蜜桃交友

Pápe? Franti?ek v rámci svojej kajúcej púte za domorodým obyvate?stvom Kanady, oslávil deň sv. Anny, ktorú majú pôvodné etniká Kanady v mimoriadnej úcte. Urobil tak dopoludňaj?ou om?ou s ú?as?ou okolo 50-tisíc veriacich na najvä??om otvorenom ?tadióne v krajine - Commonwealth Stadium v Edmontone. Ve?er má v programe ú?as? na tradi?nej národnej púti pri Jazere sv. Anny, asi 100 km západne od Edmontonu.

Slávenie v Edmontone sa za?alo o 10.15 dopoludnia, pre nás u? ve?er o 18.15. Svätý Otec na úvod z papamobilu pozdravil aj veriacich na susednom men?om ?tadióne. Pod?a svojho zvyku po?ehnával malé deti, ktoré mu priná?ali ?lenovia ochranky. Pri svätej om?i predsedal posedia?ky a celebrovanie pri oltári prenechal domácemu edmontonskému arcibiskupovi Mons. Richardovi W. Smithovi.

V homílii Svätý Otec prirovnal rolu starých rodi?ov ku koreňom stromu. Mlad?iu generáciu pozval polo?i? si otázku, ako o tieto korene dbá a ako ?alej odovzdáva prijatý dar: ?Dávam zrod ?ivotu? Vná?am do dejín novú a obnovenú lásku, ktorá tam predtým nebola? Ohlasujem evanjelium tam, kde ?ijem, slú?im niekomu nezi?tne, tak ako to mne robili tí, ktorí ma predi?li?“

Homília Svätého Otca

Edmonton, 26. júla 2022, sviatok sv. Joachima a Anny

Dnes je sviatok Je?i?ových starých rodi?ov; Pán chcel, aby sme sa stretli v takom hojnom po?te práve pri tejto príle?itosti, ktorá je tak drahá vám i mne. V dome Joachima a Anny spoznal malý Je?i? svojich starkých a za?il ich blízkos?, nehu a múdros?. Spomeňme si aj my na na?ich starých rodi?ov a zamyslime sa nad dvoma dôle?itými aspektmi.

Prvý: sme de?mi histórie, ktorú si treba chráni?. Nie sme izolovaní jednotlivci, nie sme ostrovy, nikto neprichádza na svet odpútaný od ostatných. Na?e korene, láska, ktorá nás o?akávala a ktorú sme dostali po príchode na svet, rodinné prostredie, v ktorom sme vyrastali, sú sú?as?ou jedine?nej histórie, ktorá nás predchádzala a dala nám zrod. Nevybrali sme si ju, ale dostali sme ju ako dar. A je darom, ktorý sme povolaní chráni?.

Ako nám toti? pripomenula kniha Sirachovcova, 

sme «potomstvom» tých, ktorí nás predi?li, sme ich «posvätným dedi?stvom» (Sir 44,11). Tým dedi?stvom, ktorého stredobodom – aj popri chrabrosti ?i autorite niektorých alebo inteligencii a tvorivosti iných v piesňach ?i poézii – je spravodlivos?, v tom, ?e sme verní Bohu a jeho vôli. A práve toto nám odovzdali. Aby sme sa skuto?ne stoto?nili s tým, kým sme a akí sme vzácni, potrebujeme do seba zahrnú? tých, z ktorých pochádzame, tých, ktorí nemysleli len na seba, ale odovzdali nám poklad ?ivota.

Sme tu v?aka na?im rodi?om, ale aj v?aka na?im starým rodi?om, v?aka ktorým sme za?ili, ?e sme na svete vítaní. ?asto to boli oni, ktorí nás milovali bez výhrad a bez toho, aby od nás nie?o o?akávali: oni nás vzali za ruku, ke? sme sa báli, uistili nás v temnote noci, povzbudili nás, ke? sme za svetla slnka museli ?eli? ?ivotným rozhodnutiam.

V?aka starým rodi?om sme dostali pohladenie zo strany histórie, ktorá nás predchádzala: nau?ili sme sa, ?e dobro, neha a múdros? sú pevnými koreňmi ?udskosti. V dome starých rodi?ov mnohí z nás vdychovali vôňu evanjelia, silu viery, ktorá chutí ako domov. V?aka nim sme objavili rodinnú, domácu vieru; áno, preto?e viera sa v podstate odovzdáva týmto spôsobom, odovzdáva sa v materinskom jazyku, odovzdáva sa ?v náre?í“, odovzdáva sa prostredníctvom citu a povzbudenia, starostlivosti a blízkosti.

Toto je na?a história, ktorú si treba chráni?, história, ktorej sme dedi?mi: sme de?mi, preto?e sme vnukmi. Starí rodi?ia do nás vtla?ili originálnu pe?a? svojho spôsobu bytia, dali nám dôstojnos?, dôveru v seba a v druhých. Odovzdali nám nie?o, ?o sa z nás nikdy nebude da? vymaza?, a zároveň nám umo?nili by? jedine?nými, originálnymi a slobodnými ?u?mi.

