蜜桃交友

Posolstvo Svätého Otca Franti?ka na 57. svetový deň pokoja

1. január 2024

Umelá inteligencia a pokoj

Na za?iatku nového roka, v ?ase milosti, ktorú Pán ude?uje ka?dému z nás, by som sa rád obrátil na Bo?í ?ud, na v?etky národy, hlavy ?tátov a vlád, predstavite?ov rôznych nábo?enstiev aj ob?ianskej spolo?nosti, a tie? v?etkých mu?ov a ?eny na?ej doby, aby som im za?elal pokoj.

1. Rozvoj vedy a techniky ako cesta k pokoju

Sväté písmo sved?í o tom, ?e Boh dal ?udstvu svojho Ducha a ?naplnil ho dôvtipom, vedomos?ou a zru?nos?ou na ka?dú prácu“ (Ex 35, 31). ?udský rozum je výrazom dôstojnosti, ktorou nás obdaroval Stvorite?, ke? nás stvoril na svoj obraz a podobu (porov. Gn 1, 26) a dal nám schopnos? slobodne a vedome odpoveda? na jeho lásku. Vo vede a technike sa osobitným spôsobom prejavuje táto, vo svojej podstate vz?ahová vlastnos? ?udského rozumu: sú toti? mimoriadnymi produktmi jej tvorivého potenciálu.
Druhý vatikánsky koncil v pastorálnej kon?titúcii Gaudium et spes potvrdil túto pravdu, ke? vyhlásil, ?e ?svojou prácou a svojím umom sa ?lovek v?dy usiloval zve?a?ova? vlastný ?ivot“1. Ke? sa ?udia ?pomocou techniky“ usilujú o to, aby sa zem ?stala dôstojným príbytkom celej ?udskej rodiny“,2 konajú pod?a Bo?ieho plánu a spolupracujú s jeho vô?ou na dokon?ení stvorenia a na ?írení pokoja medzi ?u?mi. Aj pokrok vedy a techniky, pokia? prispieva k lep?iemu usporiadaniu ?udskej spolo?nosti, k roz?íreniu slobody a bratského spolo?enstva, vedie k zlep?eniu ?loveka a premene sveta.
Právom sa te?íme a sme v?a?ní za mimoriadne úspechy vedy a techniky, v?aka ktorým sa podarilo odstráni? nespo?etné choroby, ktoré su?ovali ?udský ?ivot a spôsobovali ve?ké utrpenie. Zároveň v?ak technický a vedecký pokrok tým, ?e umo?ňuje vykonáva? doteraz nevídanú kontrolu nad realitou, dáva do ?udských rúk obrovskú ?kálu mo?ností, z ktorých niektoré mô?u ohrozi? na?e pre?itie a by? nebezpe?né pre ná? spolo?ný domov.3
Pozoruhodný pokrok v nových informa?ných technológiách, najmä v digitálnej oblasti, preto predstavuje strhujúce príle?itosti i znepokojivé riziká, ktoré vá?ne postihujú úsilie o spravodlivos? a harmóniu medzi ?u?mi. Je preto potrebné polo?i? si nieko?ko naliehavých otázok. Aké budú strednodobé a dlhodobé dôsledky nových digitálnych technológií? A aký vplyv budú ma? na ?ivot jednotlivcov a spolo?nosti, na medzinárodnú stabilitu a mier?

