蜜桃交友

Sv. Franti拧ek de Laval, ktorý 啪il v rokoch 1623 鈥� 1708, bol prvým biskupom Québecu. Pochovaný je v tamoj拧ej katedrále, zasvätenej Nepo拧kvrnenému po膷atiu Panny Márie, kde sa konalo stretnutie Svätého Otca s duchovenstvom Kanady. Pápe啪a v mene v拧etkých privítal predseda Konferencie biskupov Kanady Mons. Raymond Poisson. Homíliu Svätého Otca, prednesenú v 拧paniel膷ine a prekladanú po 膷astiach do francúz拧tiny, priná拧ame v plnom znení.

Homília Svätého Otca

Bazilika Notre-Dame de Québec, 28. júla 2022 - Ve拧pery z liturgickej spomienky sv. Franti拧ka de Laval

Drahí bratia biskupi, drahí k艌azi a diakoni, zasvätené 啪eny a mu啪i, seminaristi, pastora膷ní pracovníci, dobrý ve膷er!

膸akujem monsignorovi Poissonovi za jeho slová privítania a pozdravujem vás v拧etkých, osobitne tých, ktorí museli prekona钮 dlhú cestu, aby sa sem dostali: vzdialenosti vo va拧ej krajine sú naozaj ve木ké! A tak vám 膹akujem! Som rád, 啪e sa s vami stretám.

Je význa膷né, 啪e sa nachádzame 

v bazilike Notre-Dame de Québec, katedrále tejto partikulárnej cirkvi a primaciálneho sídla Kanady, ktorej prvý biskup, sv. Franti拧ek de Laval, otvoril seminár v roku 1663 a po膷as celej svojej slu啪by sa venoval formácii k艌azov. O 鈥瀞tar拧ích鈥�, teda presbyteroch, nám hovorilo krátke 膷ítanie, ktoré sme po膷uli. Sv. Peter nás vyzýva: «Paste Bo啪ie stádo, ktoré je u vás; starajte sa o艌 nie z prinútenia, ale dobrovo木ne» (1 Pt 5,2). Ke膹 sme sa tu zi拧li ako Bo啪í 木ud, pamätajme, 啪e Je啪i拧 je pastier ná拧ho 啪ivota, ktorý sa o nás stará, preto啪e nás skuto膷ne miluje. Od nás, pastierov Cirkvi, sa 啪iada rovnaká ve木korysos钮 pri pastierstve stáda, aby sa mohla zjavi钮 Je啪i拧ova starostlivos钮 o v拧etkých a jeho súcit s ranami ka啪dého 膷loveka.

A práve preto, 啪e sme Kristovým znamením, apo拧tol Peter nás pobáda: paste stádo, ve膹te ho, nedajte, aby zablúdilo, kým sa venujete svojim zále啪itostiam. Starajte sa o艌 s oddanos钮ou a v木údnos钮ou. A 鈥� dodáva 鈥� robte to «ochotne», nie nasilu: nie ako povinnos钮, nie ako platený nábo啪enský personál alebo funkcionári posvätných vecí, ale so srdcom pastierov, s nad拧ením. Ak h木adíme na neho, Dobrého pastiera, skôr ne啪 na seba samých, objavujeme, 啪e sa o nás stará s ne啪nos钮ou, cítime Bo啪iu blízkos钮. Z toho pramení rados钮 zo slu啪by a e拧te predtým rados钮 z viery: nie z toho, 啪e vidíme, 膷o doká啪eme, ale z vedomia, 啪e Boh je blízko, 啪e nás miloval ako prvý a sprevádza nás ka啪dý de艌.

Mons. Raymond Poisson na úvod víta pápe啪a

Toto, bratia a sestry, je na拧a rados钮: nie lacná rados钮, akú nám niekedy ponúka svet, ktorý nás klame oh艌ostrojmi; táto rados钮 nie je spojená s bohatstvom a zabezpe膷ením; dokonca nie je spojená ani s presved膷ením, 啪e 啪ivot nám v啪dy pôjde dobre, bez krí啪ov a problémov. Kres钮anská rados钮 je spojená predov拧etkým so skúsenos钮ou pokoja, ktorý zostáva v na拧ich srdciach, aj ke膹 nás su啪ujú skú拧ky a trápenia, preto啪e vieme, 啪e nie sme sami, ale 啪e nás sprevádza Boh, ktorému nie je 木ahostajný ná拧 osud. Ako ke膹 je more rozbúrené: na hladine je búrlivé, ale v h暮bke je pokojné a mierumilovné. Toto je kres钮anská rados钮: bezplatný dar, istota, 啪e vieme, 啪e sme Kristom milovaní, podopieraní a objímaní v ka啪dej 啪ivotnej situácii. Preto啪e to on je ten, kto nás oslobodzuje od sebectva a hriechu, od smútku samoty, od vnútornej prázdnoty a strachu, dáva nám nový poh木ad na 啪ivot, nový poh木ad na dejiny: «S Je啪i拧om Kristom sa stále rodí a znovuzrodzuje rados钮» (Evangelii gaudium, 1).

