蜜桃交友

PRÍHOVOR SVÄTÉHO OTCA

Rímskej kúrii s viano?nými ?elaniami, 21. decembra 2023

Drahí bratia a sestry, dobré ráno!

Tajomstvo Vianoc znovu prebúdza v na?ich srdciach údiv z ne?akanej zvesti: Boh prichádza, Boh je tu uprostred nás a jeho svetlo nav?dy prerazilo temnotu sveta. Stále potrebujeme po?u? a prija? toto posolstvo, najmä v ?ase, ktorý je smutne pozna?ený vojnovým násilím, historickými rizikami, ktorým sme vystavení v dôsledku klimatických zmien, chudoby, utrpenia, hladu a ?al?ích rán prítomných v na?ich ?asoch. Je pote?ujúce zisti?, ?e aj na týchto ?miestach“ utrpenia, ako aj vo v?etkých priestoroch ná?ho krehkého ?udstva, sa Boh sprítomňuje v kolíske, v jasliach, ktoré si dnes vybral, aby sa narodil a priniesol Otcovu lásku v?etkým. Robí to Bo?ím ?týlom: blízkos?ou, súcitom, ne?nos?ou.

Milovaní, musíme po?úva? ohlasovanie Boha, ktorý prichádza, rozoznáva? znamenia jeho prítomnosti a rozhodova? sa pre jeho slovo tým, ?e budeme krá?a? za ním. Po?úva?, rozli?ova?, krá?a?: sú tri slovesá pre na?u cestu viery a pre slu?bu, ktorú tu v Kúrii vykonávame. Rád by som vám ich sprostredkoval prostredníctvom niektorých hlavných postáv Vianoc.

Predov?etkým Panna Mária, ktorá nám pripomína po?úvanie. Diev?a z Nazareta, ktoré dr?í v náru?í toho, ktorý pri?iel obja? svet, je Pannou po?úvania, preto?e na?úvala anjelovmu zvestovaniu a otvorila svoje srdce Bo?iemu plánu. Pripomína nám, ?e prvé ve?ké prikázanie znie: ?Po?úvaj Izrael“ (Dt 6, 4), preto?e pred ka?dým prikázaním je dôle?ité vstúpi? do vz?ahu s Bohom a prija? dar jeho lásky, ktorý k nám prichádza. Po?úva? je biblické sloveso, ktoré sa nevz?ahuje len na po?úvanie, ale predpokladá zapojenie srdca, a tým aj samotného ?ivota.

Svätý Benedikt za?ína svoju Regulu takto: ?Pozorne po?úvaj, synu“ (Regula, Prológ, 1). Po?úva? srdcom je ove?a viac ako po?úva? správy alebo si vymieňa? informácie. Je to vnútorné po?úvanie schopné zachyti? tú?by a potreby druhého, vz?ah, ktorý nás pozýva prekona? vzory a predsudky, v ktorých niekedy rámcujeme ?ivot ?udí okolo nás. Po?úvanie je v?dy za?iatkom cesty. Pán ?iada svoj ?ud o toto po?úvanie srdca, o vz?ah s ním, lebo On je ?ivý Boh.

Takto po?úva Panna Mária, ktorá prijíma anjelovo zvestovanie s úplnou otvorenos?ou, a práve preto neskrýva neistotu a otázky, ktoré v nej vyvoláva, ale ochotne sa zapája do vz?ahu s Bohom, ktorý si ju vyvolil, a prijíma jeho plán. Je to v dialógu a v poslu?nosti. Mária chápe, ?e je obdarovaná neocenite?ným darom, a po?úva s pokorou a ú?asom ?i?e ?na kolenách“. Po?úva? ?na kolenách“ je najlep?í spôsob, ako skuto?ne po?úva?, preto?e to znamená, ?e nestojíme pred druhým v pozícii tých, ktorí si myslia, ?e u? v?etko vedia, alebo tých, ktorí v?etko pochopili e?te pred tým, ako po?úvali. Nepozeráme sa zhora, ale naopak, otvárame sa tajomstvu druhého, pripravení pokorne prija? to, ?o nám chce odovzda?. A nezabúdajme, ?e je iba jediná situácia, kedy je prípustné pozera? sa na ?loveka zhora, je to len vtedy, ke? mu pomáhame vsta?.