2. Budúcnos? umelej inteligencie: medzi prís?ubom a rizikom

Pokrok v informa?ných technológiách a rozvoj digitálnych technológií v posledných desa?ro?iach u? za?al spôsobova? hlboké premeny globálnej spolo?nosti a jej dynamiky. Nové digitálne nástroje menia tvár komunikácie, verejnej správy, vzdelávania, spotreby, osobných interakcií a ?al?ích nespo?etných aspektov ka?dodenného ?ivota.
Okrem toho technológie vyu?ívajúce mno?stvo algoritmov mô?u z digitálnych stôp zanechaných na internete získava? údaje, ktoré umo?ňujú sledova? mentálne a vz?ahové návyky ?udí na komer?né alebo politické ciele, ?asto bez ich vedomia, a obmedzova? ich vedomé uplatňovanie slobodnej vo?by. V takomto online priestore, ktorý sa vyzna?uje informa?ným pre?a?ením, mô?e by? tok údajov skuto?ne ?truktúrovaný pod?a výberových kritérií, ?o si pou?ívate? nie v?dy uvedomuje.
Musíme pamäta? na to, ?e vedecký výskum a technologické inovácie nie sú odtrhnuté od reality a nie sú ?neutrálne“, ale podliehajú kultúrnym vplyvom. Ke??e sú to plne ?udské ?innosti, v smeroch, ktorými sa uberajú, sa odrá?ajú rozhodnutia podmienené osobnými, sociálnymi a kultúrnymi hodnotami ka?dej doby. To isté platí aj pre dôsledky, ktoré z nich vyplývajú: práve preto, ?e sú výsledkom ?pecificky ?udských prístupov k okolitému svetu, majú v?dy etický rozmer, úzko spojený s rozhodnutiami tých, ktorí navrhujú experimenty a usmerňujú produkciu k ur?itým cie?om.
To platí aj pre formy umelej inteligencie. Vo svete vedy a techniky neexistuje doteraz jej jednotná definícia. Samotný pojem, ktorý sa v sú?asnosti dostal do be?nej re?i, zah?ňa rôzne vedy, teórie a techniky zamerané na reprodukovanie alebo napodobňovanie kognitívnych schopností ?loveka. Ke? hovoríme o ?formách inteligencie“ v mno?nom ?ísle, mô?e nám to pomôc? uvedomi? si predov?etkým neprekonate?nú priepas?, ktorá existuje medzi týmito systémami, nech sú akoko?vek ú?asné a výkonné, a ?udskou osobou: v kone?nom dôsledku sú toti? ?fragmentárne“ v tom zmysle, ?e mô?u napodobni? alebo reprodukova? len niektoré funkcie ?udskej mysle. Pou?itie mno?ného ?ísla tie? zdôrazňuje, ?e tieto ve?mi odli?né zariadenia treba v?dy pova?ova? za ?sociotechnické systémy“. Ich vplyv toti? nezávisí len od základnej technológie a jej koncepcie, ale aj od cie?ov a záujmov ich vlastníkov a vývojárov, a tie? od situácií, v ktorých sa pou?ívajú.
Umelú inteligenciu preto treba chápa? ako plejádu rozli?ných skuto?ností a nemô?eme a priori predpoklada?, ?e jej vývoj bude pre budúcnos? ?udstva a mier medzi národmi prínosom. Takýto pozitívny výsledok bude mo?ný len vtedy, ak preuká?eme, ?e sme schopní zodpovedne kona? a re?pektova? základné ?udské hodnoty, ako sú ?inklúzia, transparentnos?, bezpe?nos?, spravodlivos?, dôvernos? a spo?ahlivos?“.4
Nesta?í ani predpoklada?, ?e sa tí, ktorí navrhujú algoritmy a digitálne technológie, zavia?u kona? eticky a zodpovedne. Je potrebné posilni? – alebo v prípade potreby zriadi? – orgány, ktoré by skúmali vznikajúce etické otázky a chránili práva tých, ?o pou?ívajú umelú inteligenciu alebo sú ňou ovplyvnení.5
Obrovský rozvoj technológií musí by? preto sprevádzaný primeranou formáciou k zodpovednosti za ich rozvoj. Ke? ?udské bytosti pod?ahnú poku?eniu sebectva, vlastného záujmu, tú?by po zisku a tú?by po moci je ohrozená ich sloboda a mierové spoluna?ívanie. Preto máme povinnos? roz?íri? svoj poh?ad a v slu?be integrálneho rozvoja ?loveka a spolo?enosti nasmerova? vedecko-technický výskum na snahy o mier a spolo?né dobro.6
Prirodzená dôstojnos? ka?dého ?loveka a bratstvo, ktoré nás ako ?lenov jednej ?udskej rodiny spája, musia by? základom pri vývoji nových technológií. Musia tie? slú?i? ako nespochybnite?né kritériá na ich posúdenie e?te pred ich pou?itím, aby sa digitálny pokrok uskuto?ňoval re?pektujúc spravodlivos? a prispieval tak k veci mieru. Technologický vývoj, ktorý nevedie k zlep?eniu kvality ?ivota celého ?udstva, ale naopak, prehlbuje nerovnosti a konflikty, nemo?no nikdy pova?ova? za skuto?ný pokrok.7
Umelá inteligencia bude ?oraz dôle?itej?ia. Výzvy, ktoré priná?a, sú nielen technické, ale aj antropologické, vzdelávacie, sociálne a politické. S?ubuje napríklad úsporu pracovných síl, efektívnej?iu výrobu, jednoduch?iu dopravu a dynamickej?ie trhy, ako aj revolúciu v procesoch zberu, organizácie a overovania dát. Musíme si by? preto vedomí rýchlych zmien, ktoré prebiehajú a riadi? ich spôsobom, ktorý zaru?uje základné ?udské práva a re?pektuje in?titúcie a zákony podporujúce integrálny ?udský rozvoj. Umelá inteligencia by mala slú?i? tomu najlep?iemu ?udskému potenciálu a na?im najvy??ím cie?om, nie im konkurova?.