A tak si mô啪eme polo啪i钮 otázku: Ako je to s na拧ou rados钮ou? Ako je to s mojou rados钮ou? Vyjadruje na拧a cirkev rados钮 z evanjelia? Existuje v na拧ich spolo膷enstvách viera, ktorá pri钮ahuje rados钮ou, ktorú sprostredkúva?

Ak chceme ís钮 pri týchto otázkach na kore艌 veci, nemô啪eme neuva啪ova钮 nad tým, 膷o v realite na拧ej doby ohrozuje rados钮 z viery a hrozí jej zatemnením, vá啪ne tak uvádzajúc do krízy kres钮anský 啪ivot. Príde nám hne膹 na myse木 sekularizácia, ktorá u啪 dávno zmenila 啪ivotný 拧týl 啪ien a mu啪ov dne拧nej doby, ponechajúc Bohu miesto len kdesi v úzadí. Zdá sa, 啪e zmizol z obzoru, jeho slovo u啪 nie je kompasom pre orientáciu v 啪ivote, pre základné rozhodnutia, pre 木udské a spolo膷enské vz钮ahy. Musíme v拧ak hne膹 jednu vec upresni钮: ke膹 pozorujeme kultúru, do ktorej sme ponorení, jej jazyky a symboly, je potrebné dáva钮 si pozor, aby sme nezostali väz艌ami pesimizmu a roztrp膷enia, nepú拧钮ali sa cestou negatívnych hodnotení alebo zbyto膷nej nostalgie. V skuto膷nosti existujú dva mo啪né poh木ady na svet, v ktorom 啪ijeme: jeden by som nazval 鈥瀗egatívnym poh木adom鈥�, ten druhý 鈥瀝ozli拧ujúcim poh木adom鈥�.

Pápe啪 pri hrobe sv. biskupa Franti拧ka de Lavala

Prvý, negatívny poh木ad, vychádza 膷asto z viery, ktorá sa cíti by钮 napadnutá a pova啪uje sa za akési 鈥瀊rnenie鈥� na obranu pred svetom. S trpkos钮ou obvi艌uje skuto膷nos钮 hovoriac: 鈥瀞vet je zlý, vládne v 艌om hriech鈥�, a tak riskuje, 啪e si osvojí 鈥瀌ucha kri啪iackej výpravy鈥�. Dávajme si na to pozor, preto啪e to nie je kres钮anské, nie je to cesta Boha, ktorý 鈥� ako nám pripomína evanjelium 鈥� «tak miloval svet, 啪e dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal ve膷ný 啪ivot» (Jn 3,16). Pán, ktorému sa o拧kliví svetskos钮, má dobrý poh木ad na svet. O拧kliví sa mu svetskos钮 a dobrotivo h木adí na svet. Po啪ehnáva ná拧 啪ivot, dobrore膷í nám a na拧ej realite, vte木uje sa do situácií dejín nie preto, aby odsúdil, ale aby dal vzklí膷i钮 semenu krá木ovstva tam, kde sa zdá, 啪e ví钮azí temnota. Ak sa zastavíme pri negatívnom poh木ade, naopak skon膷íme popieraním vtelenia, preto啪e budeme uteka钮 pred realitou, namiesto toho, aby sme sa do nej vtelili. Uzavrieme sa do seba, budeme plaka钮 nad svojimi stratami, neustále sa s钮a啪ova钮 a prepadneme smútku a pesimizmu, ktoré nikdy nepochádzajú od Boha. Smútok a pesimizmus nikdy nepochádzajú od Boha. Namiesto toho sme povolaní ma钮 poh木ad podobný Bo啪iemu, ktorý vie rozozna钮 dobro a vytrvalo ho h木adá, vidí a 啪iví ho. Nie je to naivný poh木ad, ale poh木ad, ktorý rozli拧uje skuto膷nos钮.

