蜜桃交友

Svätej om拧i s formulárom 鈥瀦a zmierenie鈥� a liturgickými 膷ítaniami z knihy Genezis (3,8-15.20-21) a Luká拧ovho evanjelia (Lk 24,13-35) predsedal pápe啪 Franti拧ek v bielom pluviáli, koncelebrovali kanadskí kardináli a biskupi. Pri oltári celebroval miestny arcibiskup 

kardinál Gérald Cyprien Lacroix. Svätý Otec sa po膷as státia ob膷as podopieral bielou pali膷kou.

Ani pri tejto udalosti nechýbali domorodí obyvatelia Kanady, ktorí v sprievode priniesli obetné dary za spevu skupiny indiánskych 啪ien. Homíliu predniesol Svätý Otec v 拧paniel膷ine a po 膷astiach bola prekladaná do francúz拧tiny. Ke膹啪e Québec je frankofónnou 膷as钮ou Kanady, pri slávení zaznela najmä francúz拧tina a latin膷ina, spevom ho animoval zmie拧aný zbor vo francúzskom jazyku.

Pápe啪 Franti拧ek v homílii prepojil príbeh o emauzských u膷eníkoch so sú膷asnou realitou. Skúsenos钮 u膷eníkov 

pri stretnutí so vzkrieseným Pánom nazval 鈥瀋estou od zlyhania k nádeji鈥�. Obaja u膷eníci po Kristovom umu膷ení zdrvení odchádzajú z Jeruzalema.

鈥濧j my, zo膷i vo膷i pohor拧eniu zla a zo膷i vo膷i Kristovmu telu zranenému v tele na拧ich domorodých bratov a sestier, sa ponárame do horkosti a cítime 钮archu zlyhania鈥�, skon拧tatoval pápe啪. Upozornil na poku拧enie úniku a zdôraznil, 啪e jediným rie拧ením je da钮 Je啪i拧ovi miesto v strede v拧etkého, 膷o pre啪ívame. Spolo膷enstvo Cirkvi v Kanade pozval k modlitbe s jednoduchos钮ou: 鈥瀂osta艌 s nami, Pane! Lebo ak ty krá膷a拧 po na拧om boku, zlyhanie sa otvára nádeji na nový 啪ivot. Amen.鈥�

Homília Svätého Otca

Bazilika sv. Anny de Beaupré, Québec - 28. júla 2022

Cesta emauzských u膷eníkov v závere Luká拧ovho evanjelia je obrazom na拧ej osobnej cesty a cesty Cirkvi. Na 啪ivotnej ceste a na ceste viery, ke膹 sa sna啪íme uskuto膷ni钮 sny, plány, o膷akávania a nádeje, ktoré máme v srdci, nará啪ame aj na svoje slabosti a krehkosti, za啪ívame porá啪ky a sklamania a niekedy zostávame väz艌ami pocitu zlyhania, ktorý nás ochromuje. Evanjelium nám oznamuje, 啪e práve v tejto chvíli nie sme sami: Pán nám vychádza v ústrety, pripája sa k nám, krá膷a tou istou cestou ako my s diskrétnos钮ou milého pocestného, ktorý nám chce znovu otvori钮 o膷i a rozohria钮 na拧e srdcia. A ke膹 zlyhanie ustúpi stretnutiu s Pánom, 啪ivot sa znovuzrodí pre nádej a my sa mô啪eme zmieri钮: sami so sebou, s bratmi, s Bohom.

Sledujme teda trasu tejto cesty, ktorú by sme mohli nazva钮: od zlyhania k nádeji.

V prvom rade je tu pocit zlyhania, ktorý po Je啪i拧ovej smrti prebýva v srdciach týchto dvoch u膷eníkov. S nad拧ením i拧li za svojím snom. Do Je啪i拧a vlo啪ili v拧etky svoje nádeje a tú啪by. Teraz, po pohor拧ujúcej smrti na krí啪i, sa otá膷ajú chrbtom k Jeruzalemu, aby sa vrátili domov, k svojmu predchádzajúcemu 啪ivotu. Ich cesta je spiato膷ná, akoby chceli zabudnú钮 na tú skúsenos钮, ktorá naplnila ich srdcia horkos钮ou, na toho Mesiá拧a, ktorý bol usmrtený ako zlo膷inec na krí啪i. Domov sa vracajú sk木ú膷ení, so smutnou tvárou (porov. Lk 24,17). O膷akávania, ktoré si pestovali, sa rozplynuli; nádeje, ktorým verili, sa roztrie拧tili; sny, ktoré by chceli naplni钮, ustúpili sklamaniu a trpkosti.

