蜜桃交友

Homília pápe啪a Franti拧ka v plnom znení

鈥濻úpis 木udu po celom svete鈥� (Lk 2, 1). Toto je kontext, v ktorom sa narodil Je啪i拧, a na ktorý sa sústre膹uje evanjelium. Mohlo sa o 艌om rýchlo zmieni钮, ale namiesto toho o 艌om hovorí presne. A pritom vyzdvihuje ve木ký kontrast: zatia木 膷o cisár s膷ítava obyvate木ov sveta, Boh do艌 vstupuje takmer potajomky; zatia木 kým sa vladár usiluje vyniknú钮 medzi ve木kými v dejinách, Krá木 dejín si volí cestu malosti. Nikto z mocných si ho nev拧íma, iba nieko木ko pastierov, odsunutých na okraj spolo膷enského 啪ivota.

S膷ítanie 木udu v拧ak hovorí viac. V Biblii nezanecháva peknú spomienku. Krá木 Dávid, ktorý pod木ahol poku拧eniu ve木kých 膷ísel a nezdravému nároku na sebesta膷nos钮, dopustil sa 钮a啪kého hriechu práve tým, 啪e vykonal s膷ítanie 木udu. Chcel pozna钮 svoju silu a asi po deviatich mesiacoch mal zoznam tých, ktorí vedeli narába钮 s me膷om (porov. 2 Sam 24, 1 - 9). Pán bol rozhor膷ený a 木ud postihlo ne拧钮astie. V túto noc sa v拧ak 鈥濪ávidov syn鈥� Je啪i拧 narodí v Betleheme, po deviatich mesiacoch v Máriinom lone, v Dávidovom meste. Netrestá s膷ítanie, ale pokorne sa nechá zapo膷íta钮. Ako jeden z mnohých. Nevidíme rozhnevaného boha, ktorý trestá, ale milosrdného Boha, ktorý sa vte木uje, ktorý vstupuje do sveta slabý a predchádza mu ohlásenie: 鈥瀗a zemi pokoj 木u膹om鈥� (Lk 2, 14). Na拧e srdce je dnes ve膷er v Betleheme, kde je e拧te stále Knie啪a pokoja odmietané rin膷aním zbraní nezmyselnej vojny, ktorá mu e拧te aj dnes bráni nájs钮 vo svete domov (porov. Lk 2, 7).

S膷ítanie 木udu na celej zemi skrátka na jednej strane manifestuje a啪 príli拧 木udskú drámu, ktorá sa tiahne dejinami. Je to dráma sveta, ktorý h木adá moc a silu, popularitu a slávu, kde sa v拧etko meria úspechom a výsledkami, 膷íslami a po膷tom. Je to posadnutos钮 výkonom. Zárove艌 v拧ak pri s膷ítaní 木udu vyniká cesta Je啪i拧a, ktorý nás prichádza h木ada钮 prostredníctvom vtelenia. On nie je Bohom výkonu, ale Bohom vtelenia. Nevyvracia nespravodlivos钮 zhora silou, ale zdola láskou; nevystupuje s neobmedzenou mocou, ale zostupuje do na拧ich obmedzení; nevyhýba sa na拧im krehkostiam, ale berie ich na seba.