3. Technológia budúcnosti: stroje, ktoré sa u?ia samy

Umelá inteligencia zalo?ená na technikách strojového u?enia (machine learning), hoci je e?te stále v priekopníckom ?tádiu, u? teraz priná?a prostredníctvom svojich mnohých foriem významné zmeny do ?truktúry spolo?ností a hlboko ovplyvňuje kultúru, sociálne správanie a budovanie mieru.
Nové výdobytky, ako je strojové u?enie (machine learning) alebo hlboké u?enie (deep learning), vyvolávajú otázky, ktoré presahujú oblas? technológií a techniky, pri?om úzko súvisia s hlb?ím pochopením zmyslu ?udského ?ivota, základnými procesmi poznávania a schopnos?ou mysle dospie? k pravde.
Napríklad schopnos? niektorých zariadení vytvára? syntakticky a sémanticky koherentné texty, nie je zárukou ich spo?ahlivosti. Hovorí sa, ?e sú schopné ?halucinova?“, t. j. vytvára? výroky, ktoré na prvý poh?ad vyzerajú hodnoverne, ale v skuto?nosti sú nepodlo?ené alebo prezrádzajú predsudky, z ktorých vychádzajú. Vá?ny problém predstavuje pou?ívanie umelej inteligencie v dezinforma?ných kampaniach, ktoré ?íria falo?né správy a vedú k rastúcej nedôvere vo?i médiám. ?al?ie oblasti, v ktorých predmetné technológie predstavujú vá?ne riziká, sú dôverný charakter a vlastníctvo údajov, a tie? du?evné vlastníctvo. K nim sa pridávajú ?al?ie negatívne dôsledky v prípade ich nesprávneho pou?ívania, napríklad diskriminácia, zasahovanie do volebných procesov, nárast monitorovania a kontrolovania v spolo?nosti, digitálne vylú?enie a prehlbovanie individualizmu, ?oraz viac odtrhnutého od spolo?enstva. V?etky tieto faktory mô?u podnecova? konflikty a bráni? pokoju.

