蜜桃交友

Riadite? Tla?ovej kancelárie Svätej stolice Matteo Bruni vyzval novinárov, aby polo?ili svoje otázky pápe?ovi Franti?kovi, ale najprv dal mikrofón jemu samému. Pápe? sa novinárom krátko po?akoval za ich spravodajstvo o práve skon?ených Svetových dňoch mláde?e a poprial ?v?etko najlep?ie“ Rite Cruzovej, jednej z novinárok prítomných na palube lietadla.

Nasleduje pracovný prepis a preklad tla?ovej konferencie do sloven?iny.

Otázka: Aura Maria Vistas Miguel - RÁDIO RENASCENÇA

Va?a Svätos?, v prvom rade Vám ?akujem za náv?tevu Portugalska. U? teraz ju v?etci pova?ujú za úspe?nú. V?etci sú ve?mi spokojní. ?akujem vám, ?e ste pri?li. Stretla som jedného dôle?itého policajného ná?elníka, ktorý mi povedal, ?e e?te nikdy nevidel taký poslu?ný a pokojný dav. Bolo to krásne. Moja otázka sa týka Fatimy. Vieme, ?e ste tam i?li a v tichosti ste sa modlili v malej kaplnke. Ale bolo tam jedno ve?ké o?akávanie, ?e práve na mieste, kde Panna Mária ?iadala o modlitbu za ukon?enie vojny (a my sme, ?ia?, momentálne vo vojne), Svätý Otec sa bude verejne modli? za mier. V?era ráno sa na Vás vo Fatime upierali o?i celého sveta. Pre?o ste to neurobili?

Pápe? Franti?ek:

Modlil som sa. Modlil som sa k Panne Márii a modlil som sa za mier. Nerobil som tomu reklamu, ale modlil som sa. A túto modlitbu za pokoj musíme neustále opakova?. Ona o to prosila po?as prvej svetovej vojny. A tentoraz som ja prosil Pannu Máriu a modlil som sa. Ale nerobil som tomu reklamu.

Otázka: João Francisco Gonçalves Gomes - OBSERVADOR

Vo februári tohto roku bola zverejnená správa o realite zneu?ívania v Portugalsku, ktorého obe?ami sa v posledných desa?ro?iach stalo takmer 5 tisíc detí. Pýtam sa vás: ste informovaní o tejto správe doru?enej biskupom? ?o by sa pod?a Vás malo sta? s biskupmi, ktorí vedeli o prípadoch zneu?ívania a neoznámili ich úradom?

Pápe? Franti?ek:

Ako v?etci viete, ve?mi dôverným spôsobom som prijal skupinu ?udí, ktorí boli zneu?ití. Ako v?dy v takýchto prípadoch, aj teraz sme hovorili o tejto nákaze, o tejto stra?nej nákaze. V Cirkvi sme sa správali viac-menej rovnako, ako sa v sú?asnosti správame v rodinách a v susedstvách: zakrývame... Odhaduje sa, ?e 42 % zneu?ívania sa odohráva v rodinách alebo v susedstvách. Stále musíme dozrieva? a pomáha? tieto veci odha?ova?. Od bostonského ?kandálu si Cirkev uvedomila, ?e nemo?no ís? náhodnými cestami, ale ?e treba chyti? býka za rohy. Pred dva a pol rokom sa konalo stretnutie predsedov biskupských konferencií, na ktorom boli poskytnuté aj oficiálne ?tatistiky o zneu?ívaní. A je to vá?ne, situácia je ve?mi vá?na. V Cirkvi neustále pou?ívame frázu: ?nulová tolerancia, nulová tolerancia“. A pastieri, ktorí nejakým spôsobom doteraz neprevzali zodpovednos? za toto nezodpovedné konanie, tak musia urobi?... Svet zneu?ívania je ve?mi krutý a vyzývam v?etkých, aby o ňom hovorili ve?mi otvorene. Pokia? ide o otázku, ako prebieha proces v portugalskej cirkvi: prebieha dobre. Prebieha dobre a s pokojom; prípady zneu?ívania sa berú seriózne. ?ísla sa niekedy uká?u ako prehnané, trochu pre komentáre, ktoré v?dy radi robíme, ale skuto?nos? je taká, ?e to ide dobre, a to mi dodáva ur?itý pokoj.