Bratia a sestry, dnes ve膷er si mô啪eme polo啪i钮 otázku: V akého Boha veríme? V Boha vtelenia alebo v boha výkonu? Riskujeme, 啪e Vianoce pre啪ijeme s pohanskou predstavou o Bohu v na拧ich mysliach, akoby to bol mocný pán na nebesiach; akoby to bol boh, ktorý sa snúbil s mocou, 膷i svetským úspechom a modloslu啪bou konzumizmu. Neustále sa opakuje falo拧ná predstava vzdialeného a nedotknute木ného boha, ktorý sa správa dobre k dobrým a hnevá sa na zlých; boha stvoreného na ná拧 obraz, u啪ito膷ného len na rie拧enie na拧ich problémov a odstra艌ovanie na拧ich neduhov. On v拧ak nepou啪íva 膷arovný prútik, nie je komer膷ným bohom ma钮 鈥瀡拧etko a okam啪ite鈥�; nezachra艌uje nás stla膷ením tla膷idla, ale On sa stáva blízkym, aby zmenil skuto膷nos钮 zvnútra. A predsa, ako ve木mi je v nás zakorenená svetská predstava boha, ktorý je vzdialený a kontrolujúci, mocný a strnulý, ktorý tým svojim pomáha zví钮azi钮 nad ostatnými! Ako 膷asto je tento obraz v nás. Ale nie je to tak: On sa narodil pre 惫拧别迟办&测补肠耻迟别;肠丑, po膷as s膷ítania 木udu na celej Zemi.

Obrá钮me sa teda k 鈥炁緄vému a pravému Bohu鈥� (1 Sol 1, 9): k Nemu, ktorý sa vymyká akejko木vek 木udskej vypo膷ítavosti, a predsa sa nechá spo膷íta钮 na拧ím s膷ítaním; obrá钮me sa k Nemu, ktorý obracia dejiny tým, 啪e v nich prebýva; obrá钮me sa k Nemu, ktorý nás re拧pektuje a啪 do takej miery, 啪e nám dovolí, aby sme ho odmietli; obrá钮me sa k Nemu, ktorý vymazáva hriech tým, 啪e ho berie na seba, ktorý neodstra艌uje boles钮, ale ju premie艌a, ktorý neodstra艌uje problémy z ná拧ho 啪ivota, ale dáva ná拧mu 啪ivotu nádej vä膷拧iu ako problémy. On tak ve木mi tú啪i obja钮 na拧e 啪ivoty, 啪e nekone膷ný sa pre nás stáva kone膷ným; ve木ký sa stáva malým; spravodlivý prebýva v na拧ich nespravodlivostiach.

Bratia a sestry, toto je ú啪as Vianoc: nie zmes nasladlých citov a svetskej útechy, ale nevídaná neha Boha, ktorý zachra艌uje svet tým, 啪e sa vtelil. Pozrime sa na Die钮a, pozrime sa na jeho ma拧ta木, pozrime sa na jasli膷ky, ktoré anjeli nazývajú 鈥瀦namením鈥� (Lk 2, 12): v skuto膷nosti je to znamenie odha木ujúce tvár Boha, ktorý je súcit a milosrdenstvo, v拧emohúci v啪dy a len v láske. Stáva sa blízkym, ne啪ným a súcitným, toto je Bo啪í spôsob, blízkos钮, súcit a ne啪nos钮.

Sestry, bratia, 啪asnime, lebo 鈥瀘n sa stal telom鈥� (porov. Jn 1, 14). Telo: slovo, ktoré pripomína na拧u krehkos钮 a ktoré evanjelium pou啪íva, aby nám povedalo, 啪e Boh vstúpil a啪 do h暮bky na拧ej 木udskej prirodzenosti. Pre膷o za拧iel a啪 tak 膹aleko? 鈥� pýtame sa. Preto啪e mu na v拧etkom zále啪í, preto啪e nás miluje do takej miery, 啪e nás pova啪uje za vzácnej拧ích ne啪 膷oko木vek iné. Brat, sestra, pre Boha, ktorý po膷as s膷ítania 木udu zmenil dejiny, nie si 膷íslo, ale má拧 tvár; tvoje meno je zapísané v jeho srdci. Av拧ak ty, ke膹 sa pozerá拧 do svojho srdca, na svoj výkon, ktorý nie je na úrovni, na svet, ktorý odsudzuje a neodpú拧钮a, mo啪no pre啪íva拧 tieto Vianoce nesprávne, myslí拧 si, 啪e sa ti nedarí, prechováva拧 pocit nedostato膷nosti a nespokojnosti kvôli svojim slabostiam, pádom, problémom a hriechom.

