蜜桃交友

Homília pápe啪a Franti拧ka

Slávnos钮 Zjavenia Pána, 6. januára 2024

Mudrci sa vydávajú na cestu h木ada钮 Krá木a, ktorý sa narodil. Sú obrazom národov na ceste za h木adaním Boha, cudzincov, ktorí sú teraz vedení na Pánov vrch (porov. Iz 56, 6 - 7), vzdialených, ktorí teraz mô啪u po膷u钮 ohlasovanie spásy (porov. Iz 33, 13), v拧etkých stratených, ktorí po膷ujú volanie priate木ského hlasu. Lebo teraz sa v tele betlehemského Die钮a钮a zjavila Pánova sláva v拧etkým národom (porov. Iz 40, 5) a 鈥瀔a啪dý 膷lovek uvidí Bo啪iu spásu鈥� (Lk 3, 6). Je to 木udská pú钮 ka啪dého z nás od vzdialenosti k blízkosti.

Mudrci majú o膷i upriamené k nebu, ale nohami krá膷ajú po zemi a srdce majú sklonené v adorácii.

V prvom rade majú mudrci o膷i upriamené k nebu. Prebýva v nich tú啪ba po nekone膷ne a ich poh木ad pri钮ahujú nebeské hviezdy. Ne啪ijú s poh木adom upretým na 拧pi膷ku nôh, zah木adení do seba, zajatci pozemského horizontu, ktorí sa rezignovane vle膷ú 膷i s钮a啪ujú. Pozdvihujú hlavu, aby o膷akávali svetlo, ktoré o啪iari zmysel ich 啪ivota, spásu, ktorá prichádza zhora. A tak vidia vychádza钮 hviezdu, jasnej拧iu ne啪 v拧etky ostatné, ktorá ich pri钮ahuje a vysiela na cestu.

Toto je k木ú膷, ktorý odomyká skuto膷ný zmysel ná拧ho 啪ivota: ak 啪ijeme uzavretí v úzkych medziach pozemských vecí, ktoré tu dnes sú a zajtra nebudú viac. Ak so sklonenou hlavou krá膷ame ako rukojemníci svojich zlyhaní a vý膷itiek, ak tú啪ime po pozemských statkoch a úteche namiesto toho, aby sme h木adali svetlo a lásku, ná拧 啪ivot vyhasína. Mudrci, ktorí sú cudzincami a e拧te sa nestretli s Je啪i拧om, nás u膷ia, aby sme sa pozerali hore, aby sme mali poh木ad obrátený k nebu, aby sme pozdvihli o膷i k vrchom, odkia木 nám príde pomoc, preto啪e na拧a pomoc prichádza od Pána (porov. 沤 121, 1 - 2).

Bratia a sestry, o膷i obrá钮me k nebu! Aj my musíme pozera钮 do vý拧av, aby sme sa nau膷ili vidie钮 realitu zhora. Potrebujeme to na ceste 啪ivotom, aby nás sprevádzalo priate木stvo s Pánom, jeho láska, ktorá nás podopiera, svetlo jeho slova, ktoré nás vedie ako hviezda v noci. Potrebujeme to na ceste viery, aby sa neredukovala na súbor nábo啪enských praktík alebo vonkaj拧í zvyk, ale aby sa stala oh艌om, ktorý v nás horí a robí z nás vá拧nivých h木ada膷ov Pánovej tváre a svedkov jeho evanjelia.

Potrebujeme to v Cirkvi, kde sme povolaní postavi钮 Boha opä钮 do stredu, namiesto toho, aby sme sa delili pod木a svojich predstáv. Potrebujeme ho, aby sme sa vzdali cirkevných ideológií, aby sme na拧li zmysel svätej Matky Cirkvi, cirkevných zvyklosti. Cirkevné ideológie nie, cirkevné povolanie áno. Pán, a nie na拧e predstavy 膷i projekty, musia by钮 v centre. Vychádzajme opä钮 z Boha, h木adajme v 艌om odvahu nezastavi钮 sa tvárou v tvár 钮a啪kostiam, silu prekonáva钮 preká啪ky, rados钮 zo 啪ivota v spolo膷enstve a svornosti.

Mudrci nielen h木adia na hviezdu, vysoké veci, ale tie啪 majú nohy na zemi. Vydávajú sa do Jeruzalema a pýtajú sa: 鈥濳de je ten novonarodený 啪idovský krá木? Videli sme jeho hviezdu a pri拧li sme sa mu pokloni钮鈥� (Mt 2, 2). Jediná vec: nohy spojené s kontempláciou. Hviezda 啪iariaca na oblohe ich vysiela krá膷a钮 po cestách zeme; pozdvihujúc hlavu hore, sú nabádaní zostúpi钮 dolu; h木adajúc Boha, sú poslaní nájs钮 ho v 膷loveku, v Die钮ati le啪iacom v jasliach, preto啪e Boh, ktorý je nekone膷ne ve木ký, sa zjavil v tomto malom, nekone膷ne malom, die钮ati. Na pochopenie ve木kosti a malosti v Bo啪om prejave je potrebná múdros钮, pomoc Ducha Svätého.

