蜜桃交友

V meditatívnom príhovore pápe啪 vychádzal z biblického symbolu vody, ktorý dáva 啪ivot a lie膷i. Pri tejto príle啪itosti osobitne vyzdvihol úlohu matiek a starých matiek pri odovzdávaní viery a hodnôt, na ktorých stojí budúcnos钮 木udskej spolo膷nosti. Okrem iného uviedol:

鈥濾 Kanade sa táto 鈥瀖aterská inkulturácia鈥� uskuto膷nila prostredníctvom diela svätej Anny, ktorá spojila krásu domorodých tradícií a viery a stvár艌ovala ju múdros钮ou starej mamy, ktorá je dvojnásobnou matkou. Aj Cirkev je 啪enou, aj Cirkev je matkou. Nikdy v histórii sa toti啪 nestalo, 啪e by sa viera neprená拧ala v materinskom jazyku, prostredníctvom matiek a starých mám. Na druhej strane, 膷as钮 bolestného dedi膷stva, ktorému 膷elíme, pramení z toho, 啪e domorodým babi膷kám bolo znemo啪nené odovzdáva钮 vieru v ich vlastnom jazyku a kultúre.鈥�

Na brehu Jazera sv. Anny, 

ktoré le啪í západne od Edmontonu, sa koná ka啪doro膷ná katolícka pú钮 indiánskych národov u啪 od konca 19. storo膷ia. Indiáni od stáro膷í pova啪ovali toto jazero za posvätné a za miesto uzdravenia. V jazyku kme艌a Nakota Sioux sa rozlo啪ité a pomerne plytké jazero nazýva Wakamne 鈥� 鈥濨o啪ie jazero鈥�, v jazyku kme艌a Cree je to 鈥濲azero Ducha鈥�.

Pod木a sv. Anny jazero pomenoval katolícky misijný k艌az Jean-Baptiste Thibault, ktorý pri 艌om v roku 1842 postavil prvú stálu misijnú stanicu. Púte od roku 1889 organizuje reho木a Oblátov Nepo拧kvrnenej Panny Márie v tý啪dni okolo 26. júla, sviatku sv. Anny, matky Panny Márie a Je啪i拧ovej babi膷ky. Kostol z roku 1844 bol zni膷ený po啪iarom v roku 1928 a obnovený v modrenej podobe v roku 2009 spolu s pútnickým areálom s krí啪ovou cestou, cintorínom a priestormi pre pútnikov.

Pápe啪a pri brehu jazera privítali rytmickým zvukom bubnov o 17. hodine miestneho 膷asu (pre nás u啪 hodinu po polnoci). Uctil si sochu sv. Anny a po znaku krí啪a na 拧tyri svetové strany po啪ehnal vodu jazera, ktorou pokropil pútnikov. Modlitbové stretnutie pokra膷ovalo v priestrannom modernom chráme.

Pri bohoslu啪be slova s 膷ítaniami z proroka Ezechiela (47,1-2.8-9.12) a z Jánovho evanjelia (7,37-39) sa Svätý Otec prihovoril v homílii, ktorú priná拧ame v plnom znení. Zhroma啪dení veriaci, mnohí oble膷ení v tradi膷ných odevoch, pre啪ívali stretnutie s radostným pokojom, v sústredenej meditatívnej atmosfére, reagujúc na pápe啪ove slová aplauzmi. Pápe啪 Franti拧ek hovoril v rodnej 拧paniel膷ine a jeho slová po úsekoch prekladali do angli膷tiny. Na záver mali mnohí z nich príle啪itos钮 osobne pozdravi钮 Svätého Otca, po膷núc ná膷elníkmi.

Príhovor Svätého Otca

Pútnická sväty艌a sv. Anny, Lac Ste. Anne, Alberta - Kanada, 26. júla 2022

Drahí bratia a sestry, âba-wash-did! Tansi! Oki! [Dobrý de艌!]

