蜜桃交友

Homília pápe?a Franti?ka v plnom znení

?Súpis ?udu po celom svete“ (Lk 2, 1). Toto je kontext, v ktorom sa narodil Je?i?, a na ktorý sa sústre?uje evanjelium. Mohlo sa o ňom rýchlo zmieni?, ale namiesto toho o ňom hovorí presne. A pritom vyzdvihuje ve?ký kontrast: zatia? ?o cisár s?ítava obyvate?ov sveta, Boh doň vstupuje takmer potajomky; zatia? kým sa vladár usiluje vyniknú? medzi ve?kými v dejinách, Krá? dejín si volí cestu malosti. Nikto z mocných si ho nev?íma, iba nieko?ko pastierov, odsunutých na okraj spolo?enského ?ivota.

S?ítanie ?udu v?ak hovorí viac. V Biblii nezanecháva peknú spomienku. Krá? Dávid, ktorý pod?ahol poku?eniu ve?kých ?ísel a nezdravému nároku na sebesta?nos?, dopustil sa ?a?kého hriechu práve tým, ?e vykonal s?ítanie ?udu. Chcel pozna? svoju silu a asi po deviatich mesiacoch mal zoznam tých, ktorí vedeli narába? s me?om (porov. 2 Sam 24, 1 - 9). Pán bol rozhor?ený a ?ud postihlo ne??astie. V túto noc sa v?ak ?Dávidov syn“ Je?i? narodí v Betleheme, po deviatich mesiacoch v Máriinom lone, v Dávidovom meste. Netrestá s?ítanie, ale pokorne sa nechá zapo?íta?. Ako jeden z mnohých. Nevidíme rozhnevaného boha, ktorý trestá, ale milosrdného Boha, ktorý sa vte?uje, ktorý vstupuje do sveta slabý a predchádza mu ohlásenie: ?na zemi pokoj ?u?om“ (Lk 2, 14). Na?e srdce je dnes ve?er v Betleheme, kde je e?te stále Knie?a pokoja odmietané rin?aním zbraní nezmyselnej vojny, ktorá mu e?te aj dnes bráni nájs? vo svete domov (porov. Lk 2, 7).

S?ítanie ?udu na celej zemi skrátka na jednej strane manifestuje a? príli? ?udskú drámu, ktorá sa tiahne dejinami. Je to dráma sveta, ktorý h?adá moc a silu, popularitu a slávu, kde sa v?etko meria úspechom a výsledkami, ?íslami a po?tom. Je to posadnutos? výkonom. Zároveň v?ak pri s?ítaní ?udu vyniká cesta Je?i?a, ktorý nás prichádza h?ada? prostredníctvom vtelenia. On nie je Bohom výkonu, ale Bohom vtelenia. Nevyvracia nespravodlivos? zhora silou, ale zdola láskou; nevystupuje s neobmedzenou mocou, ale zostupuje do na?ich obmedzení; nevyhýba sa na?im krehkostiam, ale berie ich na seba.

Bratia a sestry, dnes ve?er si mô?eme polo?i? otázku: V akého Boha veríme? V Boha vtelenia alebo v boha výkonu? Riskujeme, ?e Vianoce pre?ijeme s pohanskou predstavou o Bohu v na?ich mysliach, akoby to bol mocný pán na nebesiach; akoby to bol boh, ktorý sa snúbil s mocou, ?i svetským úspechom a modloslu?bou konzumizmu. Neustále sa opakuje falo?ná predstava vzdialeného a nedotknute?ného boha, ktorý sa správa dobre k dobrým a hnevá sa na zlých; boha stvoreného na ná? obraz, u?ito?ného len na rie?enie na?ich problémov a odstraňovanie na?ich neduhov. On v?ak nepou?íva ?arovný prútik, nie je komer?ným bohom ma? ?v?etko a okam?ite“; nezachraňuje nás stla?ením tla?idla, ale On sa stáva blízkym, aby zmenil skuto?nos? zvnútra. A predsa, ako ve?mi je v nás zakorenená svetská predstava boha, ktorý je vzdialený a kontrolujúci, mocný a strnulý, ktorý tým svojim pomáha zví?azi? nad ostatnými! Ako ?asto je tento obraz v nás. Ale nie je to tak: On sa narodil pre v?etkých, po?as s?ítania ?udu na celej Zemi.

Obrá?me sa teda k ??ivému a pravému Bohu“ (1 Sol 1, 9): k Nemu, ktorý sa vymyká akejko?vek ?udskej vypo?ítavosti, a predsa sa nechá spo?íta? na?ím s?ítaním; obrá?me sa k Nemu, ktorý obracia dejiny tým, ?e v nich prebýva; obrá?me sa k Nemu, ktorý nás re?pektuje a? do takej miery, ?e nám dovolí, aby sme ho odmietli; obrá?me sa k Nemu, ktorý vymazáva hriech tým, ?e ho berie na seba, ktorý neodstraňuje boles?, ale ju premieňa, ktorý neodstraňuje problémy z ná?ho ?ivota, ale dáva ná?mu ?ivotu nádej vä??iu ako problémy. On tak ve?mi tú?i obja? na?e ?ivoty, ?e nekone?ný sa pre nás stáva kone?ným; ve?ký sa stáva malým; spravodlivý prebýva v na?ich nespravodlivostiach.