Len啪e dnes, prosím, prenechaj iniciatívu Je啪i拧ovi, ktorý ti hovorí: 鈥濸re teba som sa stal telom, pre teba som sa stal podobným tebe鈥�. Pre膷o zostáva拧 vo väzení svojich úzkostí? Ako pastieri, ktorí opustili svoje stáda, opusti ohradu svojho smútku a objím nehu Bo啪ieho die钮a钮a. Bez masiek a brnenia zho膹 svoje bolesti na Neho a On sa o teba postará (porov. 沤 55, 23): On, ktorý sa stal telom, ne膷aká na tvoj úspe拧ný výkon, ale na tvoje otvorené a dôverujúce srdce. A啪 v 艊om znovu objaví拧, kto si: milovaný Bo啪í syn, milovaná Bo啪ia dcéra. Teraz tomu mô啪e拧 uveri钮, preto啪e dnes ve膷er Pán vy拧iel na svetlo, aby osvetlil tvoj 啪ivot, a jeho o膷i 啪iaria láskou k tebe. Ako 钮a啪ko je uveri钮 tomu, 啪e Bo啪ie o膷i 啪iaria láskou k nám.

Áno, Kristus sa nepozerá na 膷ísla, ale na tváre. Kto sa v拧ak na Neho pozerá uprostred mno啪stva vecí a 拧ialeného zhonu neustále zaneprázdneného a 木ahostajného sveta? Kto sa na neho pozerá? V Betleheme, kým mnohí 木udia, uchvátení opojením zo s膷ítania 木udu, prichádzali a odchádzali, zap暮艌ali príbytky a hostince rozprávaním o tom, 膷i viac alebo menej, iba niektorí boli Je啪i拧ovi nablízku: boli to Mária a Jozef, pastieri a potom mudrci. U膷me sa od nich. Stáli s o膷ami upretými na Je啪i拧a, so srdcom obráteným k Nemu. Nerozprávajú, ale kla艌ajú sa mu. V túto noc, bratia a sestry, je 膷as na poklonu.

Adorácia je spôsob, ako prija钮 vtelenie. Lebo práve v tichu sa Je啪i拧, Otcovo Slovo, stáva telom v na拧om 啪ivote. Urobme aj my to, 膷o sme urobili v Betleheme, 膷o znamená 鈥瀌om chleba鈥�: postavme sa pred neho, Chlieb 啪ivota.  Znovu objavme adoráciu, preto啪e adorova钮 neznamená stráca钮 膷as, ale dovoli钮 Bohu, aby obýval ná拧 膷as. Znamená to necha钮 v nás rozkvitnú钮 zrnko vtelenia, znamená to spolupracova钮 na diele Pána, ktorý podobne ako kvások mení svet. Adorova钮 znamená prihovára钮 sa, uskuto膷艌ova钮 nápravu, dovoli钮 Bohu, aby napravil dejiny. Ve木ký rozpráva膷 epických 膷inov napísal svojmu synovi: 鈥濸onúkam ti jedinú ve木kú vec, ktorú treba milova钮 na zemi: Najsvätej拧iu Oltárnu sviatos钮. Tam nájde拧 pôvab, slávu, 膷es钮, vernos钮 a pravú cestu 惫拧别迟办&测补肠耻迟别;肠丑 svojich lások na zemi鈥� (J. R. R. Tolkien, List 43, marec 1941).

Bratia a sestry, dnes ve膷er láska mení dejiny. Pane, daj aby sme uverili v silu tvojej lásky, ktorá je ve木mi odli拧ná od sily sveta. Pane daj, aby sme sa zomkli okolo Teba a kla艌ali sa Ti tak ako Mária, Jozef, pastieri a mudrci. Aby sme sa s Tvojou pomocou stávali viac podobnými Tebe a tak mohli svetu sved膷i钮 o kráse Tvojej tváre.

(Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu 鈥� Pope: Martin Jarábek)