Je pre m艌a krásne by钮 tu, ako pútnik s vami a medzi vami. V týchto d艌och, najmä dnes, ma zasiahol zvuk bubnov, ktorý ma sprevádzal v拧ade, kam som sa pohol. Zdalo sa mi, 啪e tento tlkot bubnov je ozvenou tlkotu mnohých s艜dc: S艜dc, ktoré po膷as stáro膷í vibrovali pri týchto vodách; s艜dc mnohých pútnikov, ktorí spolo膷ne udávali krok, aby pri拧li k tomuto 鈥濨o啪iemu jazeru鈥�! Tu mo啪no naozaj zachyti钮 zborový tlkot putujúceho národa, generácií, ktoré sa vydali na cestu k Pánovi, aby za啪ili jeho uzdravujúce pôsobenie. Ko木ko s艜dc sem pri拧lo s tú啪bou i námahou, za钮a啪ení 啪ivotnými 钮a啪kos钮ami a pri týchto vodách na拧li útechu a silu ís钮 膹alej!

Aj tu, ponorení do stvorenia, mô啪eme po膷u钮 aj iný tlkot, materinský tlkot zeme. A tak ako tlkot detí u啪 od lona je v súlade s tlkotom ich matiek, tak aj my, aby sme rástli ako 木udské bytosti, potrebujeme zosúladi钮 rytmy 啪ivota s rytmami stvorenia, ktoré nám dáva 啪ivot. Tak sa dnes vraciame k prame艌om ná拧ho 啪ivota: k Bohu, k rodi膷om a v de艌 svätej Anny a v dome svätej Anny k starým rodi膷om, ktorých s ve木kou láskou pozdravujem.

Nesení týmito 啪ivotnými údermi sme teraz tu, v tichu, a rozjímavo h木adíme na vody tohto jazera. Toto nám pomáha vráti钮 sa aj k prame艌om viery. Umo啪艌uje nám ideálne putova钮 na sväté miesta: predstavi钮 si Je啪i拧a, ktorý vykonával ve木kú 膷as钮 svojej slu啪by práve na brehu jazera, Galilejského jazera. Tam si vybral a povolal apo拧tolov, hlásal blahoslavenstvá, rozprával vä膷拧inu podobenstiev, konal znamenia a uzdravenia. Toto jazero tvorilo srdce 鈥濭aliley pohanov鈥� (Mt 4,15), okrajovú obchodnú oblas钮, kde sa stretávali rôzne skupiny obyvate木stva, 膷o pozna膷ilo tento región rozdielnymi tradíciami a kultmi.

Pápe啪 pri Jazere sv. Anny

Z geografického a kultúrneho h木adiska to bolo najvzdialenej拧ie miesto od nábo啪enskej 膷istoty, ktorá sa sústre膹ovala v Jeruzaleme, v blízkosti chrámu. Preto si mô啪eme predstavi钮 to jazero, nazývané Galilejské more, ako kondenzáciu rozdielov. Na jeho brehu sa stretávali rybári a mýtnici, stotníci a otroci, farizeji a chudobní, mu啪i a 啪eny najrozmanitej拧ieho pôvodu a spolo膷enského postavenia. Tam, práve tam, Je啪i拧 kázal o Bo啪om krá木ovstve: nie vybraným, nábo啪ným 木u膹om, ale rôznorodému obyvate木stvu, ktoré sa hrnulo z mnohých miest, tak ako dnes, kázal prijímajúc v拧etkých a bolo to na takejto prírodnej scéne.

Boh si vybral tento mnohotvárny 

a rôznorodý kontext, aby svetu oznámil nie膷o prevratné: napríklad, 鈥瀗astavte druhé líce, milujte svojich nepriate木ov, 啪ite ako bratia, aby ste boli de钮mi Boha, Otca, ktorý dáva slnku vychádza钮 na dobrých i zlých a zosiela dá啪膹 na spravodlivých i nespravodlivých鈥� (porov. Mt 5,38-48). A tak sa práve toto jazero, 鈥瀖ie拧ané rozmanitos钮ou鈥�, stalo miestom nevídaného vyhlásenia bratstva, revolúcie bez m艜tvych a ranených, revolúcie lásky. A tu, na brehu tohto jazera, nás zvuk bubnov, ktorý prechádza storo膷iami a spája rôzne národy, vracia do tých 膷ias. Pripomína nám, 啪e bratstvo je pravdivé, ak spája tých, ktorí sú od seba vzdialení, 啪e posolstvo jednoty, ktoré nebo posiela na zem, sa nebojí rozdielov a pozýva nás k spolo膷enstvu, k spolo膷enstvu rozdielností, aby sme za膷ali nanovo spolu, preto啪e v拧etci, v拧etci, v拧etci sme pútnici na ceste.

