蜜桃交友

V meditatívnom príhovore pápe? vychádzal z biblického symbolu vody, ktorý dáva ?ivot a lie?i. Pri tejto príle?itosti osobitne vyzdvihol úlohu matiek a starých matiek pri odovzdávaní viery a hodnôt, na ktorých stojí budúcnos? ?udskej spolo?nosti. Okrem iného uviedol:

?V Kanade sa táto ?materská inkulturácia“ uskuto?nila prostredníctvom diela svätej Anny, ktorá spojila krásu domorodých tradícií a viery a stvárňovala ju múdros?ou starej mamy, ktorá je dvojnásobnou matkou. Aj Cirkev je ?enou, aj Cirkev je matkou. Nikdy v histórii sa toti? nestalo, ?e by sa viera neprená?ala v materinskom jazyku, prostredníctvom matiek a starých mám. Na druhej strane, ?as? bolestného dedi?stva, ktorému ?elíme, pramení z toho, ?e domorodým babi?kám bolo znemo?nené odovzdáva? vieru v ich vlastnom jazyku a kultúre.“

Na brehu Jazera sv. Anny, 

ktoré le?í západne od Edmontonu, sa koná ka?doro?ná katolícka pú? indiánskych národov u? od konca 19. storo?ia. Indiáni od stáro?í pova?ovali toto jazero za posvätné a za miesto uzdravenia. V jazyku kmeňa Nakota Sioux sa rozlo?ité a pomerne plytké jazero nazýva Wakamne – ?Bo?ie jazero“, v jazyku kmeňa Cree je to ?Jazero Ducha“.

Pod?a sv. Anny jazero pomenoval katolícky misijný kňaz Jean-Baptiste Thibault, ktorý pri ňom v roku 1842 postavil prvú stálu misijnú stanicu. Púte od roku 1889 organizuje reho?a Oblátov Nepo?kvrnenej Panny Márie v tý?dni okolo 26. júla, sviatku sv. Anny, matky Panny Márie a Je?i?ovej babi?ky. Kostol z roku 1844 bol zni?ený po?iarom v roku 1928 a obnovený v modrenej podobe v roku 2009 spolu s pútnickým areálom s krí?ovou cestou, cintorínom a priestormi pre pútnikov.

Pápe?a pri brehu jazera privítali rytmickým zvukom bubnov o 17. hodine miestneho ?asu (pre nás u? hodinu po polnoci). Uctil si sochu sv. Anny a po znaku krí?a na ?tyri svetové strany po?ehnal vodu jazera, ktorou pokropil pútnikov. Modlitbové stretnutie pokra?ovalo v priestrannom modernom chráme.

Pri bohoslu?be slova s ?ítaniami z proroka Ezechiela (47,1-2.8-9.12) a z Jánovho evanjelia (7,37-39) sa Svätý Otec prihovoril v homílii, ktorú priná?ame v plnom znení. Zhroma?dení veriaci, mnohí oble?ení v tradi?ných odevoch, pre?ívali stretnutie s radostným pokojom, v sústredenej meditatívnej atmosfére, reagujúc na pápe?ove slová aplauzmi. Pápe? Franti?ek hovoril v rodnej ?paniel?ine a jeho slová po úsekoch prekladali do angli?tiny. Na záver mali mnohí z nich príle?itos? osobne pozdravi? Svätého Otca, po?núc ná?elníkmi.

Príhovor Svätého Otca

Pútnická svätyňa sv. Anny, Lac Ste. Anne, Alberta - Kanada, 26. júla 2022

Drahí bratia a sestry, âba-wash-did! Tansi! Oki! [Dobrý deň!]

Je pre mňa krásne by? tu, ako pútnik s vami a medzi vami. V týchto dňoch, najmä dnes, ma zasiahol zvuk bubnov, ktorý ma sprevádzal v?ade, kam som sa pohol. Zdalo sa mi, ?e tento tlkot bubnov je ozvenou tlkotu mnohých s?dc: S?dc, ktoré po?as stáro?í vibrovali pri týchto vodách; s?dc mnohých pútnikov, ktorí spolo?ne udávali krok, aby pri?li k tomuto ?Bo?iemu jazeru“! Tu mo?no naozaj zachyti? zborový tlkot putujúceho národa, generácií, ktoré sa vydali na cestu k Pánovi, aby za?ili jeho uzdravujúce pôsobenie. Ko?ko s?dc sem pri?lo s tú?bou i námahou, za?a?ení ?ivotnými ?a?kos?ami a pri týchto vodách na?li útechu a silu ís? ?alej!