4. Zmysel pre hranice v technokratickej paradigme

Ná? svet je príli? rozsiahly, rozmanitý a zlo?itý nato, aby sme ho mohli úplne pozna? a klasifikova?. ?udská myse? nikdy nedoká?e vy?erpa? jeho bohatstvo, a to ani s pomocou najdokonalej?ích algoritmov. Tie toti? neponúkajú zaru?ené predpovede budúcnosti, ale len ?tatistické priblí?enie. Nie v?etko sa dá predpoveda?, nie v?etko sa dá vypo?íta?. Napokon ?skuto?nos? je viac ne? my?lienka“8 a bez oh?adu na to, aké ú?asné sú na?e výpo?tové schopnosti, v?dy bude existova? nedostupný zvy?ok reality, ktorý sa vymyká akýmko?vek pokusom o jeho kvantifikáciu.
Okrem toho ve?ké mno?stvo dát analyzovaných umelou inteligenciou nie je samo osebe zárukou nestrannosti. Ke? algoritmy extrapolujú informácie, v?dy hrozí, ?e ich skreslia a budú duplikova? nespravodlivos? a predsudky prostredia, v ktorom vznikli. ?ím sú rýchlej?ie a zlo?itej?ie, tým ?a??ie je pochopi?, pre?o vyprodukovali ur?itý výsledok.
?Inteligentné“ stroje mô?u vykonáva? úlohy, ktoré im boli pridelené, efektívnej?ie, ale ú?el a zmysel ich ?inností budú na?alej ur?ova? alebo umo?ňova? ?udské bytosti, ktoré majú svoj vlastný svet hodnôt. Riziko spo?íva v tom, ?e kritériá ur?itých rozhodnutí budú menej jasné, zodpovednos? za rozhodovanie bude skrytá a výrobcovia sa mô?u vyhýba? svojej povinnosti kona? v prospech spolo?enstva. V istom zmysle to podporuje technokratický systém, ktorý spája ekonomiku s technológiou a uprednostňuje kritérium efektívnosti, pri?om má tendenciu ignorova? v?etko, ?o nesúvisí s jeho bezprostrednými záujmami.9
To by nás malo donúti? premý??a? nad tým, ?o sa v dne?nej technokratickej a efektívnej mentalite ?asto prehliada, no ?o je pre osobný a spolo?enský rozvoj rozhodujúce: ?zmysel pre hranice“. Ak si ?udská bytos?, ktorá je z definície smrte?ná, myslí, ?e s pomocou technológii prekro?í ka?dú hranicu, riskuje tým, ?e v posadnutosti chcie? kontrolova? v?etko stratí kontrolu nad sebou samou. V snahe o absolútnu slobodu sa prepadne do ?pirály ?technologickej diktatúry“. Uznanie a prijatie hraníc, ktoré sú ?loveku ako stvoreniu vlastné, je nevyhnutnou podmienkou na to, aby dosiahol, ?i skôr prijal plnos? ako dar. Naopak, v ideologickom kontexte technokratickej paradigmy, o?ivovanej prométheovským predpokladom sebesta?nosti, by sa nerovnosti mohli rozrás? nad v?etky pomery a vedomosti a bohatstvo by sa mohli hromadi? v rukách nieko?kých ?udí, ?o by vá?ne ohrozilo demokratické spolo?nosti a mierové spolu?itie.10