Aby sme si vycibrili na拧e rozli拧ovanie oh木adom sekularizovaného sveta, in拧pirujme sa tým, 膷o napísal sv. Pavol VI. v Evangelii nuntiandi, apo拧tolskej exhortácii, ktorá má aj dnes svoju platnos钮. Pre neho sekularizácia «je sama osebe správnou a oprávnenou snahou a viere a nábo啪enstvu nie je cudzou» (膷. 55), odha木ovanie zákonov reality a samotného 木udského 啪ivota, daných Stvorite木om. V skuto膷nosti Boh nechce, aby sme boli otrokmi, ale de钮mi, nechce rozhodova钮 namiesto nás, ani nás utlá膷a钮 posvätnou mocou vo svete riadenom nábo啪enskými zákonmi. Nie, on nás stvoril slobodných a 啪iada od nás, aby sme boli dospelými a zodpovednými osobami v 啪ivote a v spolo膷nosti. Inou vecou 鈥� ako rozli拧oval sv. Pavol VI. 鈥� je sekularizmus, koncepcia 啪ivota, ktorá nás úplne odde木uje od ná拧ho puta so Stvorite木om, tak啪e Boh «sa stáva zbyto膷ným a akosi preká啪a» a «vznikajú nové formy ateizmu», 木stivé a rozmanité: «svetácky spôsob 啪ivota, zameraný len na to, 膷o sa skonzumuje, pô啪itkárstvo, ktoré sa vyhlasuje za najvy拧拧ie dobro, tú啪ba po moci a vláde» (迟补尘迟颈别啪). Ako Cirkev a predov拧etkým ako pastieri Bo啪ieho 木udu 鈥� ako duchovní pastieri, ako reho木ní膷ky, reho木níci, diakoni, bohoslovci, ako pastora膷ní pracovníci, je na nás, aby sme dokázali robi钮 tieto rozlí拧enia, rozli拧ova钮. Ak pod木ahneme negatívnemu poh木adu a budeme hodnoti钮 povrchne, riskujeme, 啪e odovzdáme pomýlené posolstvo, akoby za kritikou sekularizácie bola z na拧ej strany nostalgia za sakralizovaným svetom, za spolo膷nos钮ou iných 膷ias, v ktorej Cirkev a jej slu啪obníci mali vä膷拧iu moc a spolo膷enskú dôle啪itos钮. Toto je pomýlený náh木ad.

Naopak, ako poznamenáva jeden z ve木kých znalcov tejto problematiky, problémom sekularizácie by pre nás kres钮anov nemalo by钮 zní啪enie spolo膷enského významu Cirkvi alebo strata materiálneho bohatstva a privilégií; skôr nás to 啪iada, aby sme sa zamysleli nad zmenami v spolo膷nosti, ktoré ovplyvnili spôsob, akým 木udia chápu a  organizujú 啪ivot. Ak sa zamyslíme nad týmto aspektom, uvedomíme si, 啪e v kríze nie je viera, ale ur膷ité formy a spôsoby, ktorými ju ohlasujeme. A preto je sekularizácia výzvou pre na拧u pastora膷nú predstavivos钮, je «príle啪itos钮ou na preusporiadanie duchovného 啪ivota do nových foriem a nových spôsobov existencie» (Charles Taylor, A Secular Age, Cambridge 2007, 437). Poh木ad, ktorý rozli拧uje, nám takto na jednej strane dáva vidie钮 钮a啪kosti, ktoré máme pri odovzdávaní radosti viery, no zárove艌 nás podnecuje k tomu, aby sme znovu objavili novú vá拧e艌 pre evanjelizáciu, h木adali nové jazyky, zmenili niektoré pastora膷né priority a i拧li k tomu podstatnému.

Drahí bratia a sestry, 

je potrebné hlása钮 evanjelium, aby sme dali dne拧ným mu啪om a 啪enám rados钮 z viery. Toto ohlasovanie sa v拧ak neuskuto膷艌uje predov拧etkým slovami, ale svedectvom prekypujúcim nezi拧tnou láskou, ako to robí Boh vo膷i nám. Je to ohlasovanie, ktoré si vy啪aduje, aby sa stelesnilo v osobnom a cirkevnom 啪ivotnom 拧týle, ktorý doká啪e znovu zapa木ova钮 tú啪bu po Pánovi, vlieva钮 nádej, 拧íri钮 dôveru a vierohodnos钮. Oh木adom tohto si v bratskom duchu dovolím predlo啪i钮 vám tri výzvy, ktoré mô啪ete 膹alej rozvíja钮 v modlitbe a pastora膷nej slu啪be.