Aj tu, ponorení do stvorenia, mô?eme po?u? aj iný tlkot, materinský tlkot zeme. A tak ako tlkot detí u? od lona je v súlade s tlkotom ich matiek, tak aj my, aby sme rástli ako ?udské bytosti, potrebujeme zosúladi? rytmy ?ivota s rytmami stvorenia, ktoré nám dáva ?ivot. Tak sa dnes vraciame k prameňom ná?ho ?ivota: k Bohu, k rodi?om a v deň svätej Anny a v dome svätej Anny k starým rodi?om, ktorých s ve?kou láskou pozdravujem.

Nesení týmito ?ivotnými údermi sme teraz tu, v tichu, a rozjímavo h?adíme na vody tohto jazera. Toto nám pomáha vráti? sa aj k prameňom viery. Umo?ňuje nám ideálne putova? na sväté miesta: predstavi? si Je?i?a, ktorý vykonával ve?kú ?as? svojej slu?by práve na brehu jazera, Galilejského jazera. Tam si vybral a povolal apo?tolov, hlásal blahoslavenstvá, rozprával vä??inu podobenstiev, konal znamenia a uzdravenia. Toto jazero tvorilo srdce ?Galiley pohanov“ (Mt 4,15), okrajovú obchodnú oblas?, kde sa stretávali rôzne skupiny obyvate?stva, ?o pozna?ilo tento región rozdielnymi tradíciami a kultmi.

Pápe? pri Jazere sv. Anny

Z geografického a kultúrneho h?adiska to bolo najvzdialenej?ie miesto od nábo?enskej ?istoty, ktorá sa sústre?ovala v Jeruzaleme, v blízkosti chrámu. Preto si mô?eme predstavi? to jazero, nazývané Galilejské more, ako kondenzáciu rozdielov. Na jeho brehu sa stretávali rybári a mýtnici, stotníci a otroci, farizeji a chudobní, mu?i a ?eny najrozmanitej?ieho pôvodu a spolo?enského postavenia. Tam, práve tam, Je?i? kázal o Bo?om krá?ovstve: nie vybraným, nábo?ným ?u?om, ale rôznorodému obyvate?stvu, ktoré sa hrnulo z mnohých miest, tak ako dnes, kázal prijímajúc v?etkých a bolo to na takejto prírodnej scéne.

Boh si vybral tento mnohotvárny 

a rôznorodý kontext, aby svetu oznámil nie?o prevratné: napríklad, ?nastavte druhé líce, milujte svojich nepriate?ov, ?ite ako bratia, aby ste boli de?mi Boha, Otca, ktorý dáva slnku vychádza? na dobrých i zlých a zosiela dá?? na spravodlivých i nespravodlivých“ (porov. Mt 5,38-48). A tak sa práve toto jazero, ?mie?ané rozmanitos?ou“, stalo miestom nevídaného vyhlásenia bratstva, revolúcie bez m?tvych a ranených, revolúcie lásky. A tu, na brehu tohto jazera, nás zvuk bubnov, ktorý prechádza storo?iami a spája rôzne národy, vracia do tých ?ias. Pripomína nám, ?e bratstvo je pravdivé, ak spája tých, ktorí sú od seba vzdialení, ?e posolstvo jednoty, ktoré nebo posiela na zem, sa nebojí rozdielov a pozýva nás k spolo?enstvu, k spolo?enstvu rozdielností, aby sme za?ali nanovo spolu, preto?e v?etci, v?etci, v?etci sme pútnici na ceste.

Bratia, sestry, putujúci k týmto vodám, ?o tu mô?eme na?erpa?? Bo?ie slovo nám to pomáha zisti?. Prorok Ezechiel dvakrát opakoval, ?e vody, ktoré te?ú z chrámu pre Bo?í ?ud, ?dávajú ?ivot“ a ?uzdravujú“ (porov. Ez 47,8-9). Dávajú ?ivot a uzdravujú.

Dávajú ?ivot. Myslím na staré mamy, ktoré sú tu s nami, v takom ve?kom po?te. Drahé moje, va?e srdcia sú prameňmi, z ktorých vyteká ?ivá voda viery, ktorou ste uhasili smäd svojich detí a vnú?at. Dojíma ma ?ivotne dôle?itá úloha ?ien v domorodých komunitách: zaujímajú významné miesto ako po?ehnané pramene nielen fyzického, ale aj duchovného ?ivota. A ke? myslím na va?e ?办辞办耻尘“ [babi?ky], spomínam si aj na svoju babi?ku. Od nej som prijal prvú zves? viery a nau?il som sa, ?e evanjelium sa odovzdáva týmto spôsobom, prostredníctvom ne?nej starostlivosti a ?ivotnej múdrosti.

