮ania, veriaci rôznych nábo啪enstiev a tie啪 mu啪i a 啪eny dobrej vôle svorne spolupracujú s cie木om vyu啪i钮 v拧etky príle啪itosti a 膷eli钮 výzvam, ktoré digitálna revolúcia priná拧a, aby budúcim generáciám zanechali solidárnej拧í, spravodlivej拧í a pokojnej拧í svet.

Vo Vatikáne 8. decembra 2023

贵搁础狈罢滨艩贰碍

_____


1 DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL: Gaudium et spes, 33.
2 Tam啪e, 57.
3 Porov. 贵搁础狈罢滨艩贰碍: encyklika Laudato si鈥� (24. máj 2015), 104.
4 贵搁础狈罢滨艩贰碍: Audiencia pre ú膷astníkov stretnutia 鈥濵inerva Dialogues鈥� (27. marec 2023).
5 Porov. tam啪e.
6 Porov. Posolstvo výkonnému predsedovi Svetového ekonomického fóra v Davose (12. január 2018).
7 Porov. 贵搁础狈罢滨艩贰碍: encyklika Laudato si鈥�, 194; Príhovor k ú膷astníkom seminára 鈥濻polo膷né dobro v digitálnej ére鈥� (27. september 2019).
8 贵搁础狈罢滨艩贰碍: apo拧t. exhortácia Evangelii gaudium (24. novembrr 2013), 233.
9 Porov. 贵搁础狈罢滨艩贰碍: encyklika Laudato si鈥�, 54.
10 Porov. 贵搁础狈罢滨艩贰碍: Príhovor k ú膷astníkom plenárneho zasadania Pápe啪skej akadémie pre 啪ivot (28. február 2020).
11 贵搁础狈罢滨艩贰碍: encyklika Fratelli tutti (3. október 2020), 27.
12 Porov. tam啪e.
13 Porov. tam啪e, 170 鈥� 175.
14 Porov. 贵搁础狈罢滨艩贰碍: encyklika Laudato si鈥�, 177.

Z talianskeho originálu Messaggio di Sua Santità Francesco per la LVII Giornata Mondiale della Pace prelo啪ila Mária Spi拧iaková.