Chcel by som sa dotknú? jednej veci a chcel by som vás, novinárov, po?iada? o spoluprácu. Máte dnes telefón? Telefón. No na ktoromko?vek z týchto telefónov máte za poplatok a s heslom prístup k sexuálnemu zneu?ívaniu detí. To vstupuje do na?ich domovov a sexuálne zneu?ívanie detí sa natá?a v priamom prenose. Kde sa to natá?a? Kto sú páchatelia? Je to jedna z najvá?nej?ích káuz, po celom svete (...), ale chcem to zdôrazni?, preto?e si niekedy neuvedomujeme, ?e veci sú také radikálne. Zneu?ívanie je akoby ?po?ieranie“ obete, ?i nie? Alebo e?te hor?ie, zranenie a ponechanie na?ive.

Sú aj iné druhy zneu?ívania, ktoré volajú do neba: zneu?ívanie detskej práce, zneu?ívanie ?ien, nie? E?te aj dnes sa v mnohých krajinách robia chirurgické zákroky na malých diev?atách: odstraňuje sa im klitoris, a to dnes! A robí sa to ?iletkou, no zbohom... Krutos?... Aj zneu?ívanie práce je vá?ne, (...) existuje tu kultúra zneu?ívania, ktorú ?udstvo musí prehodnoti? a musí prejs? obrátením.

Otázka: Jean-Marie GUÉNOIS - Le Figaro

Svätý Otec, ako sa máte? Ako je na tom va?e zdravie, ako prebieha va?a rekonvalescencia? Ne?ítali ste, alebo ste ?ítali len malé ?asti piatich prejavov. Je to na apo?tolskej ceste nevídané: pre?o? Mali ste problémy s o?ami, boli ste unavený? Sú texty príli? dlhé? Ako sa cítite? A dovo?te mi malú otázku o Francúzsku. Prichádzate do Marseille, ale Francúzsko ste e?te nikdy nenav?tívili. ?udia tomu nerozumejú, mo?no je príli? malé alebo máte nie?o proti Francúzsku?

Pápe? Franti?ek:

Moje zdravie je v poriadku. Stehy mi odstránili, vediem normálny ?ivot, nosím bandá?, ktorú musím nosi? dva alebo tri mesiace, kým mi svaly zosilnejú.

Potom je tu môj zrak. V tej farnosti som skrátil re?, lebo predo mnou bolo svetlo a nemohol som ?íta?, svetlo mi svietilo do o?í, a preto som to preru?il. Niektorí sa prostredníctvom Mattea pýtali, pre?o som skrátil homílie, ktoré máte. Ke? rozprávam, nerobím akademické homílie, ale sna?ím sa, aby to bolo ?o najzrozumite?nej?ie. Ke? hovorím, v?dy sa sna?ím o komunikáciu. V?imli ste si, ?e aj v akademickej homílii robím nejaké vtipy, nejaké ?artíky, aby som viedol komunikáciu. Príhovory pre mladých ?udí mali to podstatné z posolstva, a ja som si vyberal pod?a toho, ako som cítil komunikáciu.

V?imli ste si, ?e som polo?il nieko?ko otázok a hne? mi spätná väzba ukázala, kam to smeruje, ?i je to zlé alebo nie.

Mladí ?udia nevedia dlho udr?a? pozornos?. Vezmite si, ?e ke? prednesiete jasný prejav s my?lienkou, obrazom, a láskavos?ou, doká?u vás sledova? osem minút. Mimochodom, v Evangelii gaudium, mojej prvej apo?tolskej exhortácii, som napísal dlhú kapitolu o homílii. Je tu jeden farár (nará?a na dona Benita Giorgetta, farára z Termoli, pozn. red.), ktorý vie, ?e homílie sú niekedy mu?enie, tortúra, ?e sa hovorí bla, bla, a ?udia...

V niektorých malých mestách, neviem, ako v Termoli, mu?i odchádzajú von na cigaretu a potom sa vrátia. Cirkev sa musí vráti? k tomuto aspektu homílie: má by? krátka, jasná, s jasným posolstvom a láskavá. Preto si v?ímam, ako to ide s mladými ?u?mi, a nechám aj ich hovori?. Ale skrátil som ju, preto?e... chcem, aby v mladých ostala nejaká my?lienka.

Prejdime k Francúzsku. Bol som v ?trasburgu, pôjdem do Marseille, ale nie do Francúzska. Je tu jeden problém, ktorý sa ma bytostne dotýka, a to je Stredozemné more. Preto idem do Francúzska.

