蜜桃交友

Homília pápe?a Franti?ka

Slávnos? Zjavenia Pána, 6. januára 2024

Mudrci sa vydávajú na cestu h?ada? Krá?a, ktorý sa narodil. Sú obrazom národov na ceste za h?adaním Boha, cudzincov, ktorí sú teraz vedení na Pánov vrch (porov. Iz 56, 6 - 7), vzdialených, ktorí teraz mô?u po?u? ohlasovanie spásy (porov. Iz 33, 13), v?etkých stratených, ktorí po?ujú volanie priate?ského hlasu. Lebo teraz sa v tele betlehemského Die?a?a zjavila Pánova sláva v?etkým národom (porov. Iz 40, 5) a ?ka?dý ?lovek uvidí Bo?iu spásu“ (Lk 3, 6). Je to ?udská pú? ka?dého z nás od vzdialenosti k blízkosti.

Mudrci majú o?i upriamené k nebu, ale nohami krá?ajú po zemi a srdce majú sklonené v adorácii.

V prvom rade majú mudrci o?i upriamené k nebu. Prebýva v nich tú?ba po nekone?ne a ich poh?ad pri?ahujú nebeské hviezdy. Ne?ijú s poh?adom upretým na ?pi?ku nôh, zah?adení do seba, zajatci pozemského horizontu, ktorí sa rezignovane vle?ú ?i s?a?ujú. Pozdvihujú hlavu, aby o?akávali svetlo, ktoré o?iari zmysel ich ?ivota, spásu, ktorá prichádza zhora. A tak vidia vychádza? hviezdu, jasnej?iu ne? v?etky ostatné, ktorá ich pri?ahuje a vysiela na cestu.

Toto je k?ú?, ktorý odomyká skuto?ný zmysel ná?ho ?ivota: ak ?ijeme uzavretí v úzkych medziach pozemských vecí, ktoré tu dnes sú a zajtra nebudú viac. Ak so sklonenou hlavou krá?ame ako rukojemníci svojich zlyhaní a vý?itiek, ak tú?ime po pozemských statkoch a úteche namiesto toho, aby sme h?adali svetlo a lásku, ná? ?ivot vyhasína. Mudrci, ktorí sú cudzincami a e?te sa nestretli s Je?i?om, nás u?ia, aby sme sa pozerali hore, aby sme mali poh?ad obrátený k nebu, aby sme pozdvihli o?i k vrchom, odkia? nám príde pomoc, preto?e na?a pomoc prichádza od Pána (porov. ? 121, 1 - 2).

Bratia a sestry, o?i obrá?me k nebu! Aj my musíme pozera? do vý?av, aby sme sa nau?ili vidie? realitu zhora. Potrebujeme to na ceste ?ivotom, aby nás sprevádzalo priate?stvo s Pánom, jeho láska, ktorá nás podopiera, svetlo jeho slova, ktoré nás vedie ako hviezda v noci. Potrebujeme to na ceste viery, aby sa neredukovala na súbor nábo?enských praktík alebo vonkaj?í zvyk, ale aby sa stala ohňom, ktorý v nás horí a robí z nás vá?nivých h?ada?ov Pánovej tváre a svedkov jeho evanjelia.

Potrebujeme to v Cirkvi, kde sme povolaní postavi? Boha opä? do stredu, namiesto toho, aby sme sa delili pod?a svojich predstáv. Potrebujeme ho, aby sme sa vzdali cirkevných ideológií, aby sme na?li zmysel svätej Matky Cirkvi, cirkevných zvyklosti. Cirkevné ideológie nie, cirkevné povolanie áno. Pán, a nie na?e predstavy ?i projekty, musia by? v centre. Vychádzajme opä? z Boha, h?adajme v ňom odvahu nezastavi? sa tvárou v tvár ?a?kostiam, silu prekonáva? preká?ky, rados? zo ?ivota v spolo?enstve a svornosti.

Mudrci nielen h?adia na hviezdu, vysoké veci, ale tie? majú nohy na zemi. Vydávajú sa do Jeruzalema a pýtajú sa: ?Kde je ten novonarodený ?idovský krá?? Videli sme jeho hviezdu a pri?li sme sa mu pokloni?“ (Mt 2, 2). Jediná vec: nohy spojené s kontempláciou. Hviezda ?iariaca na oblohe ich vysiela krá?a? po cestách zeme; pozdvihujúc hlavu hore, sú nabádaní zostúpi? dolu; h?adajúc Boha, sú poslaní nájs? ho v ?loveku, v Die?ati le?iacom v jasliach, preto?e Boh, ktorý je nekone?ne ve?ký, sa zjavil v tomto malom, nekone?ne malom, die?ati. Na pochopenie ve?kosti a malosti v Bo?om prejave je potrebná múdros?, pomoc Ducha Svätého.