5. Horúce témy etiky

V budúcnosti by napríklad o spo?ahlivosti ?iadate?a o hypotéku, vhodnosti jednotlivca pre isté zamestnanie, pravdepodobnosti recidívy odsúdeného alebo o práve na získanie politického azylu ?i sociálnej pomoci mohli rozhodova? systémy umelej inteligencie. Nedostato?ná diverzifikácia úrovní sprostredkovania, ktoré tieto systémy zavádzajú, spôsobuje mimoriadnu náchylnos? na ur?ité formy predsudkov a diskriminácie: systémové chyby sa mô?u ?ahko znásobi?, ?o mô?e vies? nielen k nespravodlivosti v jednotlivých prípadoch, ale v dôsledku domino efektu aj k skuto?ným formám sociálnej nerovnosti.
Niekedy sa navy?e zdá, ?e isté formy umelej inteligencie sú schopné ovplyvňova? rozhodnutia jednotlivcov prostredníctvom vopred stanovených mo?ností spojených so stimuláciou a demotiváciou, alebo prostredníctvom systémov na usmerňovanie osobných rozhodnutí na základe istej spracovania informácií. Tieto formy manipulácie alebo sociálnej kontroly si vy?adujú starostlivú pozornos? a doh?ad, a predpokladajú jasnú právnu zodpovednos? zo strany výrobcov, u?ívate?ov i ?tátnych orgánov.
Spoliehanie sa na automatické procesy, ktoré kategorizujú jednotlivcov, napríklad prostredníctvom vyu?ívania v?adeprítomného doh?adu alebo prijatia sociálneho kreditového systému, by mohlo ma? tie? hlboké dôsledky na sociálnu ?truktúru a vytvori? nesprávne zostavené rebrí?ky ob?anov. Takéto umelé procesy zora?ovania by mohli vies? aj k mocenským konfliktom, ke??e sa netýkajú len virtuálnych príjemcov, ale ?udí z mäsa a kostí. Základné re?pektovanie ?udskej dôstojnosti trvá na odmietnutí stoto?ňovania jedine?nej osoby so súborom údajov. Nemo?no pripusti?, aby algoritmy ur?ovali spôsob, akým chápeme ?udské práva, odsúvali do úzadia základné hodnoty súcitu, milosrdenstva a odpustenia, alebo aby vylu?ovali mo?nos?, ?e sa jednotlivec zmení a zanechá minulos?.
V tejto súvislosti sa musíme zamyslie? nad vplyvom nových technológií na pracovný ?ivot: úlohy, ktoré boli kedysi výlu?ne doménou ?udskej práce, rýchlo preberajú priemyselné aplikácie umelej inteligencie. Aj v tomto prípade existuje zna?né riziko neprimeraného zvýhodnenia nieko?kých na úkor ochudobnenia mnohých. Ke??e rôzne formy technológií prenikajú stále hlb?ie do pracovného prostredia pre medzinárodné spolo?enstvo by malo by? vysokou prioritou re?pektovanie dôstojnosti pracovníkov a významu zamestnania pre hospodársky blahobyt jednotlivcov, rodín a spolo?ností, istota zamestnania a spravodlivej mzdy.

6. Premeníme me?e na pluhy?

Pri poh?ade na svet okolo nás sa v dne?nej dobe nedá vyhnú? vá?nym etickým otázkam v súvislosti so zbrojárskym priemyslom. Mo?nos? vies? vojenské operácie prostredníctvom systémov ovládaných na dia?ku viedla k oslabeniu vnímania ni?ivých následkov, ktoré spôsobujú, aj k oslabeniu zodpovednosti za ich pou?ívanie, ?o prispelo k e?te chladnej?iemu a od?a?itej?iemu prístupu vo?i nesmiernej tragédii vojny. Výskum nových technológií v oblasti tzv. smrtiacich autonómnych zbraňových systémov, vrátane vojnového vyu?itia umelej inteligencie, predstavuje vá?ny etický problém. Autonómne zbraňové systémy nikdy nemô?u by? morálne zodpovednými subjektmi: jedine?ná ?udská schopnos? morálneho úsudku a etického rozhodovania je viac ako zlo?itý súbor algoritmov a táto schopnos? sa nedá zredukova? na naprogramovanie stroja, ktorý je síce ?inteligentný“, ale stále je to stroj. Z tohto dôvodu je nevyhnutné zabezpe?i? primeraný, zmysluplný a dôsledný ?udský doh?ad nad týmito zbraňovými systémami.
Nemô?eme tie? ignorova? mo?nos?, ?e sa sofistikované zbrane dostanú do nesprávnych rúk, ?o by u?ah?ilo napríklad teroristické útoky alebo zásahy zamerané na destabilizáciu legitímnych vládnych in?titúcií. Skrátka, svet naozaj nepotrebuje nové technológie, ktoré by prispievali k nespravodlivému rozvoju trhu so zbraňami a obchodovaniu s nimi a ktoré by podporovali vojnové ?ialenstvo. Pritom hrozí, ?e nielen inteligencia, ale aj samotné srdce ?loveka bude ?oraz viac ?umelé“. Najpokro?ilej?ie technické aplikácie by sa nemali pou?íva? na u?ah?enie násilného rie?enia konfliktov, ale na vydlá?denie cesty k mieru.
Pozitívnej?ím spôsobom mo?no umelú inteligenciu vyu?i? na podporu integrálneho ?udského rozvoja, kde by mohla prinies? významné inovácie v po?nohospodárstve, vzdelávaní a kultúre, zlep?enie ?ivotnej úrovne celých národov a národností i rast ?udského bratstva a sociálneho priate?stva. V kone?nom dôsledku mieru na?ej ?udskosti odhalí to, ako umelú inteligenciu vyu?ijeme na za?lenenie tých najmen?ích, teda na?ich najslab?ích a najnúdznej?ích bratov a sestier.
Autenticky ?udský poh?ad a tú?ba po lep?ej budúcnosti ná?ho sveta vedú k potrebe interdisciplinárneho dialógu zameraného na etický vývoj algoritmov – algor-etiku –, kde budú cesty nových technológií usmerňova? etické hodnoty. Etické otázky by sa mali zoh?adňova? u? od samého za?iatku výskumu, a tie? vo fáze testovania, návrhu, výroby, distribúcie a marketingu. To je prístup tzv. ethics by design, v ktorom zohrávajú zásadnú úlohu vzdelávacie in?titúcie a tí, ?o sú zodpovední za rozhodovacie procesy.