Prvá z výziev: dáva钮 pozna钮 Je啪i拧a. V duchovných pú拧钮ach na拧ej doby, spôsobených sekularizmom a 木ahostajnos钮ou, je potrebné vráti钮 sa k prvému ohlasovaniu. Opakujem to: je nevyhnutné vráti钮 sa k prvému ohlasovaniu. Nemô啪eme predpoklada钮, 啪e sprostredkujeme rados钮 z viery prezentovaním sekundárnych aspektov niekomu, kto e拧te neprijal Pána do svojho 啪ivota, alebo len opakovaním ur膷itých praktík 膷i replikovaním pastora膷ných foriem z minulosti. Je potrebné nájs钮 nové spôsoby, ako ohlasova钮 srdce evanjelia tým, ktorí sa s Kristom e拧te nestretli. A toto si vy啪aduje pastora膷nú tvorivos钮, aby sme sa dostali k 木u膹om tam, kde 啪ijú - nie 膷aka钮, 啪e sami prídu - a objavovali príle啪itosti na po膷úvanie, dialóg a stretnutie. Musíme sa vráti钮 k podstate a k nad拧eniu Skutkov apo拧tolov, ku kráse zakusovania toho, 啪e sme nástrojmi plodnosti Ducha v dne拧nej dobe. Je nevyhnutné vráti钮 sa do Galiley, to je odkaz Vzkrieseného Je啪i拧a, aby i拧li do Galiley, aby - dovo木te mi to slovo 鈥� znovu za膷ali po zlyhaní. Vráti钮 sa do Galiley, a ka啪dý z nás má svoju vlastnú Galileu, tú z prvého ohlasovania. O啪ivi钮 si túto pamä钮.

Na ohlasovanie evanjelia v拧ak musíme by钮 aj dôveryhodní. A toto je druhá výzva: svedectvo. Evanjelium sa ohlasuje ú膷inne, ke膹 hovorí sám 啪ivot, ktorý zjavuje slobodu, ktorá oslobodzuje druhých, to spolucítenie, ktoré ni膷 ne啪iada na oplátku, to milosrdenstvo, ktoré bez slov hovorí o Kristovi. Cirkev v Kanade sa vydala na novú cestu po tom, ako bola zranená a 拧okovaná zlom, ktoré spáchali niektoré jej deti. Mám na mysli osobitne sexuálne zneu啪ívanie maloletých a zranite木ných osôb, 拧kandály, ktoré si vy啪adujú rázne kroky a nezvratný boj. Chcel by som spolu s vami opä钮 po啪iada钮 v拧etky obete o odpustenie. Boles钮 a hanba, ktoré poci钮ujeme, sa musia sta钮 príle啪itos钮ou na obrátenie: u啪 nikdy viac! A ke膹 myslíme na cestu uzdravenia a zmierenia s na拧imi domorodými bratmi a sestrami, kres钮anské spolo膷enstvo sa u啪 nikdy nesmie necha钮 kontaminova钮 my拧lienkou, 啪e existuje nadradenos钮 jednej kultúry vo膷i iným a 啪e je legitímne pou啪íva钮 donucovacie prostriedky proti iným. Obnovme si misijnú horlivos钮 vá拧ho prvého biskupa, sv. Franti拧ka de Laval, ktorý bol rázny vo膷i v拧etkým, ktorí poni啪ovali domorodcov tým, 啪e ich navádzali na pijatiku, aby ich podviedli. Nedovo木me, aby nejaká ideológia odcudzila a pomotala 拧týly a formy 啪ivota na拧ich národov, usilujúc sa ich podlomi钮 a ovládnu钮. Kie啪 sú nové pokroky 木udstva za膷lenite木né (asimilovate木né) do ich kultúrnej identity cestou kultúry.

Aby sme v拧ak túto kultúru vyra膹ovania porazili, musíme za膷a钮 od seba: aby sa duchovní pastieri necítili by钮 nadradení bratom a sestrám Bo啪ieho 木udu, nie; aby zasvätení 啪ili bratstvo a slobodu poslu拧nosti v komunite, aby bohoslovci boli ochotní by钮 u膷enlivými a disponibilnými slu啪obníkmi a aby pastora膷ní pracovníci nechápali svoju slu啪bu ako moc. Za膷ína sa tu. Vy ste protagonistami a budovate木mi inej Cirkvi: pokornej, tichej, milosrdnej, Cirkvi, ktorá sprevádza procesy, ktorá s rozhodnos钮ou a pokojom pracuje na inkulturácii, ktorá doce艌uje ka啪dého a ka啪dú kultúrnu a nábo啪enskú rozmanitos钮. Ponúknime toto svedectvo!