Je to skúsenos钮, ktorá ovplyv艌uje aj ná拧 啪ivot a duchovnú cestu, a to pri v拧etkých tých príle啪itostiach, ke膹 sme nútení obmedzi钮 svoje o膷akávania a zmieri钮 sa s nejednozna膷nos钮ou reality, s nejasnos钮ami 啪ivota, s na拧imi slabos钮ami. Stáva sa nám to v啪dy, ke膹 sa na拧e ideály stretávajú so 啪ivotnými sklamaniami a na拧e predsavzatia zostávajú pre na拧u krehkos钮 nenaplnené; ke膹 rozvíjame dobré plány, ale potom nie sme schopní ich realizova钮 (porov. Rim 7,18); ke膹 vo svojich aktivitách alebo vz钮ahoch skôr 膷i neskôr za啪ijeme nejakú porá啪ku, omyl, zlyhanie alebo pád, ke膹 vidíme, 啪e sa rúca to, v 膷o sme verili alebo k 膷omu sme sa zaviazali, ke膹 sa cítime zdrvení svojím hriechom a pocitom viny.

To sa stalo Adamovi a Eve, ako sme to po膷uli v prvom 膷ítaní: ich hriech ich nielen啪e vzdialil od Boha, ale vzdialili sa aj jeden druhému. Zmô啪u sa len na vzájomné obvi艌ovanie. Vidíme to aj u emauzských u膷eníkov, ktorých sk木ú膷enos钮 z toho, 啪e Je啪i拧ov projekt stroskotal, necháva priestor len na neplodnú diskusiu. A to sa mô啪e sta钮 aj v 啪ivote Cirkvi, spolo膷enstva Pánových u膷eníkov, ktoré predstavujú tí dvaja z Emauz. Hoci je to spolo膷enstvo Zm艜tvychvstalého, mô啪e sa ocitnú钮 na ceste stratené a sklamané pred 拧kandálom zla a násilím na Kalvárii. Nemô啪e potom robi钮 ni膷 iné, len zviera钮 v rukách pocit zlyhania a pýta钮 sa, 膷o sa stalo? Pre膷o sa to stalo? Ako sa to mohlo sta钮?

Bratia a sestry, tieto otázky si kladie ka啪dý z nás a sú to aj pál膷ivé otázky, ktoré v srdci tejto putujúcej Cirkvi v Kanade rezonujú na namáhavej ceste uzdravenia a zmierenia. Aj my, zo膷i vo膷i pohor拧eniu zla a zo膷i vo膷i Kristovmu telu zranenému v tele na拧ich domorodých bratov a sestier, sa ponárame do horkosti a cítime 钮archu zlyhania. Dovo木te mi teda, aby som sa duchovne spojil s mnohými pútnikmi, ktorí tu krá膷ajú po 鈥瀞vätých schodoch鈥�, ktoré pripomínajú tie, po ktorých Je啪i拧 vystúpil do Pilátovho pretória, a aby som vás ako Cirkev sprevádzal pri týchto otázkach, ktoré vychádzajú zo srdca plného smútku: Pre膷o sa toto v拧etko stalo? Ako sa také nie膷o mô啪e sta钮 v spolo膷enstve tých, ktorí nasledujú Je啪i拧a?

Tu si v拧ak musíme da钮 pozor na poku拧enie úniku, ktoré je prítomné u dvoch u膷eníkov z evanjelia: uniknú钮, vráti钮 sa spä钮, utiec钮 z miesta, kde sa udalosti odohrali, pokúsi钮 sa ich odstráni钮, vyh木ada钮 鈥瀗eru拧ené miesto鈥� ako Emauzy, aby sme viac na to nemysleli. Nie je ni膷 hor拧ie, ako tvárou v tvár 啪ivotným zlyhaniam utiec钮, aby sme im nemuseli 膷eli钮. Je to poku拧enie nepriate木a, ktoré ohrozuje na拧u duchovnú cestu a cestu Cirkvi. Chce, aby sme uverili, 啪e tento neúspech je u啪 definitívny; chce nás ochromi钮 v horkosti a smútku, presved膷i钮 nás, 啪e sa u啪 nedá ni膷 urobi钮, a preto sa neoplatí h木ada钮 spôsob, ako za膷a钮 odznova.

Evanjelium nám naopak odha木uje, 啪e práve v situáciách sklamania a bolesti, práve vtedy, ke膹 zakú拧ame násilie zla a hanbu viny, ke膹 rieka ná拧ho 啪ivota vysychá v hriechu a zlyhaní, ke膹 sa zdá, 啪e nám ni膷 nezostalo, práve tam nám Pán prichádza v ústrety a krá膷a s nami. Na ceste do Emauz sa nenápadne pridáva, aby sprevádzal a mal ú膷as钮 na rezignovaných krokoch tých smutných u膷eníkov. A 膷o robí? Neponúka v拧eobecné slová povzbudzovania, zau啪ívané vyjadrenia alebo lacné útechy, ale tým, 啪e odha木uje vo Svätom písme tajomstvo svojej smrti a zm艜tvychvstania, osvet木uje ich príbeh a udalosti, ktoré pre啪ili. Takto im otvára o膷i pre nový poh木ad na veci.