Bratia, sestry, putujúci k týmto vodám, 膷o tu mô啪eme na膷erpa钮? Bo啪ie slovo nám to pomáha zisti钮. Prorok Ezechiel dvakrát opakoval, 啪e vody, ktoré te膷ú z chrámu pre Bo啪í 木ud, 鈥瀌ávajú 啪ivot鈥� a 鈥瀠zdravujú鈥� (porov. Ez 47,8-9). Dávajú 啪ivot a uzdravujú.

Dávajú 啪ivot. Myslím na staré mamy, ktoré sú tu s nami, v takom ve木kom po膷te. Drahé moje, va拧e srdcia sú prame艌mi, z ktorých vyteká 啪ivá voda viery, ktorou ste uhasili smäd svojich detí a vnú膷at. Dojíma ma 啪ivotne dôle啪itá úloha 啪ien v domorodých komunitách: zaujímajú významné miesto ako po啪ehnané pramene nielen fyzického, ale aj duchovného 啪ivota. A ke膹 myslím na va拧e 鈥瀔辞办耻尘鈥� [babi膷ky], spomínam si aj na svoju babi膷ku. Od nej som prijal prvú zves钮 viery a nau膷il som sa, 啪e evanjelium sa odovzdáva týmto spôsobom, prostredníctvom ne啪nej starostlivosti a 啪ivotnej múdrosti.

Pri bohoslu啪be slova

Viera sa málokedy rodí pri 膷ítaní knihy osamote v obýva膷ke, ale 拧íri sa v rodinnej atmosfére, odovzdáva sa v re膷i matiek, so sladkým náre膷ovým spevom starých mám. Hreje ma pri srdci, ke膹 tu vidím to木ko starých rodi膷ov a prastarých rodi膷ov. V膹aka. 膸akujem vám a chcem poveda钮 tým, ktorí majú doma v rodine star拧ích 木udí: máte poklad! Chrá艌te si uprostred va拧ich múrov prame艌 啪ivota: prosím, starajte sa o艌 ako o najcennej拧ie dedi膷stvo, ktoré treba milova钮 a opatrova钮.

Prorok povedal, 啪e voda nielen啪e dáva 啪ivot, ale aj lie膷i. To nás privádza spä钮 na breh Galilejského jazera, kde Je啪i拧 鈥瀠zdravil mnohých, ktorí boli postihnutí rôznymi chorobami鈥� (Mk 1,34). Tam, 鈥瀔e膹 nastal ve膷er, priná拧ali mu v拧etkých chorých鈥� (v. 32). Predstavme si dnes ve膷er, ako sme s Je啪i拧om pri jazere, ako sa blí啪i a sklá艌a, a s trpezlivos钮ou, súcitom a nehou uzdravuje mnohých chorých na tele i na duchu: posadnutých, malomocných, ochrnutých, slepých, ale aj 木udí, ktorí sú zúfalí a sk木ú膷ení, stratení a zranení. Je啪i拧 pri拧iel a stále prichádza, aby sa o nás staral, aby ute拧il a uzdravil na拧e osamelé a vy膷erpané 木udstvo. V拧etkým, aj nám, adresuje rovnaké pozvanie: 鈥濸o膹te ku mne v拧etci, ktorí sa namáhate a ste pre钮a啪ení, a ja vás posilním鈥� (Mt 11,28). Alebo ako v úryvku, ktorý sme po膷uli dnes ve膷er: 鈥濧k niekto 啪ízni, nech príde ku mne a nech pije鈥� (Jn 7,37).