A napokon tretia výzva: bratstvo. Prvá: dáva钮 spozna钮 Je啪i拧a, druhá: svedectvo, tretia: bratstvo. Cirkev bude tým dôveryhodnej拧ím svedkom evanjelia, 膷ím viac budú jej 膷lenovia 啪i钮 v spolo膷enstve, vytvára钮 príle啪itosti a priestor, aby ka啪dý, kto sa priblí啪i k viere, na拧iel pohostinné spolo膷enstvo, ktoré vie po膷úva钮, ktoré vie nadviaza钮 dialóg, ktoré podporuje kvalitu vz钮ahov. Toto povedal vá拧 svätý biskup misionárom: «膶asto jedno trpké slovo, netrpezlivos钮, odmietavá tvár, zni膷í v okamihu to, 膷o sa budovalo dlhý 膷as»  (In拧trukcie misionárom, 1668).

Ide o 啪ivot v kres钮anskom spolo膷enstve, ktoré sa tak stáva 拧kolou 木udskosti, kde sa u膷íme milova钮 sa navzájom ako bratia a sestry, ochotní spolupracova钮 pre spolo膷né dobro. Srdcom ohlasovania evanjelia je toti啪 Bo啪ia láska, ktorá nás premie艌a a robí schopnými spolo膷enstva so v拧etkými a slu啪by v拧etkým. Istý teológ tejto krajiny napísal: «Láska, ktorú nám Boh dáva, je láska prekypujúca... Je to láska, ktorá podnieti milosrdného Samaritána, aby sa zastavil a postaral o pocestného, ktorého napadli zlodeji. Je to láska, ktorá nemá hranice, ktorá h木adá Bo啪ie krá木ovstvo... a toto krá木ovstvo je univerzálne» (B. Lonergan, 鈥濼he Future of Christianity鈥�, in A Second Collection: Papers by Bernard F. J. Lonergan S.J., London 1974, 154). Cirkev je povolaná steles艌ova钮 túto lásku bez hraníc, aby budovala ten Bo啪í sen s 木udstvom: by钮 v拧etci bratmi. Pýtajme sa sami seba: Ako je to s na拧ím vzájomným bratstvom? Biskupi medzi sebou a s k艌azmi, k艌azi medzi sebou a s Bo啪ím 木udom: sme bratia, alebo konkurenti rozdelení na strany? A aké sú na拧e vz钮ahy s tými, ktorí nepatria k 鈥瀗a拧im鈥�, s tými, ktorí neveria, s tými, ktorí majú iné tradície a zvyky? Toto je cesta: podporova钮 bratské vz钮ahy so v拧etkými, s na拧imi domorodými bratmi a sestrami, s ka啪dou sestrou a bratom, ktorých stretneme, preto啪e v tvári ka啪dého z nich sa odrá啪a Bo啪ia prítomnos钮.

Toto sú, drahí bratia a sestry, len niektoré výzvy. Nezabúdajme, 啪e ich mô啪eme uskuto膷艌ova钮 len s mocou Ducha, ktorého musíme v啪dy vzýva钮 v modlitbe. Naopak, nedovo木me, aby do nás vstúpil duch sekularizmu mysliac si, 啪e mô啪eme vytvára钮 projekty, ktoré fungujú samé a len s 木udskými silami, bez Boha. To je modloslu啪ba, idolatria projektov bez Boha. A, prosím, neuzatvárajme sa do 鈥瀞piato膷níctva鈥�, ale po膹me vpred, s rados钮ou!

Uve膹me do praxe tieto slová, ktorými sa obraciame na sv. Franti拧ka de Laval:

Bol si 膷lovekom, ktorý sa delí, ke膹 si nav拧tevoval chorých, odieval chudobných, bojoval za dôstojnos钮 pôvodného obyvate木stva, podporoval vy膷erpaných misionárov, v啪dy pripravený poda钮 ruku tomu, kto na tom bol hor拧ie ako ty. Ko木kokrát boli tvoje plány zrúcané! Zaka啪dým si ich postavil na nohy. Pochopil si, 啪e Bo啪ie dielo nie je z kame艌a, a 啪e v tejto krajine sk木ú膷enosti bolo potrebné vybudova钮 nádej.

膸akujem vám za v拧etko, 膷o robíte. Zo srdca vám 啪ehnám. A prosím, aj na膹alej sa za m艌a modlite.

(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu 鈥� Pope)

-mh, jb-

Aktualizované: 29.7.2022. 14:03