蜜桃交友

Pápe啪 Franti拧ek v rámci svojej kajúcej púte za domorodým obyvate木stvom Kanady, oslávil de艌 sv. Anny, ktorú majú pôvodné etniká Kanady v mimoriadnej úcte. Urobil tak dopolud艌aj拧ou om拧ou s ú膷as钮ou okolo 50-tisíc veriacich na najvä膷拧om otvorenom 拧tadióne v krajine - Commonwealth Stadium v Edmontone. Ve膷er má v programe ú膷as钮 na tradi膷nej národnej púti pri Jazere sv. Anny, asi 100 km západne od Edmontonu.

Slávenie v Edmontone sa za膷alo o 10.15 dopoludnia, pre nás u啪 ve膷er o 18.15. Svätý Otec na úvod z papamobilu pozdravil aj veriacich na susednom men拧om 拧tadióne. Pod木a svojho zvyku po啪ehnával malé deti, ktoré mu priná拧ali 膷lenovia ochranky. Pri svätej om拧i predsedal posedia膷ky a celebrovanie pri oltári prenechal domácemu edmontonskému arcibiskupovi Mons. Richardovi W. Smithovi.

V homílii Svätý Otec prirovnal rolu starých rodi膷ov ku kore艌om stromu. Mlad拧iu generáciu pozval polo啪i钮 si otázku, ako o tieto korene dbá a ako 膹alej odovzdáva prijatý dar: 鈥濪ávam zrod 啪ivotu? Vná拧am do dejín novú a obnovenú lásku, ktorá tam predtým nebola? Ohlasujem evanjelium tam, kde 啪ijem, slú啪im niekomu nezi拧tne, tak ako to mne robili tí, ktorí ma predi拧li?鈥�

Homília Svätého Otca

Edmonton, 26. júla 2022, sviatok sv. Joachima a Anny

Dnes je sviatok Je啪i拧ových starých rodi膷ov; Pán chcel, aby sme sa stretli v takom hojnom po膷te práve pri tejto príle啪itosti, ktorá je tak drahá vám i mne. V dome Joachima a Anny spoznal malý Je啪i拧 svojich starkých a za啪il ich blízkos钮, nehu a múdros钮. Spome艌me si aj my na na拧ich starých rodi膷ov a zamyslime sa nad dvoma dôle啪itými aspektmi.

Prvý: sme de钮mi histórie, ktorú si treba chráni钮. Nie sme izolovaní jednotlivci, nie sme ostrovy, nikto neprichádza na svet odpútaný od ostatných. Na拧e korene, láska, ktorá nás o膷akávala a ktorú sme dostali po príchode na svet, rodinné prostredie, v ktorom sme vyrastali, sú sú膷as钮ou jedine膷nej histórie, ktorá nás predchádzala a dala nám zrod. Nevybrali sme si ju, ale dostali sme ju ako dar. A je darom, ktorý sme povolaní chráni钮.

Ako nám toti啪 pripomenula kniha Sirachovcova, 

sme «potomstvom» tých, ktorí nás predi拧li, sme ich «posvätným dedi膷stvom» (Sir 44,11). Tým dedi膷stvom, ktorého stredobodom 鈥� aj popri chrabrosti 膷i autorite niektorých alebo inteligencii a tvorivosti iných v pies艌ach 膷i poézii 鈥� je spravodlivos钮, v tom, 啪e sme verní Bohu a jeho vôli. A práve toto nám odovzdali. Aby sme sa skuto膷ne stoto啪nili s tým, kým sme a akí sme vzácni, potrebujeme do seba zahrnú钮 tých, z ktorých pochádzame, tých, ktorí nemysleli len na seba, ale odovzdali nám poklad 啪ivota.

Sme tu v膹aka na拧im rodi膷om, ale aj v膹aka na拧im starým rodi膷om, v膹aka ktorým sme za啪ili, 啪e sme na svete vítaní. 膶asto to boli oni, ktorí nás milovali bez výhrad a bez toho, aby od nás nie膷o o膷akávali: oni nás vzali za ruku, ke膹 sme sa báli, uistili nás v temnote noci, povzbudili nás, ke膹 sme za svetla slnka museli 膷eli钮 啪ivotným rozhodnutiam.