7. Výzvy na vzdelávanie

Vývoj technológií, ktoré re?pektujú ?udskú dôstojnos? a slú?ia ?loveku, má jasné dôsledky pre vzdelávacie in?titúcie a svet kultúry. Znásobením príle?itostí na komunikáciu nám digitálne technológie umo?nili stretáva? sa novými spôsobmi. Na?alej v?ak pretrváva potreba uva?ova? o tom, k akému druhu vz?ahov nás vedú. Mladí ?udia vyrastajú v kultúrnom prostredí preniknutom technológiami, a to vedie k diskusii o metódach výchovy, vyu?ovania a odbornej prípravy.
Vzdelávanie v oblasti vyu?ívania foriem umelej inteligencie by sa malo zamera? predov?etkým na podporu kritického myslenia. Je potrebné, aby si pou?ívatelia v?etkých vekových kategórií, najmä v?ak mladí ?udia, osvojili kritický prístup pri pou?ívaní údajov a obsahu zhroma?deného na internete alebo vytvoreného systémami umelej inteligencie. ?koly, univerzity a vedecké spolo?nosti sú vyzvané, aby pomohli ?tudentom a odborníkom spozna? sociálne a etické aspekty vývoja a pou?ívania technológií.
Vzdelávanie v oblasti pou?ívania nových komunika?ných nástrojov by malo bra? do úvahy nielen dezinformácie, falo?né správy, ale aj znepokojujúci návrat obáv, ktoré sa ?dokázali skry? a zosilnie? na pozadí nových technológií“11. ?ia?, opä? sa ocitáme v situácii, ke? musíme bojova? proti ?poku?eniu budova? kultúru múrov, dvíha? múry, múry v srdci, múry na zemi, aby sme zabránili stretnutiu s inými kultúrami, s inými ?u?mi“12 a rozvoju mierového a bratského spolu?itia.