Bratia a sestry, v拧etci potrebujeme uzdravenie od Je啪i拧a, lekára du拧í a tiel. Pane, tak ako sa 木udia na brehu Galilejského jazera nebáli vola钮 k tebe o svojich potrebách, tak aj my dnes ve膷er prichádzame k tebe, Pane, s boles钮ou vo vnútri. Priná拧ame ti na拧u vyprahnutos钮 a námahu, priná拧ame ti traumy z násilia, ktoré utrpeli na拧i indiánski bratia a sestry. Na tomto po啪ehnanom mieste, kde vládne súlad a mier, ti priná拧ame nesúlad na拧ich dejín, hrozné následky kolonizácie, nezmazate木nú boles钮 mnohých rodín, starých rodi膷ov a detí. Pane, pomô啪 nám uzdravi钮 na拧e rany. Vieme, 啪e si to od nás vy啪aduje odhodlanie, starostlivos钮 a konkrétne skutky, ale tie啪 vieme, Pane, 啪e to nemô啪eme urobi钮 sami. Zverujeme sa tebe a príhovoru tvojej matky a tvojej starej matky.

Pápe啪 kropí veriacich

Áno, Pane, zverujeme sa do príhovoru tvojej matky a tvojej babi膷ky, preto啪e matky a staré matky pomáhajú lie膷i钮 rany srdca. Po膷as dobyva膷ných drám conquisty to bola práve Panna Mária Guadalupská, ktorá odovzdávala domorodcom správnu vieru, hovorila ich jazykom a nosila ich odev, bez násilia a vnucovania. Krátko nato, s príchodom tla膷e, boli vydané prvé gramatiky a katechizmy v domorodých jazykoch. Ako dobre a autenticky si v tomto smere po膷ínali evanjeliza膷ní misionári, ke膹 zachovali pôvodné jazyky a kultúry v mnohých 膷astiach sveta!

V Kanade sa táto 鈥瀖aterská inkulturácia鈥� uskuto膷nila prostredníctvom diela svätej Anny, ktorá spojila krásu domorodých tradícií a viery a stvár艌ovala ju múdros钮ou starej mamy, ktorá je dvojnásobnou matkou. Aj Cirkev je 啪enou, aj Cirkev je matkou. Nikdy v histórii sa toti啪 nestalo, 啪e by sa viera neprená拧ala v materinskom jazyku, prostredníctvom matiek a starých mám. Na druhej strane, 膷as钮 bolestného dedi膷stva, ktorému 膷elíme, pramení z toho, 啪e domorodým babi膷kám bolo znemo啪nené odovzdáva钮 vieru v ich vlastnom jazyku a kultúre. Táto strata je ur膷ite tragédiou, ale va拧a prítomnos钮 tu je svedectvom odolnosti a re拧tartu, púte k uzdraveniu, otvorenia na拧ich s艜dc Bohu, ktorý uzdravuje na拧e spolo膷enstvo.

Teraz my v拧etci ako Cirkev potrebujeme uzdravenie: potrebujeme by钮 uzdravení z poku拧enia uzavrie钮 sa do seba, z uprednostnenia obrany in拧titúcie pred h木adaním pravdy, z uprednostnenia svetskej moci pred evanjeliovou slu啪bou. Bratia a sestry, pomáhajme si, aby sme s Bo啪ou pomocou prispeli k budovaniu Matky Cirkvi, ako sa to jemu pá膷i: schopnej prija钮 ka啪dého syna a dcéru; otvorenej pre v拧etkých a hovoriacej ku ka啪dému, ku ka啪dej; ktorá nevystupuje proti nikomu, ale ktorá vychádza v ústrety v拧etkým.

Zástupy pri Galilejskom jazere, ktoré sa tla膷ili okolo Je啪i拧a, tvorili najmä oby膷ajní 木udia, jednoduchí 木udia, ktorí mu priná拧ali svoje potreby a rany. Podobne, ak sa chceme stara钮 o 啪ivot na拧ich komunít a uzdravova钮 ich, mô啪eme za膷a钮 len od chudobných, od tých najviac marginalizovaných. Príli拧 膷asto sa nechávame vies钮 záujmami nieko木kých dobre situovaných; potrebujeme sa viac pozera钮 na periférie a po膷úva钮 výkriky tých najchudobnej拧ích; je potrebné vedie钮 na膷úva钮 bolesti tých, ktorí v na拧ich preplnených i vyprázdnených mestách 膷asto ml膷ky volajú: 鈥濶eopú拧钮ajte nás!鈥�

Pôvodné obyvate木stvo Kanady

Je to aj pla膷 starých 木udí, ktorým hrozí, 啪e zomrú sami doma alebo opustení v zariadení, alebo nepríjemných chorých, ktorým sa namiesto lásky podáva smr钮. Je to tlmený krik chlapcov a diev膷at, ktorých sa viac pýtajú, ako ich po膷úvajú, ktorí svoju slobodu prenechávajú mobilnému telefónu, zatia木 膷o iní v ich veku sa v tých istých uliciach potulujú stratení, uspaní nejakou zábavou, napospas závislostiam, ktoré ich robia smutnými a netrpezlivými, neschopnými veri钮 v seba, milova钮 to, 膷ím sú, a krásu 啪ivota, ktorý majú. Nenechávajte nás samých - to je volanie tých, ktorí by chceli lep拧í svet, ale nevedia, kde za膷a钮.

Je啪i拧, ktorý nás uzdravuje a pote拧uje 啪ivou vodou svojho Ducha, nás dnes ve膷er v evanjeliu tie啪 啪iada, aby aj z nás, z lona tých, ktorí veria, 鈥瀡ytryskli prúdy 啪ivej vody鈥� (porov. v. 38). A my, vieme uhasi钮 smäd na拧ich bratov a sestier? Aj ke膹 stále prosíme Boha o útechu, vieme ju poskytnú钮 aj iným? Ko木kokrát sa zbavíme mnohých vnútorných bremien, napríklad toho, 啪e sa necítime milovaní a re拧pektovaní, práve tým, 啪e za膷neme nezi拧tne milova钮 druhých. V na拧ej osamelosti a netrpezlivosti nás Je啪i拧 vyzýva, aby sme vy拧li von, vyzýva nás, aby sme sa rozdávali, vyzýva nás, aby sme milovali.

A tak sa pýtam sám seba: 膷o robím pre tých, ktorí ma potrebujú? Ke膹 sa pozerám na domorodé národy, premý拧木am o ich príbehoch a bolesti, ktorou trpeli, 膷o pre nich robím ja? Po膷úvam ich s trochou svetskej zvedavosti a rozhor膷enia nad tým, 膷o sa stalo v minulosti, alebo pre nich nie膷o konkrétne urobím? Modlím sa, stretávam sa, 膷ítam, dokumentujem, nechávam sa dojíma钮 ich príbehmi? A ke膹 sa pozriem na seba, ke膹 sa ocitnem v utrpení, po膷úvam Je啪i拧a, ktorý ma chce vytiahnu钮 z ohrady mojej netrpezlivosti a pozýva ma za膷a钮 odznova, ís钮 膹alej, milova钮?

Neraz je dobrým spôsobom, ako pomôc钮 druhému 膷loveku, neda钮 mu hne膹 to, o 膷o prosí, ale sprevádza钮 ho, pozva钮 ho k láske, urobi钮 zo seba dar. Preto啪e práve takýmto spôsobom, prostredníctvom dobra, ktoré mô啪e kona钮 pre druhých, objaví svoje rieky 啪ivej vody, objaví ten jedine膷ný a vzácny poklad, ktorým je on sám.

Drahí domorodí bratia a sestry, aj ja som pri拧iel ako pútnik, aby som vám povedal, akí ste pre m艌a a pre Cirkev vzácni. 沤elám si, aby Cirkev bola medzi nami vzájomne prepletená tak mocne a jednotne, ako sú utkané vlákna farebných pásov, ktoré mnohí z vás nosia. Nech nám Pán pomáha napredova钮 v procese uzdravovania smerom k e拧te zdrav拧ej a obnovenej拧ej budúcnosti. Verím, 啪e si to 啪elajú aj va拧e staré mamy aj starí otcovia, na拧i starí otcovia a na拧e staré mamy. Je啪i拧ovi starí rodi膷ia, sv. Joachim a Anna, nech 啪ehnajú na拧e krá膷anie.

(Preklad: Andrej Klapka / Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu 鈥� Pope)

-jb-