V膹aka starým rodi膷om sme dostali pohladenie zo strany histórie, ktorá nás predchádzala: nau膷ili sme sa, 啪e dobro, neha a múdros钮 sú pevnými kore艌mi 木udskosti. V dome starých rodi膷ov mnohí z nás vdychovali vô艌u evanjelia, silu viery, ktorá chutí ako domov. V膹aka nim sme objavili rodinnú, domácu vieru; áno, preto啪e viera sa v podstate odovzdáva týmto spôsobom, odovzdáva sa v materinskom jazyku, odovzdáva sa 鈥瀡 náre膷í鈥�, odovzdáva sa prostredníctvom citu a povzbudenia, starostlivosti a blízkosti.

Toto je na拧a história, ktorú si treba chráni钮, história, ktorej sme dedi膷mi: sme de钮mi, preto啪e sme vnukmi. Starí rodi膷ia do nás vtla膷ili originálnu pe膷a钮 svojho spôsobu bytia, dali nám dôstojnos钮, dôveru v seba a v druhých. Odovzdali nám nie膷o, 膷o sa z nás nikdy nebude da钮 vymaza钮, a zárove艌 nám umo啪nili by钮 jedine膷nými, originálnymi a slobodnými 木u膹mi.

Tak sme sa práve od na拧ich starých rodi膷ov nau膷ili, 啪e láska nikdy nie je nátlak, nikdy nezbavuje druhého 膷loveka jeho vnútornej slobody. Takto Joachim a Anna milovali Máriu a milovali Je啪i拧a; a takto Mária milovala Je啪i拧a - láskou, ktorá nikdy neudú拧ala ani nebrzdila, ale ho sprevádzala, aby prijal poslanie, pre ktoré pri拧iel na svet.

Sna啪me sa to nau膷i钮 ako jednotlivci i ako Cirkev: nikdy neutlá膷a钮 svedomie druhých, nikdy neobmedzova钮 slobodu tých, ktorí sú pred nami, a predov拧etkým nech nám nikdy nechýba láska a úcta k 木u膹om, ktorí nás predi拧li a sú nám zverení ako vzácne poklady, ktoré chránia dejiny vä膷拧ie ne啪 oni sami.

Uchováva钮 si tie dejiny, ktoré nám dali zrod, hovorí nám opä钮 Kniha Sirachovcova, znamená nezahmlieva钮 鈥瀞lávu鈥� predkov: nestrati钮 pamä钮, nezabudnú钮 na dejiny, ktoré zrodili ná拧 啪ivot, v啪dy pamäta钮 na tie ruky, ktoré nás hladili a dr啪ali v náru膷í, preto啪e práve v tomto zdroji nachádzame útechu vo chví木ach sk木ú膷enosti, svetlo v rozli拧ovaní, odvahu 膷eli钮 啪ivotným výzvam.

Ale uchováva钮 si dejiny, ktoré nás zrodili, znamená tie啪 vraca钮 sa v啪dy do tejto 拧koly, kde sme sa u膷ili láske a 啪ili ju. Znamená to pýta钮 sa sami seba zo膷i-vo膷i rozhodnutiam, ktoré máme dnes urobi钮, 膷o by na na拧om mieste urobili tí najmúdrej拧í starci, ktorých sme poznali, 膷o nám radia alebo by nám poradili i na拧i starí rodi膷ia a prastarí rodi膷ia.