Vykoris?ovanie migrantov je trestné. Nie tu v Európe, preto?e tu je to v poriadku, sme kultúrnej?í, ale v koncentra?ných táboroch v severnej Afrike... Odporú?am vám jednu knihu. Je to malá kni?o?ka ktorú napísal istý migrant, ktorý strávil, myslím, tri roky, cestovaním z Guiney do ?panielska, preto?e ho zajali, mu?ili, zotro?ili. Migranti v tých koncentra?ných táboroch na severe Afriky, to je hrozné. Minulý tý?deň pracovalo zdru?enie ?Mediterranea Saving Humans“ na záchrane migrantov, ktorí boli v pú?ti medzi Tuniskom a Líbyou, preto?e ich tam nechali zomrie?. Tá kniha sa volá ?贬别谤尘补苍颈迟辞“ - v talian?ine má podtitul ?贵谤补迟别濒濒颈苍辞“ - ale dá sa pre?íta? za dve hodiny, stojí to za to. Pre?ítajte si ju a uvidíte tragédiu migrantov pred nástupom na lo?.

Biskupi Stredomoria zorganizujú toto stretnutie aj s niektorými politikmi, aby sme sa vá?ne zamysleli nad tragédiou migrantov. Stredozemné more je cintorín, ale nie je to najvä??í cintorín. Najvä??ím cintorínom je severná Afrika. Je to hrozné, pre?ítajte si to. Idem kvôli tomu do Marseille. Minulý tý?deň mi pán prezident Macron povedal, ?e má v úmysle prís? do Marseille a ja tam zostanem jeden a pol dňa.

(Matteo Bruni opakuje otázku: Nemáte ni? proti Francúzsku?)

Pápe? Franti?ek:

Nie. Nie, v tomto je to o stratégii. Nav?tevujem malé európske krajiny. Ve?ké krajiny, ?panielsko, Francúzsko, Anglicko, tie si nechávam na neskôr, na koniec. Za?al som s Albánskom a pokra?oval som s ?al?ími malými krajinami. Nie je v tom ni? iné. Vo Francúzsku sú to dve mestá: ?trasburg a Marseille.

Otázka: Anita Hirschbeck - KNA

Svätý Otec, v Lisabone ste nám povedali, ?e v Cirkvi je miesto pre ka?dého, pre v?etkých. Cirkev je otvorená pre ka?dého, ale zároveň nie ka?dý má rovnaké práva, mo?nosti v tom zmysle, ?e napríklad ?eny ani homosexuáli nemô?u prijíma? v?etky sviatosti. Svätý Otec, ako si vysvet?ujete tento rozpor medzi otvorenou Cirkvou a Cirkvou, ktorá nie je pre v?etkých rovnaká? ?akujem.

Pápe? Franti?ek:

Kladiete mi otázku, ktorá sa týka dvoch rôznych poh?adov: Cirkev je otvorená pre v?etkých, potom existuje legislatíva, ktorá upravuje ?ivot vo vnútri Cirkvi. Ten, kto je vnútri, sa riadi legislatívou. To, ?o hovoríte, je zjednodu?enie: ?Nemô?u ma? ú?as? na sviatostiach“. To v?ak neznamená, ?e Cirkev je uzavretá. Ka?dý sa stretáva s Bohom na svojej vlastnej ceste vo vnútri Cirkvi a Cirkev je matkou a vedie ka?dého na jeho vlastnej ceste. Preto nerád hovorím: ka?dý príde, ale ty, ale ten, ale tamten... Ka?dý v modlitbe, vo vnútornom dialógu, v pastora?nom dialógu h?adá cestu vpred.

Preto ja kladiem otázku: Pre?o nie homosexuáli? V?etci! A Pán má v tom jasno: chorí, zdraví, starí aj mladí, ?karedí aj krásni... dobrí aj zlí!

Existuje istý druh poh?adu, ktorý nechápe toto vlo?enie sa Cirkvi ako matky a pova?uje ju za akúsi ?korporáciu“, do ktorej ke? sa chce? dosta?, musí? to robi? takto, a nie inak.

Slu?obnos?, ministerialita Cirkvi je iná vec, je to spôsob, akým sa vedie stádo. A v slu?obnosti je jednou z dôle?itých vecí trpezlivos?: sprevádza? ?udí krok za krokom na ich ceste k zrelosti. Ka?dý z nás má túto skúsenos?, ?e Matka Cirkev nás sprevádzala a sprevádza na na?ej vlastnej ceste dozrievania.

Nemám rád redukovanie. To nie je cirkevné, to je gnostické. Je to ako gnostická heréza, ktorá je dnes trochu v móde. Istý gnosticizmus, ktorý redukuje cirkevnú skuto?nos?, a to nepomáha. Cirkev je ?matkou“, ktorá prijíma v?etkých, a ka?dý si v Cirkvi razí svoju vlastnú cestu, bez publicity, a to je ve?mi dôle?ité. ?akujem za odvahu polo?i? túto otázku. ?akujem.

Matteo Bruni: Svätý Otec, azda by ste sa radi podelili o nejakú my?lienku o Svetových dňoch mláde?e.