Bratia a sestry, nohami  krá膷ajme po zemi! Dar viery nám nie je daný preto, aby sme zostávali so zrakom upretým na oblohu (porov. Sk 1, 11), ale aby sme krá膷ali po cestách sveta ako svedkovia evanjelia; svetlo, ktoré osvecuje ná拧 啪ivot, Pán Je啪i拧, nám nie je dané len preto, aby sme sa ute拧ovali v na拧ich nociach, ale aby sme otvárali zábleskom svetla v hustej tme, ktorá zaha木uje ve木a spolo膷enských situácií. Boha, ktorý nás prichádza nav拧tívi钮 nenájdeme tak, 啪e sa zastavíme v nejakej krásnej nábo啪enskej teórii, ale len tak, 啪e sa vydáme na cestu, h木adajúc znamenia jeho prítomnosti v ka啪dodennej realite, a predov拧etkým tak, 啪e sa stretneme a dotkneme sa tela na拧ich bratov a sestier. Kontemplácia Boha je krásna, ale je plodná len vtedy, ak riskujeme, ak podstupujeme riziko slu啪by a priná拧ame Boha.

Mudrci h木adajú Boha, ve木kého Boha a nachádzajú Die钮a. To je dôle啪ité: stretnú钮 Boha v tele, v tvárach, ktoré okolo nás denne prechádzajú, najmä v tvárach tých najchudobnej拧ích. Mudrci nás toti啪 u膷ia, 啪e stretnutie s Bohom nás v啪dy otvára vä膷拧ej nádeji, ktorá nás pobáda zmeni钮 啪ivotný 拧týl a pretvára钮 svet; Benedikt XVI. povedal: 鈥濧k chýba pravá nádej, 膷lovek h木adá 拧钮astie v opojení, v zbyto膷nostiach, v nadbytku a ni膷í seba i svet. [...] Preto sú potrební 木udia, ktorí 啪ivia ve木kú nádej, a preto majú ve木kú odvahu. Odvahu Mudrcov, ktorí podnikli dlhú cestu za hviezdou a ktorí vedeli pok木aknú钮 pred Die钮a钮om a ponúknu钮 mu svoje vzácne dary鈥� (Homília 6. januára 2008).

Napokon myslime aj nato, 啪e Mudrci majú svoje srdce sklonené v adorácii. Pozerajú na hviezdu na oblohe, ale neuchy木ujú sa k zbo啪nosti odtrhnutej od zeme; vydávajú sa na cestu, ale netúlajú sa ako bezcie木ni turisti. Pri拧li do Betlehema, a ke膹 uvideli Die钮a, 鈥瀙adli na zem a kla艌ali sa mu鈥� (Mt 2, 11). Potom otvorili svoje pokladnice a dali mu zlato, kadidlo a myrhu. 鈥濼ýmito mystickými darmi dávajú najavo, kto je ten, komu sa kla艌ajú: zlatom vyhlasujú, 啪e je Krá木, kadidlom, 啪e je Boh, myrhou, 啪e zomrie鈥� (Sv. Gregor Ve木ký, Homília X na de艌 Zjavenia Pána, 6). Krá木, ktorý nám pri拧iel slú啪i钮, Boh, ktorý sa stal 膷lovekom. Vo膷i tomuto tajomstvu sme pozvaní skloni钮 svoje srdce a kolená, aby sme sa kla艌ali: aby sme sa kla艌ali Bohu, ktorý prichádza v malosti, ktorý prebýva v ka啪dodennosti na拧ich domovov, ktorý zomiera z lásky. Bohu, ktorý 鈥瀔ým sa zjavoval v nebeskej bezhrani膷nosti so znameniami hviezd, dal sa nájs钮 [...] v útlom úto膷isku. Slabému v tele die钮a钮a a zavinutému do plienok, sa kla艌ali Mudrci a báli sa ho bezbo啪níci鈥� (sv. Augustín, Rozhovory, 200).

Bratia a sestry, stratili sme návyk adorovania, stratili sme túto schopnos钮, ktorú nám dáva poklona. Znovu objavme zá木ubu v modlitbe adorácie. Uznajme Je啪i拧a za ná拧ho Boha a za ná拧ho Pána a kla艌ajme sa mu. Dnes nás Mudrci pozývajú kla艌a钮 sa. V sú膷asnosti nám chýba adorácia. Bratia a sestry, podobne ako mudrci, pozdvihnime o膷i k nebu, vydajme sa h木ada钮 Pána, sklo艌me svoje srdcia v adorácii. H木adie钮 do neba, pokra膷ova钮 na ceste a kla艌a钮 sa. A prosme o milos钮 nikdy nestráca钮 odvahu: odvahu h木ada钮 Boha, by钮 木u膹mi nádeje, nebá钮 sa sníva钮, skúma钮 nebesá, odvahu vytrvalosti krá膷a钮 po cestách sveta, s únavou pravej cesty a odvahou kla艌a钮 sa, odvahou h木adie钮 na Pána, ktorý osvecuje ka啪dého 膷loveka. Kie啪 nám Pán dá túto milos钮, najmä milos钮 vedie钮 adorova钮.

(Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu - Pope, Andrej Klapka, Martin Jarábek)