Niekedy aj vo vzájomnej komunikácii riskujeme, ?e budeme ako draví vlci: sna?íme sa zhltnú? slová druhého ?loveka bez toho, aby sme ho skuto?ne po?úvali, a hne? naňho vylievame svoje dojmy a úsudky. Po?úvanie si naopak vy?aduje vnútorné ticho, ale aj priestor ticha medzi po?úvaním a odpove?ou. Nie je to ping-pong, ale priestor po?úvania, porozumenia, medzi po?úvaním a reagovaním. Najprv po?úvame, potom v tichu prijímame, premý??ame, interpretujeme a a? potom mô?eme da? odpove?.

Tomuto v?etkému sa u?íme v modlitbe, preto?e tá roz?iruje srdce, zhadzuje ná? egocentrizmus z piedestálu, vychováva nás k na?úvaniu druhých a vytvára v nás ticho kontemplácie. Kontemplácii sa u?íme v modlitbe, ke? k?a?íme pred Pánom, ale nielen nohami, ale aj srdcom! Aj pri na?ej práci v kúrii ?musíme ka?dý deň prosi? o jeho milos?, ?iada? ho, aby otvoril na?e chladné srdcia a otriasol na?ím vla?ným a povrchným ?ivotom. [...] Je naliehavo potrebné obnovi? kontemplatívneho ducha, ktorý nám umo?ní ka?dý deň znovu objavi?, ?e sme uchovávate?mi dobra, ktoré po?ud??uje, ktoré pomáha vies? nový ?ivot. Nie je ni? lep?ie, ?o by sme mohli odovzda? iným“ (Evangelii gaudium, 264).

Bratia a sestry, aj v kúrii je potrebné nau?i? sa umeniu po?úva?. Pred na?imi ka?dodennými povinnos?ami a ?innos?ami, najmä pred úlohami, ktoré plníme, musíme znovu objavi? hodnotu vz?ahov a pokúsi? sa zbavi? ich formalizmov, o?ivi? ich evanjeliovým duchom, predov?etkým vzájomným po?úvaním. Srdcom a na kolenách. Po?úvajme viac, bez predsudkov, s otvorenos?ou a úprimnos?ou; so srdcom na kolenách. Po?úvajme, sna?me sa dobre porozumie? tomu, ?o ná? brat hovorí, pochopi? jeho potreby a istým spôsobom aj jeho vlastný ?ivot, ktorý sa za týmito slovami skrýva, bez toho, aby sme ho súdili.

Ako múdro radí svätý Ignác: ?Treba predpoklada?, ?e dobrý kres?an musí by? skôr naklonený obhajova?, ne? odsudzova? výrok druhého. Ak ho nemô?e obháji?, sna?í sa objasni?, v akom zmysle ho ten druhý chápe; ak ho chápe nesprávne, dobromyse?ne ho opraví; ak to nesta?í, pou?ije v?etky vhodné prostriedky, aby ho pochopil správne, a tak sa mô?e zachráni?“ (Duchovné cvi?enia, 22). V?etko je práca na tom, aby sme dobre pochopili druhého. A opakujem: po?úvanie sa lí?i od po?úvania. Ke? krá?ame po uliciach na?ich miest, po?ujeme mnoho hlasov a mnoho zvukov, no vä??inou ich nepo?úvame, nezvnútorňujeme ich a nezostávajú v nás. Jedna vec je jednoducho po?u?, druhá vec je po?úva?, ?o tie? znamená ?prija?“.

Vzájomné po?úvanie nám pomáha ?i? rozli?ovanie ako metódu ná?ho konania. A tu sa mô?eme odvola? na Jána Krstite?a. Najprv Panna Mária po?úvala, potom Ján rozli?oval. Poznáme ve?kos? tohto proroka, prísnos? a prudkos? jeho kázania. Ke? v?ak prichádza Je?i? a za?ína svoju slu?bu, Ján prechádza dramatickou krízou viery; ohlásil blí?iaci sa príchod Pána ako príchod mocného Boha, ktorý bude súdi? hrie?nikov tým, ?e ka?dý strom, ktorý nepriná?a ovocie, hodí do ohňa a slamu spáli neuhasite?ným ohňom (porov. Mt 3, 10 - 12). Tento obraz Mesiá?a sa v?ak rúca pred Je?i?ovými gestami, slovami a ?týlom, pred súcitom a milosrdenstvom, ktoré pou?íva vo?i v?etkým. Vtedy Krstite? cíti, ?e musí rozli?ova? a prija? nové o?i. Evanjelium nám hovorí: ?Ján, ktorý bol vo väzení, ke? po?ul o Kristových skutkoch, poslal mu odkaz prostredníctvom svojich u?eníkov a povedal: ?Ty si ten, ktorý má prís?, alebo máme ?aka? iného?‘“ (Mt 11, 2-3). Skrátka, Je?i? nebol takým, akého o?akával, a preto aj Predchodca musí by? obrátený k novosti krá?ovstva, musí ma? pokoru a odvahu rozli?ova?.