8. Výzvy na rozvoj medzinárodného práva

Globálny dosah umelej inteligencie jasne ukazuje, ?e popri zodpovednosti suverénnych ?tátov za reguláciu jej pou?ívania vo vlastnej krajine mô?u rozhodujúcu úlohu pri dosahovaní multilaterálnych dohôd a koordinácii ich uplatňovania a vykonávania13 zohráva? medzinárodné organizácie. V tejto súvislosti naliehavo ?iadam spolo?enstvo národov, aby spolupracovalo na prijatí záväznej medzinárodnej zmluvy upravujúcej vývoj a pou?ívanie umelej inteligencie v jej mnohých podobách. Cie?om regulácie by samozrejme nemalo by? len predchádza? zlým postupom, ale aj podporova? dobrú prax, stimulova? nové a kreatívne prístupy a u?ah?i? osobné a kolektívne iniciatívy.14
Pri h?adaní normatívnych predpisov, ktoré mô?u poskytnú? etické usmernenie vývojárom digitálnych technológií, je napokon nevyhnutné identifikova? ?udské hodnoty, ktoré by mali by? základom úsilia spolo?ností o formulovanie, prijatie a uplatňovanie potrebných legislatívnych rámcov. Pri práci na príprave etických smerníc pre vývoj foriem umelej inteligencie treba zoh?adni? hlb?ie otázky týkajúce sa zmyslu ?udskej existencie, ochrany základných ?udských práv a úsilia o spravodlivos? a mier. Tento proces etického a právneho rozli?ovania sa mô?e ukáza? ako cenná príle?itos? na spolo?né uva?ovanie o tom, akú úlohu by mali technológie zohráva? v na?ich individuálnych ?ivotoch aj v ?ivote spolo?enstiev a ako mô?e ich pou?ívanie prispie? k vytvoreniu spravodlivej?ieho a humánnej?ieho sveta. Z tohto dôvodu by sa v diskusiách o regulácii umelej inteligencie mali zoh?adni? hlasy v?etkých zainteresovaných strán vrátane chudobných, marginalizovaných a ?al?ích, ktorí ?asto zostávajú v globálnych rozhodovacích procesoch nevypo?utí.

* * * * *

Dúfam, ?e táto úvaha nás povzbudí k tomu, aby pokrok vo vývoji rôznych foriem umelej inteligencie slú?il v kone?nom dôsledku ?udskému bratstvu a mieru. Nie je to len zodpovednos? nieko?kých ?udí, ale celej ?udskej rodiny. Pokoj je toti? ovocím vz?ahov, ktoré uznávajú a prijímajú druhého v jeho neodňate?nej dôstojnosti, a tie? výsledkom spolupráce a anga?ovanosti v úsilí o integrálny rozvoj v?etkých ?udí a v?etkých národov.
Na za?iatku nového roka sa modlím za to, aby rýchly rozvoj foriem umelej inteligencie nepreh?bil mnohé nerovnosti a nespravodlivosti, ktoré sú u? vo svete prítomné, ale aby prispel k ukon?eniu vojen a konfliktov a zmierneniu mnohých foriem utrpenia, ktoré su?ujú ?udskú rodinu. Kie? kres?ania, veriaci rôznych nábo?enstiev a tie? mu?i a ?eny dobrej vôle svorne spolupracujú s cie?om vyu?i? v?etky príle?itosti a ?eli? výzvam, ktoré digitálna revolúcia priná?a, aby budúcim generáciám zanechali solidárnej?í, spravodlivej?í a pokojnej?í svet.

Vo Vatikáne 8. decembra 2023

FRANTI?EK

_____


1 DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL: Gaudium et spes, 33.
2 Tam?e, 57.
3 Porov. FRANTI?EK: encyklika Laudato si’ (24. máj 2015), 104.
4 FRANTI?EK: Audiencia pre ú?astníkov stretnutia ?Minerva Dialogues“ (27. marec 2023).
5 Porov. tam?e.
6 Porov. Posolstvo výkonnému predsedovi Svetového ekonomického fóra v Davose (12. január 2018).
7 Porov. FRANTI?EK: encyklika Laudato si’, 194; Príhovor k ú?astníkom seminára ?Spolo?né dobro v digitálnej ére“ (27. september 2019).
8 FRANTI?EK: apo?t. exhortácia Evangelii gaudium (24. novembrr 2013), 233.
9 Porov. FRANTI?EK: encyklika Laudato si’, 54.
10 Porov. FRANTI?EK: Príhovor k ú?astníkom plenárneho zasadania Pápe?skej akadémie pre ?ivot (28. február 2020).
11 FRANTI?EK: encyklika Fratelli tutti (3. október 2020), 27.
12 Porov. tam?e.
13 Porov. tam?e, 170 – 175.
14 Porov. FRANTI?EK: encyklika Laudato si’, 177.

Z talianskeho originálu Messaggio di Sua Santità Francesco per la LVII Giornata Mondiale della Pace prelo?ila Mária Spi?iaková.