Pri bohoslu?be slova

Viera sa málokedy rodí pri ?ítaní knihy osamote v obýva?ke, ale ?íri sa v rodinnej atmosfére, odovzdáva sa v re?i matiek, so sladkým náre?ovým spevom starých mám. Hreje ma pri srdci, ke? tu vidím to?ko starých rodi?ov a prastarých rodi?ov. V?aka. ?akujem vám a chcem poveda? tým, ktorí majú doma v rodine star?ích ?udí: máte poklad! Chráňte si uprostred va?ich múrov prameň ?ivota: prosím, starajte sa oň ako o najcennej?ie dedi?stvo, ktoré treba milova? a opatrova?.

Prorok povedal, ?e voda nielen?e dáva ?ivot, ale aj lie?i. To nás privádza spä? na breh Galilejského jazera, kde Je?i? ?uzdravil mnohých, ktorí boli postihnutí rôznymi chorobami“ (Mk 1,34). Tam, ?ke? nastal ve?er, priná?ali mu v?etkých chorých“ (v. 32). Predstavme si dnes ve?er, ako sme s Je?i?om pri jazere, ako sa blí?i a skláňa, a s trpezlivos?ou, súcitom a nehou uzdravuje mnohých chorých na tele i na duchu: posadnutých, malomocných, ochrnutých, slepých, ale aj ?udí, ktorí sú zúfalí a sk?ú?ení, stratení a zranení. Je?i? pri?iel a stále prichádza, aby sa o nás staral, aby ute?il a uzdravil na?e osamelé a vy?erpané ?udstvo. V?etkým, aj nám, adresuje rovnaké pozvanie: ?Po?te ku mne v?etci, ktorí sa namáhate a ste pre?a?ení, a ja vás posilním“ (Mt 11,28). Alebo ako v úryvku, ktorý sme po?uli dnes ve?er: ?Ak niekto ?ízni, nech príde ku mne a nech pije“ (Jn 7,37).

Bratia a sestry, v?etci potrebujeme uzdravenie od Je?i?a, lekára du?í a tiel. Pane, tak ako sa ?udia na brehu Galilejského jazera nebáli vola? k tebe o svojich potrebách, tak aj my dnes ve?er prichádzame k tebe, Pane, s boles?ou vo vnútri. Priná?ame ti na?u vyprahnutos? a námahu, priná?ame ti traumy z násilia, ktoré utrpeli na?i indiánski bratia a sestry. Na tomto po?ehnanom mieste, kde vládne súlad a mier, ti priná?ame nesúlad na?ich dejín, hrozné následky kolonizácie, nezmazate?nú boles? mnohých rodín, starých rodi?ov a detí. Pane, pomô? nám uzdravi? na?e rany. Vieme, ?e si to od nás vy?aduje odhodlanie, starostlivos? a konkrétne skutky, ale tie? vieme, Pane, ?e to nemô?eme urobi? sami. Zverujeme sa tebe a príhovoru tvojej matky a tvojej starej matky.

Pápe? kropí veriacich

Áno, Pane, zverujeme sa do príhovoru tvojej matky a tvojej babi?ky, preto?e matky a staré matky pomáhajú lie?i? rany srdca. Po?as dobyva?ných drám conquisty to bola práve Panna Mária Guadalupská, ktorá odovzdávala domorodcom správnu vieru, hovorila ich jazykom a nosila ich odev, bez násilia a vnucovania. Krátko nato, s príchodom tla?e, boli vydané prvé gramatiky a katechizmy v domorodých jazykoch. Ako dobre a autenticky si v tomto smere po?ínali evanjeliza?ní misionári, ke? zachovali pôvodné jazyky a kultúry v mnohých ?astiach sveta!

V Kanade sa táto ?materská inkulturácia“ uskuto?nila prostredníctvom diela svätej Anny, ktorá spojila krásu domorodých tradícií a viery a stvárňovala ju múdros?ou starej mamy, ktorá je dvojnásobnou matkou. Aj Cirkev je ?enou, aj Cirkev je matkou. Nikdy v histórii sa toti? nestalo, ?e by sa viera neprená?ala v materinskom jazyku, prostredníctvom matiek a starých mám. Na druhej strane, ?as? bolestného dedi?stva, ktorému ?elíme, pramení z toho, ?e domorodým babi?kám bolo znemo?nené odovzdáva? vieru v ich vlastnom jazyku a kultúre. Táto strata je ur?ite tragédiou, ale va?a prítomnos? tu je svedectvom odolnosti a re?tartu, púte k uzdraveniu, otvorenia na?ich s?dc Bohu, ktorý uzdravuje na?e spolo?enstvo.

Teraz my v?etci ako Cirkev potrebujeme uzdravenie: potrebujeme by? uzdravení z poku?enia uzavrie? sa do seba, z uprednostnenia obrany in?titúcie pred h?adaním pravdy, z uprednostnenia svetskej moci pred evanjeliovou slu?bou. Bratia a sestry, pomáhajme si, aby sme s Bo?ou pomocou prispeli k budovaniu Matky Cirkvi, ako sa to jemu pá?i: schopnej prija? ka?dého syna a dcéru; otvorenej pre v?etkých a hovoriacej ku ka?dému, ku ka?dej; ktorá nevystupuje proti nikomu, ale ktorá vychádza v ústrety v?etkým.