Bratia a sestry, toto je ú?as Vianoc: nie zmes nasladlých citov a svetskej útechy, ale nevídaná neha Boha, ktorý zachraňuje svet tým, ?e sa vtelil. Pozrime sa na Die?a, pozrime sa na jeho ma?ta?, pozrime sa na jasli?ky, ktoré anjeli nazývajú ?znamením“ (Lk 2, 12): v skuto?nosti je to znamenie odha?ujúce tvár Boha, ktorý je súcit a milosrdenstvo, v?emohúci v?dy a len v láske. Stáva sa blízkym, ne?ným a súcitným, toto je Bo?í spôsob, blízkos?, súcit a ne?nos?.

Sestry, bratia, ?asnime, lebo ?on sa stal telom“ (porov. Jn 1, 14). Telo: slovo, ktoré pripomína na?u krehkos? a ktoré evanjelium pou?íva, aby nám povedalo, ?e Boh vstúpil a? do h?bky na?ej ?udskej prirodzenosti. Pre?o za?iel a? tak ?aleko? – pýtame sa. Preto?e mu na v?etkom zále?í, preto?e nás miluje do takej miery, ?e nás pova?uje za vzácnej?ích ne? ?oko?vek iné. Brat, sestra, pre Boha, ktorý po?as s?ítania ?udu zmenil dejiny, nie si ?íslo, ale má? tvár; tvoje meno je zapísané v jeho srdci. Av?ak ty, ke? sa pozerá? do svojho srdca, na svoj výkon, ktorý nie je na úrovni, na svet, ktorý odsudzuje a neodpú??a, mo?no pre?íva? tieto Vianoce nesprávne, myslí? si, ?e sa ti nedarí, prechováva? pocit nedostato?nosti a nespokojnosti kvôli svojim slabostiam, pádom, problémom a hriechom.

Len?e dnes, prosím, prenechaj iniciatívu Je?i?ovi, ktorý ti hovorí: ?Pre teba som sa stal telom, pre teba som sa stal podobným tebe“. Pre?o zostáva? vo väzení svojich úzkostí? Ako pastieri, ktorí opustili svoje stáda, opusti ohradu svojho smútku a objím nehu Bo?ieho die?a?a. Bez masiek a brnenia zho? svoje bolesti na Neho a On sa o teba postará (porov. ? 55, 23): On, ktorý sa stal telom, ne?aká na tvoj úspe?ný výkon, ale na tvoje otvorené a dôverujúce srdce. A? v ?om znovu objaví?, kto si: milovaný Bo?í syn, milovaná Bo?ia dcéra. Teraz tomu mô?e? uveri?, preto?e dnes ve?er Pán vy?iel na svetlo, aby osvetlil tvoj ?ivot, a jeho o?i ?iaria láskou k tebe. Ako ?a?ko je uveri? tomu, ?e Bo?ie o?i ?iaria láskou k nám.

Áno, Kristus sa nepozerá na ?ísla, ale na tváre. Kto sa v?ak na Neho pozerá uprostred mno?stva vecí a ?ialeného zhonu neustále zaneprázdneného a ?ahostajného sveta? Kto sa na neho pozerá? V Betleheme, kým mnohí ?udia, uchvátení opojením zo s?ítania ?udu, prichádzali a odchádzali, zap?ňali príbytky a hostince rozprávaním o tom, ?i viac alebo menej, iba niektorí boli Je?i?ovi nablízku: boli to Mária a Jozef, pastieri a potom mudrci. U?me sa od nich. Stáli s o?ami upretými na Je?i?a, so srdcom obráteným k Nemu. Nerozprávajú, ale klaňajú sa mu. V túto noc, bratia a sestry, je ?as na poklonu.

Adorácia je spôsob, ako prija? vtelenie. Lebo práve v tichu sa Je?i?, Otcovo Slovo, stáva telom v na?om ?ivote. Urobme aj my to, ?o sme urobili v Betleheme, ?o znamená ?dom chleba“: postavme sa pred neho, Chlieb ?ivota.  Znovu objavme adoráciu, preto?e adorova? neznamená stráca? ?as, ale dovoli? Bohu, aby obýval ná? ?as. Znamená to necha? v nás rozkvitnú? zrnko vtelenia, znamená to spolupracova? na diele Pána, ktorý podobne ako kvások mení svet. Adorova? znamená prihovára? sa, uskuto?ňova? nápravu, dovoli? Bohu, aby napravil dejiny. Ve?ký rozpráva? epických ?inov napísal svojmu synovi: ?Ponúkam ti jedinú ve?kú vec, ktorú treba milova? na zemi: Najsvätej?iu Oltárnu sviatos?. Tam nájde? pôvab, slávu, ?es?, vernos? a pravú cestu v?etkých svojich lások na zemi“ (J. R. R. Tolkien, List 43, marec 1941).

Bratia a sestry, dnes ve?er láska mení dejiny. Pane, daj aby sme uverili v silu tvojej lásky, ktorá je ve?mi odli?ná od sily sveta. Pane daj, aby sme sa zomkli okolo Teba a klaňali sa Ti tak ako Mária, Jozef, pastieri a mudrci. Aby sme sa s Tvojou pomocou stávali viac podobnými Tebe a tak mohli svetu sved?i? o kráse Tvojej tváre.

(Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Pope: Martin Jarábek)