Pápe? Franti?ek:

Chcel by som poveda? nie?o o tom, ako som pre?il Svetové dni mláde?e. Sú to u? ?tvrté, ktoré som za?il. Prvé boli v Riu de Janeiro, boli monumentálne, v brazílskom ?týle, nádherné! Druhé boli v Krakove, tretie v Paname; na týchto ?tvrtých sa zú?astnilo najviac ?udí. Pod?a hrubých odhadov ich bolo viac ako milión. Dokonca na v?eraj?ej no?nej vigílii sa odhadovalo, ?e ich bolo milión ?tyristo alebo milión ?es?stotisíc ?udí. To sú vládne údaje. To ?íslo je impozantné. Boli tie? dobre pripravené, ba povedal by som, ?e z tých, ktoré som za?il, tieto boli najlep?ie zorganizované.

Mladí ?udia sú prekvapením. Mladí ?udia sú mladí, správajú sa mladícky, ?ivot je taký. Ale sna?ia sa pozera? dopredu. A oni sú budúcnos?. Ide o to, aby sme ich sprevádzali. Problémom je vedie?, ako ich sprevádza?. A ?e by sa nemali odtrhnú? od svojich koreňov. Preto tak ve?mi trvám na dialógu medzi starými a mladými, medzi starými rodi?mi s vnú?atami. Tento dialóg je dôle?itý, dôle?itej?í ako dialóg rodi?ov s de?mi. So starými rodi?mi, preto?e práve tam sa nachádzajú korene. Mladí sú nábo?ensky zalo?ení, h?adajú vieru, ktorá nie je nepriate?ská, nie je umelá, nie je legalistická, h?adajú stretnutie s Je?i?om Kristom. A to nie je ?ahké.

?udia hovoria: ?Ale mladí ?udia ne?ijú v?dy v súlade s morálkou...“ Kto z nás neurobil v ?ivote morálnu chybu? Ka?dý z nás ju urobil! Ka?dý z nás má vo svojej histórii vlastné pády. ?ivot je taký. Ale Pán na nás v?dy ?aká, preto?e je milosrdný a je Otec, a milosrdenstvo presahuje v?etko.

Pre mňa boli Svetové dni mláde?e krásne. Predtým, ako som nastúpil do lietadla, bol som na stretnutí s dobrovo?níkmi, ktorých bolo 25 000! Bol to mystický zá?itok, anga?ovanos?, ktorá bola naozaj krásna, nádherná.

Otázka: Justin McLellan - Catholic News Service (CNS)

Hovorili ste o Svetových dňoch mláde?e. Po?as týchto dní sme po?uli svedectvá mladých ?udí, ktorí zápasili s du?evným zdravím, s depresiou. Bojovali ste s tým niekedy aj vy? A ak sa niekto rozhodne spácha? samovra?du, ?o by ste povedali rodinným príslu?níkom tohto ?loveka, ktorí vzh?adom na katolícke u?enie o samovra?de trpia v domnení, ?e tento ?lovek i?iel do pekla?

Pápe? Franti?ek:

Samovra?dy mladých sú dnes ve?kým problémom, ?ísla sú ve?ké. Médiá o tom ?asto nehovoria a neinformujú o tejto problematike. Rozprával som sa s mladými, vyu?íval som príle?itosti na dialóg.

Jeden dobrý mladý mu? mi povedal: Mô?em sa vás na nie?o opýta?? ?o si myslíte o samovra?de? Nehovoril na?ím jazykom, ale dobre som mu rozumel a za?ali sme sa rozpráva? o samovra?de. A nakoniec mi povedal: Ja som bol minulý rok nerozhodný, ?i to mám urobi? alebo nie.

To?ko mladých ?udí je úzkostných a depresívnych, ale nielen v psychologickej oblasti. Potom v niektorých krajinách, ktoré sú ve?mi náro?né na ?túdium, mladí ?udia, ktorým sa nepodarí získa? titul alebo si nájs? prácu, spáchajú samovra?du, preto?e cítia ve?kú hanbu. Nehovorím, ?e je to ka?dodenná zále?itos?, ale je to problém. Problém na?ej doby. Je to nie?o, ?o sa stáva.

Matteo Bruni:

?akujem vám, Va?a Svätos?, za Va?e odpovede.

Pápe? Franti?ek:

?akujem vám za to, ?o ste urobili, a pripomínam knihu ?贬别谤尘补苍颈迟辞“ alebo ?Malý brat“, knihu o tom migrantovi. ?akujem vám.

(Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Pope: sr. Zuzana ?krinárová, SSS)