Zástupy pri Galilejskom jazere, ktoré sa tla?ili okolo Je?i?a, tvorili najmä oby?ajní ?udia, jednoduchí ?udia, ktorí mu priná?ali svoje potreby a rany. Podobne, ak sa chceme stara? o ?ivot na?ich komunít a uzdravova? ich, mô?eme za?a? len od chudobných, od tých najviac marginalizovaných. Príli? ?asto sa nechávame vies? záujmami nieko?kých dobre situovaných; potrebujeme sa viac pozera? na periférie a po?úva? výkriky tých najchudobnej?ích; je potrebné vedie? na?úva? bolesti tých, ktorí v na?ich preplnených i vyprázdnených mestách ?asto ml?ky volajú: ?Neopú??ajte nás!“

Pôvodné obyvate?stvo Kanady

Je to aj pla? starých ?udí, ktorým hrozí, ?e zomrú sami doma alebo opustení v zariadení, alebo nepríjemných chorých, ktorým sa namiesto lásky podáva smr?. Je to tlmený krik chlapcov a diev?at, ktorých sa viac pýtajú, ako ich po?úvajú, ktorí svoju slobodu prenechávajú mobilnému telefónu, zatia? ?o iní v ich veku sa v tých istých uliciach potulujú stratení, uspaní nejakou zábavou, napospas závislostiam, ktoré ich robia smutnými a netrpezlivými, neschopnými veri? v seba, milova? to, ?ím sú, a krásu ?ivota, ktorý majú. Nenechávajte nás samých - to je volanie tých, ktorí by chceli lep?í svet, ale nevedia, kde za?a?.

Je?i?, ktorý nás uzdravuje a pote?uje ?ivou vodou svojho Ducha, nás dnes ve?er v evanjeliu tie? ?iada, aby aj z nás, z lona tých, ktorí veria, ?vytryskli prúdy ?ivej vody“ (porov. v. 38). A my, vieme uhasi? smäd na?ich bratov a sestier? Aj ke? stále prosíme Boha o útechu, vieme ju poskytnú? aj iným? Ko?kokrát sa zbavíme mnohých vnútorných bremien, napríklad toho, ?e sa necítime milovaní a re?pektovaní, práve tým, ?e za?neme nezi?tne milova? druhých. V na?ej osamelosti a netrpezlivosti nás Je?i? vyzýva, aby sme vy?li von, vyzýva nás, aby sme sa rozdávali, vyzýva nás, aby sme milovali.

A tak sa pýtam sám seba: ?o robím pre tých, ktorí ma potrebujú? Ke? sa pozerám na domorodé národy, premý??am o ich príbehoch a bolesti, ktorou trpeli, ?o pre nich robím ja? Po?úvam ich s trochou svetskej zvedavosti a rozhor?enia nad tým, ?o sa stalo v minulosti, alebo pre nich nie?o konkrétne urobím? Modlím sa, stretávam sa, ?ítam, dokumentujem, nechávam sa dojíma? ich príbehmi? A ke? sa pozriem na seba, ke? sa ocitnem v utrpení, po?úvam Je?i?a, ktorý ma chce vytiahnu? z ohrady mojej netrpezlivosti a pozýva ma za?a? odznova, ís? ?alej, milova??

Neraz je dobrým spôsobom, ako pomôc? druhému ?loveku, neda? mu hne? to, o ?o prosí, ale sprevádza? ho, pozva? ho k láske, urobi? zo seba dar. Preto?e práve takýmto spôsobom, prostredníctvom dobra, ktoré mô?e kona? pre druhých, objaví svoje rieky ?ivej vody, objaví ten jedine?ný a vzácny poklad, ktorým je on sám.

Drahí domorodí bratia a sestry, aj ja som pri?iel ako pútnik, aby som vám povedal, akí ste pre mňa a pre Cirkev vzácni. ?elám si, aby Cirkev bola medzi nami vzájomne prepletená tak mocne a jednotne, ako sú utkané vlákna farebných pásov, ktoré mnohí z vás nosia. Nech nám Pán pomáha napredova? v procese uzdravovania smerom k e?te zdrav?ej a obnovenej?ej budúcnosti. Verím, ?e si to ?elajú aj va?e staré mamy aj starí otcovia, na?i starí otcovia a na?e staré mamy. Je?i?ovi starí rodi?ia, sv. Joachim a Anna, nech ?ehnajú na?e krá?anie.

(Preklad: Andrej Klapka / Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Pope)

-jb-