Drahí bratia a sestry, polo啪me si teda otázku: sme deti a vnuci, ktorí vedia chráni钮 prijaté bohatstvo? Pamätáme na dobré ponau膷enia, ktoré sme zdedili? Rozprávame sa so star拧ími, venujeme im 膷as, aby sme ich po膷úvali? A e拧te - v na拧ich 膷oraz lep拧ie vybavených, 膷oraz modernej拧ích a funk膷nej拧ích domácnostiach - vieme si vymedzi钮 dôstojný priestor na uchovanie spomienok na nich, osobitné miesto, akýsi malý rodinný pamätník, ktorý nám prostredníctvom obrazov a predmetov, ktoré sú nám drahé, umo啪ní aj pozdvihnú钮 na拧e my拧lienky a modlitby k tým, ktorí nás predi拧li?

Uchovali sme si Bibliu a ru啪enec na拧ich predkov? Modli钮 sa za nich a v jednote s nimi, venova钮 膷as spomienkam, zachováva钮 dedi膷stvo: v tej hmle zabudnutia, ktoré dolieha na na拧e vrto拧ivé 膷asy, bratia a sestry, je nevyhnutné dba钮 o korene, je nevyhnutné stara钮 sa o korene, a tak ako rastie strom, takto sa buduje budúcnos钮.

Dostávame sa tak k uva啪ovaniu nad druhým aspektom: okrem toho, 啪e sme de钮mi histórie, ktorú treba strá啪i钮, sme aj tvorcami histórie, ktorú treba budova钮. Ka啪dý z nás mô啪e uzna钮, 啪e je taký, aký je, so svojimi svetlami a tie艌mi, pod木a lásky, ktorú dostal alebo ktorá mu chýbala. Tajomstvo 木udského 啪ivota spo膷íva v tomto: v拧etci sme nie膷ími de钮mi, ktorí boli niekým zrodení a formovaní, no ke膹 sa staneme dospelými, sme tie啪 povolaní by钮 啪ivotodarnými, otcami, matkami a starými rodi膷mi niekoho iného. A tak, ke膹 sa pozrieme na to, kým sme dnes, 膷o chceme so sebou urobi钮?

Starí rodi膷ia, z ktorých pochádzame, seniori, ktorí snívali, dúfali a obetovali sa pre nás, nám kladú základnú otázku: akú spolo膷nos钮 chcete vybudova钮? To木ko sme dostali z rúk tých, ktorí tu boli pred nami: 膷o chceme zanecha钮 na拧im potomkom? 沤ivú vieru, alebo len akúsi 鈥瀡odu z ru啪í鈥�? Spolo膷nos钮 zalo啪enú na individuálnom zisku, alebo na bratstve? Svet v mieri, alebo svet vo vojne? Zdevastované stvorenstvo, alebo stále pohostinný domov?

Nezabúdajme, 啪e tento 啪ivotodarný pohyb prechádza od kore艌ov k vetvám, listom, kvetom a plodom stromu. Pravá tradícia sa prejavuje v tomto vertikálnom rozmere: zdola nahor. Dávajme si pozor, aby sme neupadli do karikatúry tradície, ktorá sa nepohybuje po vertikálnej línii - od kore艌ov k plodom -, ale po horizontálnej línii - dopredu/dozadu -, ktorá nás vedie k mentalite 鈥瀞piato膷níctva鈥� ako sebeckému úto膷isku; a ktorá nerobí ni膷 iné, len 拧katu木kuje sú膷asnos钮 a konzervuje ju pod木a logiky 鈥瀡啪dy sa to robilo takto鈥�.

V evanjeliu, ktoré sme si vypo膷uli, Je啪i拧 hovorí u膷eníkom, 啪e sú blahoslavení, preto啪e mô啪u vidie钮 a po膷u钮 to, po 膷om mnohí proroci a spravodliví mohli len tú啪i钮 (porov. Mt 13,16-17). Mnohí toti啪 uverili v Bo啪í prís木ub o príchode Mesiá拧a, pripravili mu cestu a ohlásili jeho príchod. Teraz, ke膹 Mesiá拧 pri拧iel, sú v拧ak tí, ktorí ho mô啪u vidie钮 a po膷u钮, povolaní prija钮 ho a ohlasova钮.