Tak sme sa práve od na?ich starých rodi?ov nau?ili, ?e láska nikdy nie je nátlak, nikdy nezbavuje druhého ?loveka jeho vnútornej slobody. Takto Joachim a Anna milovali Máriu a milovali Je?i?a; a takto Mária milovala Je?i?a - láskou, ktorá nikdy neudú?ala ani nebrzdila, ale ho sprevádzala, aby prijal poslanie, pre ktoré pri?iel na svet.

Sna?me sa to nau?i? ako jednotlivci i ako Cirkev: nikdy neutlá?a? svedomie druhých, nikdy neobmedzova? slobodu tých, ktorí sú pred nami, a predov?etkým nech nám nikdy nechýba láska a úcta k ?u?om, ktorí nás predi?li a sú nám zverení ako vzácne poklady, ktoré chránia dejiny vä??ie ne? oni sami.

Uchováva? si tie dejiny, ktoré nám dali zrod, hovorí nám opä? Kniha Sirachovcova, znamená nezahmlieva? ?slávu“ predkov: nestrati? pamä?, nezabudnú? na dejiny, ktoré zrodili ná? ?ivot, v?dy pamäta? na tie ruky, ktoré nás hladili a dr?ali v náru?í, preto?e práve v tomto zdroji nachádzame útechu vo chví?ach sk?ú?enosti, svetlo v rozli?ovaní, odvahu ?eli? ?ivotným výzvam.

Ale uchováva? si dejiny, ktoré nás zrodili, znamená tie? vraca? sa v?dy do tejto ?koly, kde sme sa u?ili láske a ?ili ju. Znamená to pýta? sa sami seba zo?i-vo?i rozhodnutiam, ktoré máme dnes urobi?, ?o by na na?om mieste urobili tí najmúdrej?í starci, ktorých sme poznali, ?o nám radia alebo by nám poradili i na?i starí rodi?ia a prastarí rodi?ia.

Drahí bratia a sestry, polo?me si teda otázku: sme deti a vnuci, ktorí vedia chráni? prijaté bohatstvo? Pamätáme na dobré ponau?enia, ktoré sme zdedili? Rozprávame sa so star?ími, venujeme im ?as, aby sme ich po?úvali? A e?te - v na?ich ?oraz lep?ie vybavených, ?oraz modernej?ích a funk?nej?ích domácnostiach - vieme si vymedzi? dôstojný priestor na uchovanie spomienok na nich, osobitné miesto, akýsi malý rodinný pamätník, ktorý nám prostredníctvom obrazov a predmetov, ktoré sú nám drahé, umo?ní aj pozdvihnú? na?e my?lienky a modlitby k tým, ktorí nás predi?li?

Uchovali sme si Bibliu a ru?enec na?ich predkov? Modli? sa za nich a v jednote s nimi, venova? ?as spomienkam, zachováva? dedi?stvo: v tej hmle zabudnutia, ktoré dolieha na na?e vrto?ivé ?asy, bratia a sestry, je nevyhnutné dba? o korene, je nevyhnutné stara? sa o korene, a tak ako rastie strom, takto sa buduje budúcnos?.

Dostávame sa tak k uva?ovaniu nad druhým aspektom: okrem toho, ?e sme de?mi histórie, ktorú treba strá?i?, sme aj tvorcami histórie, ktorú treba budova?. Ka?dý z nás mô?e uzna?, ?e je taký, aký je, so svojimi svetlami a tieňmi, pod?a lásky, ktorú dostal alebo ktorá mu chýbala. Tajomstvo ?udského ?ivota spo?íva v tomto: v?etci sme nie?ími de?mi, ktorí boli niekým zrodení a formovaní, no ke? sa staneme dospelými, sme tie? povolaní by? ?ivotodarnými, otcami, matkami a starými rodi?mi niekoho iného. A tak, ke? sa pozrieme na to, kým sme dnes, ?o chceme so sebou urobi??

Starí rodi?ia, z ktorých pochádzame, seniori, ktorí snívali, dúfali a obetovali sa pre nás, nám kladú základnú otázku: akú spolo?nos? chcete vybudova?? To?ko sme dostali z rúk tých, ktorí tu boli pred nami: ?o chceme zanecha? na?im potomkom? ?ivú vieru, alebo len akúsi ?vodu z ru?í“? Spolo?nos? zalo?enú na individuálnom zisku, alebo na bratstve? Svet v mieri, alebo svet vo vojne? Zdevastované stvorenstvo, alebo stále pohostinný domov?