Pre nás v?etkých je dôle?ité rozli?ovanie, toto umenie duchovného ?ivota, ktoré nás zbavuje domnienky, ?e u? v?etko vieme, alebo rizika myslie? si, ?e sta?í aplikova? pravidlá, poku?enie postupova?, dokonca aj v ?ivote kúrie, jednoduchým opakovaním schém, bez toho, aby sme brali do úvahy, ?e Bo?ie tajomstvo nás v?dy prevy?uje, a ?e ?ivot ?udí a skuto?nos?, ktorá nás obklopuje, sú a v?dy zostanú nadradené ideám a teóriám. ?ivot je v?dy nadradený ideám. Musíme sa cvi?i? v duchovnom rozli?ovaní, skúma? Bo?iu vô?u, pýta? sa na vnútorné hnutia ná?ho srdca a potom hodnoti? rozhodnutia, ktoré treba urobi?, a vo?by, ktoré treba urobi?.

Kardinál Martini napísal: ?Rozli?ovanie je nie?o celkom iné ako punti?kárstvo tých, ktorí ?ijú v zákonníckej splo?tenosti alebo s nárokom na perfekcionizmus. Je to výbuch lásky, ktorý rozli?uje medzi dobrým a lep?ím, medzi u?ito?ným samo o sebe a u?ito?ným teraz, medzi tým, ?o vo v?eobecnosti mô?e dobre dopadnú?, a tým, ?o treba podpori? teraz“. A dodáva: ?Nedostatok napätia rozli?ova? to najlep?ie ?asto spôsobuje, ?e pastora?ný ?ivot je monotónny, opakujúci sa: nábo?enské úkony sa mno?ia, tradi?né gestá sa opakujú bez toho, aby sa dobre videl ich význam“ (Il Vangelo di Maria, Miláno 2008, 21). Rozli?ovanie nám musí pomôc?, aby sme aj pri práci v kúrii boli poslu?ní Duchu Svätému, aby sme si vedeli vybra? usmernenia a rozhodova? sa nie pod?a svetských kritérií alebo jednoducho pod?a predpisov, ale pod?a evanjelia. Po?úvajte ako Mária, rozli?ujte ako Krstite?, a teraz tretie slovo, krá?ajte. A to nám pripomína mudrcov.

Napokon tretie sloveso je: krá?a?. Na?a my?lienka prirodzene smeruje k mudrcom. Pripomínajú nám dôle?itos? krá?ania. Rados? z evanjelia, ke? ho skuto?ne prijmeme, v nás vyvolá pohyb nasledovania, spôsobí skuto?ný exodus zo seba samých a nasmeruje nás na cestu k stretnutiu s Pánom a k plnosti ?ivota. Exodus zo seba samého. Postoj v na?om duchovnom ?ivote, ktorý musíme v?dy skúma?.

Kres?anská viera – na to nezabúdajme - nechce iba potvrdzova? na?e istoty, nenúti nás usadi? sa v ?ahkých nábo?enských istotách, nedáva nám len rýchle odpovede na zlo?ité ?ivotné problémy. Naopak, ke? nás Boh povoláva, v?dy nás vyprevádza na cestu, ako to urobil pre Abraháma, Moj?i?a, prorokov a v?etkých Pánových u?eníkov. Vydáva nás na cestu, vy?ahuje nás z na?ej zóny pohodlia, spochybňuje na?e nadobudnuté skúsenosti a práve tak nás oslobodzuje, premieňa, osvecuje o?i ná?ho srdca, aby sme pochopili, k akej nádeji nás povolal (porov. Ef 1, 18). Ako uvádza Michel de Certeau, ?mystik je ten, kto nemô?e zastavi? cestu. [...] Tú?ba vytvára naplnenie. Presahuje, ide ?alej a opú??a miesta. Pomáha ís? ?alej, kamko?vek“ (Fabula Mistica. 16. - 17. storo?ie, Miláno 2008, 353).