Bratia a sestry, platí to aj pre nás. Tí, ktorí nás predi拧li, nám odovzdali vá拧e艌, silu a tú啪bu, ohe艌, ktorého znovuroznietenie je na nás. Nejde o to, aby sme uchovávali popol, ale aby sme znovu roznietili ohe艌, ktorý oni zapálili. Na拧i starí rodi膷ia a na拧i seniori si 啪elali vidie钮 spravodlivej拧í, bratskej拧í a solidárnej拧í svet a bojovali, aby nám darovali budúcnos钮. Teraz je na nás, aby sme ich nesklamali.

Opierajúc sa o nich, o na拧ich star拧ích, ktorí sú na拧imi kore艌mi, je na nás, aby sme priná拧ali ovocie. My sme vetvy, ktoré musia rozkvitnú钮 a zasia钮 do dejín nové semená. Polo啪me si teda nieko木ko konkrétnych otázok: Zo膷i-vo膷i dejinám spásy, ku ktorým patrím, a zo膷i-vo膷i tým, ktorí ma predi拧li a milovali, 膷o robím ja? Mám jedine膷nú a nenahradite木nú úlohu v dejinách: akú stopu po sebe zanechávam, 膷o zanechávam tým, ktorí ma nasledujú, 膷o zo seba dávam?

膶asto hodnotíme 啪ivot na základe pe艌azí, ktoré zarábame, na základe kariéry, ktorú sme dosiahli, na základe úspechu a pozornosti, ktorú dostávame od druhých. Toto sú v拧ak neplodné kritériá. Otázka znie: tvorím, dávam zrod 啪ivotu? Vná拧am do dejín novú a obnovenú lásku, ktorá tam predtým nebola? Ohlasujem evanjelium tam, kde 啪ijem, slú啪im niekomu nezi拧tne, tak ako to mne robili tí, ktorí ma predi拧li?

膶o robím pre svoju cirkev, pre svoje mesto a pre spolo膷nos钮? Bratia a sestry, je 木ahké kritizova钮, no Pán nechce, aby sme boli len kritikmi systému, nechce, aby sme boli uzavretí, nechce, aby sme boli 鈥瀞piato膷níci鈥�, ako to hovorí autor Listu Hebrejom, ale aby sme boli tvorcami nových dejín, tká膷mi nádeje, budovate木mi budúcnosti, tvorcami pokoja.

Nech sa za nás Joachim a Anna prihovárajú: nech nám pomáhajú vá啪i钮 si dejiny, ktoré nám dali zrod a budova钮 dejiny ako 啪ivotodarné. Nech nám pripomínajú duchovný význam úcty k na拧im starým rodi膷om a seniorom, aby sme si cenili ich prítomnos钮 pre budovanie lep拧ej budúcnosti. Budúcnosti, v ktorej starí 木udia nebudú skartovaní, ke膹啪e z h木adiska funk膷nosti 鈥瀠啪 nie sú potrební鈥�. Budúcnosti, ktorá nebude posudzova钮 hodnotu 木udí len pod木a toho, ko木ko vyprodukujú. Budúcnosti, ktorá nebude 木ahostajná k tým, ktorí sú u啪 v pokro膷ilom veku a potrebujú viac 膷asu, po膷úvania a pozornosti. Budúcnosti, v ktorej sa u啪 u nikoho nebude opakova钮 história násilia a marginalizácie, akú zakúsili na拧i domorodí bratia a sestry.

Je to budúcnos钮, ktorá je mo啪ná, ak s Bo啪ou pomocou nepretrhneme puto s tými, ktorí nás predi拧li, a budeme 啪ivi钮 dialóg s tými, ktorí prídu po nás: mladí a seniori, starí rodi膷ia a vnú膷atá, spolo膷ne. Po膹me vpred spolo膷ne, snívajme spolo膷ne. A nezabudnime na Pavlov radu svojmu u膷eníkovi Timotejovi: pamätaj na svoju matku a na svoju babi膷ku.

(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu 鈥� Pope)

-zk, jb-