Bratia a sestry, nohami  krá?ajme po zemi! Dar viery nám nie je daný preto, aby sme zostávali so zrakom upretým na oblohu (porov. Sk 1, 11), ale aby sme krá?ali po cestách sveta ako svedkovia evanjelia; svetlo, ktoré osvecuje ná? ?ivot, Pán Je?i?, nám nie je dané len preto, aby sme sa ute?ovali v na?ich nociach, ale aby sme otvárali zábleskom svetla v hustej tme, ktorá zaha?uje ve?a spolo?enských situácií. Boha, ktorý nás prichádza nav?tívi? nenájdeme tak, ?e sa zastavíme v nejakej krásnej nábo?enskej teórii, ale len tak, ?e sa vydáme na cestu, h?adajúc znamenia jeho prítomnosti v ka?dodennej realite, a predov?etkým tak, ?e sa stretneme a dotkneme sa tela na?ich bratov a sestier. Kontemplácia Boha je krásna, ale je plodná len vtedy, ak riskujeme, ak podstupujeme riziko slu?by a priná?ame Boha.

Mudrci h?adajú Boha, ve?kého Boha a nachádzajú Die?a. To je dôle?ité: stretnú? Boha v tele, v tvárach, ktoré okolo nás denne prechádzajú, najmä v tvárach tých najchudobnej?ích. Mudrci nás toti? u?ia, ?e stretnutie s Bohom nás v?dy otvára vä??ej nádeji, ktorá nás pobáda zmeni? ?ivotný ?týl a pretvára? svet; Benedikt XVI. povedal: ?Ak chýba pravá nádej, ?lovek h?adá ??astie v opojení, v zbyto?nostiach, v nadbytku a ni?í seba i svet. [...] Preto sú potrební ?udia, ktorí ?ivia ve?kú nádej, a preto majú ve?kú odvahu. Odvahu Mudrcov, ktorí podnikli dlhú cestu za hviezdou a ktorí vedeli pok?aknú? pred Die?a?om a ponúknu? mu svoje vzácne dary“ (Homília 6. januára 2008).

Napokon myslime aj nato, ?e Mudrci majú svoje srdce sklonené v adorácii. Pozerajú na hviezdu na oblohe, ale neuchy?ujú sa k zbo?nosti odtrhnutej od zeme; vydávajú sa na cestu, ale netúlajú sa ako bezcie?ni turisti. Pri?li do Betlehema, a ke? uvideli Die?a, ?padli na zem a klaňali sa mu“ (Mt 2, 11). Potom otvorili svoje pokladnice a dali mu zlato, kadidlo a myrhu. ?Týmito mystickými darmi dávajú najavo, kto je ten, komu sa klaňajú: zlatom vyhlasujú, ?e je Krá?, kadidlom, ?e je Boh, myrhou, ?e zomrie“ (Sv. Gregor Ve?ký, Homília X na deň Zjavenia Pána, 6). Krá?, ktorý nám pri?iel slú?i?, Boh, ktorý sa stal ?lovekom. Vo?i tomuto tajomstvu sme pozvaní skloni? svoje srdce a kolená, aby sme sa klaňali: aby sme sa klaňali Bohu, ktorý prichádza v malosti, ktorý prebýva v ka?dodennosti na?ich domovov, ktorý zomiera z lásky. Bohu, ktorý ?kým sa zjavoval v nebeskej bezhrani?nosti so znameniami hviezd, dal sa nájs? [...] v útlom úto?isku. Slabému v tele die?a?a a zavinutému do plienok, sa klaňali Mudrci a báli sa ho bezbo?níci“ (sv. Augustín, Rozhovory, 200).

Bratia a sestry, stratili sme návyk adorovania, stratili sme túto schopnos?, ktorú nám dáva poklona. Znovu objavme zá?ubu v modlitbe adorácie. Uznajme Je?i?a za ná?ho Boha a za ná?ho Pána a klaňajme sa mu. Dnes nás Mudrci pozývajú klaňa? sa. V sú?asnosti nám chýba adorácia. Bratia a sestry, podobne ako mudrci, pozdvihnime o?i k nebu, vydajme sa h?ada? Pána, skloňme svoje srdcia v adorácii. H?adie? do neba, pokra?ova? na ceste a klaňa? sa. A prosme o milos? nikdy nestráca? odvahu: odvahu h?ada? Boha, by? ?u?mi nádeje, nebá? sa sníva?, skúma? nebesá, odvahu vytrvalosti krá?a? po cestách sveta, s únavou pravej cesty a odvahou klaňa? sa, odvahou h?adie? na Pána, ktorý osvecuje ka?dého ?loveka. Kie? nám Pán dá túto milos?, najmä milos? vedie? adorova?.

(Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu - Pope, Andrej Klapka, Martin Jarábek)