Nezabúdajme, ?e tento ?ivotodarný pohyb prechádza od koreňov k vetvám, listom, kvetom a plodom stromu. Pravá tradícia sa prejavuje v tomto vertikálnom rozmere: zdola nahor. Dávajme si pozor, aby sme neupadli do karikatúry tradície, ktorá sa nepohybuje po vertikálnej línii - od koreňov k plodom -, ale po horizontálnej línii - dopredu/dozadu -, ktorá nás vedie k mentalite ?spiato?níctva“ ako sebeckému úto?isku; a ktorá nerobí ni? iné, len ?katu?kuje sú?asnos? a konzervuje ju pod?a logiky ?v?dy sa to robilo takto“.

V evanjeliu, ktoré sme si vypo?uli, Je?i? hovorí u?eníkom, ?e sú blahoslavení, preto?e mô?u vidie? a po?u? to, po ?om mnohí proroci a spravodliví mohli len tú?i? (porov. Mt 13,16-17). Mnohí toti? uverili v Bo?í prís?ub o príchode Mesiá?a, pripravili mu cestu a ohlásili jeho príchod. Teraz, ke? Mesiá? pri?iel, sú v?ak tí, ktorí ho mô?u vidie? a po?u?, povolaní prija? ho a ohlasova?.

Bratia a sestry, platí to aj pre nás. Tí, ktorí nás predi?li, nám odovzdali vá?eň, silu a tú?bu, oheň, ktorého znovuroznietenie je na nás. Nejde o to, aby sme uchovávali popol, ale aby sme znovu roznietili oheň, ktorý oni zapálili. Na?i starí rodi?ia a na?i seniori si ?elali vidie? spravodlivej?í, bratskej?í a solidárnej?í svet a bojovali, aby nám darovali budúcnos?. Teraz je na nás, aby sme ich nesklamali.

Opierajúc sa o nich, o na?ich star?ích, ktorí sú na?imi koreňmi, je na nás, aby sme priná?ali ovocie. My sme vetvy, ktoré musia rozkvitnú? a zasia? do dejín nové semená. Polo?me si teda nieko?ko konkrétnych otázok: Zo?i-vo?i dejinám spásy, ku ktorým patrím, a zo?i-vo?i tým, ktorí ma predi?li a milovali, ?o robím ja? Mám jedine?nú a nenahradite?nú úlohu v dejinách: akú stopu po sebe zanechávam, ?o zanechávam tým, ktorí ma nasledujú, ?o zo seba dávam?

?asto hodnotíme ?ivot na základe peňazí, ktoré zarábame, na základe kariéry, ktorú sme dosiahli, na základe úspechu a pozornosti, ktorú dostávame od druhých. Toto sú v?ak neplodné kritériá. Otázka znie: tvorím, dávam zrod ?ivotu? Vná?am do dejín novú a obnovenú lásku, ktorá tam predtým nebola? Ohlasujem evanjelium tam, kde ?ijem, slú?im niekomu nezi?tne, tak ako to mne robili tí, ktorí ma predi?li?

?o robím pre svoju cirkev, pre svoje mesto a pre spolo?nos?? Bratia a sestry, je ?ahké kritizova?, no Pán nechce, aby sme boli len kritikmi systému, nechce, aby sme boli uzavretí, nechce, aby sme boli ?spiato?níci“, ako to hovorí autor Listu Hebrejom, ale aby sme boli tvorcami nových dejín, tká?mi nádeje, budovate?mi budúcnosti, tvorcami pokoja.

Nech sa za nás Joachim a Anna prihovárajú: nech nám pomáhajú vá?i? si dejiny, ktoré nám dali zrod a budova? dejiny ako ?ivotodarné. Nech nám pripomínajú duchovný význam úcty k na?im starým rodi?om a seniorom, aby sme si cenili ich prítomnos? pre budovanie lep?ej budúcnosti. Budúcnosti, v ktorej starí ?udia nebudú skartovaní, ke??e z h?adiska funk?nosti ?u? nie sú potrební“. Budúcnosti, ktorá nebude posudzova? hodnotu ?udí len pod?a toho, ko?ko vyprodukujú. Budúcnosti, ktorá nebude ?ahostajná k tým, ktorí sú u? v pokro?ilom veku a potrebujú viac ?asu, po?úvania a pozornosti. Budúcnosti, v ktorej sa u? u nikoho nebude opakova? história násilia a marginalizácie, akú zakúsili na?i domorodí bratia a sestry.

Je to budúcnos?, ktorá je mo?ná, ak s Bo?ou pomocou nepretrhneme puto s tými, ktorí nás predi?li, a budeme ?ivi? dialóg s tými, ktorí prídu po nás: mladí a seniori, starí rodi?ia a vnú?atá, spolo?ne. Po?me vpred spolo?ne, snívajme spolo?ne. A nezabudnime na Pavlov radu svojmu u?eníkovi Timotejovi: pamätaj na svoju matku a na svoju babi?ku.

(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Pope)

-zk, jb-