Aj v slu?be tu v kúrii je dôle?ité zosta? na ceste, neustále h?ada? a prehlbova? poznanie pravdy, prekonáva? poku?enie zosta? na mieste a ?zamota? sa“ v na?ich ohradách a v na?ich obavách. Strach, strnulos? a opakovanie vzorcov vytvárajú nehybnos?, ktorá má zdanlivú výhodu v tom, ?e nevytvára problémy - quieta non movere -, vedú nás k ne?innému blúdeniu v na?ich labyrintoch a penalizujú slu?bu, ktorú sme povolaní ponúknu? Cirkvi a celému svetu.

A zostaňme ostra?ití vo?i ideologickej strnulosti, ktorá nás ?asto pod rú?kom dobrých úmyslov odde?uje od reality a bráni nám krá?a?. Namiesto toho sme povolaní vyda? sa na cestu a krá?a?, ako to urobili mudrci, za Svetlom, ktoré nás chce v?dy vies? ?alej a ktoré nás niekedy núti h?ada? neprebádané cesty a ís? po nových cestách. A nezabúdajme, ?e cesta mudrcov - ako ka?dá cesta, o ktorej nám rozpráva Biblia - sa v?dy za?ína ?zhora“, kvôli volaniu od Pána, kvôli znameniu, ktoré prichádza z neba, alebo preto, ?e sám Boh sa stáva sprievodcom, ktorý osvet?uje kroky svojich detí. Preto, ke? hrozí, ?e slu?ba, ktorú vykonávame, sa splo?ti, ?lavíruje“ v strnulosti alebo priemernosti, ke? sa ocitneme zapletení v sie?ach byrokracie a ?pre?ívania“, nezabudnime sa pozrie? hore, za?a? odznova od Boha, necha? sa osvieti? jeho slovom, v?dy nájs? odvahu za?a? odznova, za?a? odznova. A nezabúdajme, ?e z labyrintov sa vychádza len ?zhora“.

Chce to odvahu krá?a?, ís? ?alej. Je to otázka lásky. Milova? si vy?aduje odvahu. Rád pripomínam úvahu jedného horlivého kňaza na túto tému, ktorá mô?e pomôc? aj nám v na?ej práci v kúrii. Hovorí, ?e sa sna?íme roznieti? uhlíky pod popolom Cirkvi. Dne?ný zápas spo?íva v odovzdávaní nad?enia tým, ktorí ho u? dávno stratili. ?es?desiat rokov po koncile stále diskutujeme o rozdelení na ?progresívnych“ a ?konzervatívnych“, a to nie je skuto?ný rozdiel, základný rozdiel je medzi ?milujúcimi“ a ?zvykovými“. To je ten rozdiel. Len tí, ktorí milujú, mô?u krá?a?.

Bratia, sestry, ?akujem vám za va?u prácu a obetavos?. V na?ej práci pestujme po?úvanie srdca, a tak sa dajme do slu?by Pánovi, u?me sa prijíma? jeden druhého, po?úva? sa navzájom; cvi?me sa v rozli?ovaní, aby sme boli Cirkvou, ktorá sa sna?í interpretova? znamenia dejín svetlom evanjelia, h?adajúc rie?enia, ktoré vyjadrujú Otcovu lásku; a bu?me stále v pohybe, s pokorou a ú?asom, aby sme neupadli do domý??avosti pocitu, ?e sme pri?li do cie?a, a aby v nás nevyhasla tú?ba po Bohu. A ve?ká v?aka predov?etkým vám za va?u prácu v tichu. Nezabúdajme: po?úvajme, rozli?ujme, krá?ajme. Panna Mária, Ján Krstite? a mudrci.

Nech nám Pán Je?i?, vtelené Slovo, udelí milos? radosti z pokornej a ve?kodu?nej slu?by. A prosím, nech nestrácame zmysel pre humor, lebo je to zdravé. 

Prajem vám aj va?im blízkym po?ehnané Vianoce! A pred jasli?kami sa, prosím, pomodlite aj za mňa. Ve?mi pekne vám ?akujem.

Preklad: Martin Jarábek