My, ktorí sa v tejto bazilike zú膷ast艌ujeme na Eucharistii, mô啪eme znovu 膷íta钮 mnohé udalosti z histórie. Na tomto istom pozemku stáli predtým tri chrámy a boli tu tí, ktorí neutiekli pred 钮a啪kos钮ami, ktorí opätovne neprestali sníva钮 napriek vlastným chybám a chybám iných, ktorí sa nenechali premôc钮 ni膷ivým po啪iarom spred sto rokov a s odvahou a tvorivos钮ou postavili tento chrám. A tí, ktorí sa zú膷ast艌ujú na tomto eucharistickom slávení z ne膹alekej Abrahámovej pláne [mestský park Plaines d'Abraham, pozn. prekl.], mô啪u vníma钮 aj ducha tých, ktorí sa nenechali unies钮 nenávis钮ou vojny, ni膷ením a boles钮ou, ale vedeli znovu naprojektova钮 mesto a krajinu.

Nakoniec Je啪i拧 pred emauzskými u膷eníkmi láme chlieb, otvára im o膷i a znovu sa ukazuje ako Boh lásky, ktorý ponúka 啪ivot svojim priate木om. Takto im pomáha znovu sa s rados钮ou vyda钮 na cestu, za膷a钮 odznova, prejs钮 od neúspechu k nádeji. Bratia a sestry, Pán chce to isté urobi钮 aj s ka啪dým z nás a so svojou Cirkvou. Ako sa nám mô啪u znovu otvori钮 o膷i, ako mô啪e na拧e srdce stále horie钮 pre evanjelium? 膶o mô啪eme robi钮, ke膹 nás trápia rôzne duchovné a materiálne skú拧ky, ke膹 h木adáme cestu k spravodlivej拧ej a bratskej拧ej spolo膷nosti, ke膹 sa tú啪ime zotavi钮 zo sklamaní a únavy, ke膹 dúfame, 啪e sa uzdravíme z rán minulosti a zmierime sa s Bohom a medzi sebou navzájom?

Existuje len jedna cesta. Je to Je啪i拧ova cesta: je to cesta, ktorou je Je啪i拧 (porov. Jn 14,6). Verme, 啪e Je啪i拧 sa pripája k ná拧mu krá膷aniu a dovo木me mu, aby sa s nami stretol; dovo木me jeho slovu, aby interpretovalo dejiny, ktoré 啪ijeme ako jednotlivci i ako spolo膷enstvo, a aby nám ukázalo cestu k uzdraveniu a zmiereniu. Lámme spolu vo viere eucharistický chlieb, aby sme pri tomto stole znovu objavili seba samých ako milované deti Otca, povolané by钮 bratmi a sestrami. Je啪i拧 lámaním chleba potvrdzuje to, 膷o u膷eníci u啪 dostali ako svedectvo od 啪ien a 膷omu nechceli veri钮: 啪e vstal z m艜tvych

V tejto bazilike, kde si pripomíname matku Panny Márie a kde sa nachádza aj krypta zasvätená Nepo拧kvrnenému po膷atiu, nemô啪eme nevyzdvihnú钮 úlohu, ktorú Boh chcel da钮 啪enám vo svojom pláne spásy. Svätá Anna, presvätá Panna Mária, 啪eny ve木kono膷ného rána, nám ukazujú novú cestu zmierenia. Materinská neha to木kých 啪ien nás ako Cirkev mô啪e sprevádza钮 k novým plodným 膷asom, v ktorých zanecháme to木ko neplodnosti a smrti a do centra pozornosti opä钮 postavíme Je啪i拧a, ukri啪ovaného a vzkrieseného.

Vskutku, do centra na拧ich otázok, námah, ktoré v sebe nosíme a samotného pastora膷ného 啪ivota nesmieme dáva钮 sami seba a na拧e zlyhanie; musíme tam postavi钮 jeho, Pána Je啪i拧a. Do centra v拧etkých vecí postavme jeho slovo, ktoré osvet木uje udalosti a prinavracia nám zrak, aby sme videli 膷inorodú prítomnos钮 Bo啪ej lásky a to, 啪e dobro je mo啪né aj v zdanlivo stratených situáciách: Dajme do centra chlieb Eucharistie, ktorý Je啪i拧 dnes pre nás znovu láme, aby sa podelil o svoj 啪ivot s na拧ím, aby objal na拧e slabosti, podporil na拧e unavené kroky a uzdravil nám srdce. A zmierení s Bohom, s druhými a so sebou samými, sa aj my mô啪eme sta钮 nástrojmi zmierenia a pokoja v spolo膷nosti, v ktorej 啪ijeme.

Pane Je啪i拧u, na拧a cesta, na拧a sila a na拧a útecha, obraciame sa na teba ako u膷eníci z Emauz: 鈥瀂osta艌 s nami, Pane, lebo sa zve膷erieva鈥� (Lk 24,29). Zosta艌 s nami, Pane, ke膹 nádej zapadá a nastáva temná noc sklamania. Zosta艌 s nami, preto啪e s tebou, Je啪i拧u, na拧a cesta dostáva nový smer a zo slepých uli膷iek nedôvery sa rodí ú啪as radosti. Zosta艌 s nami, Pane, lebo s Tebou sa noc bolesti mení na 啪iarivé ráno 啪ivota. Vyslovme to s jednoduchos钮ou: Zosta艌 s nami, Pane! Lebo ak ty krá膷a拧 po na拧om boku, zlyhanie sa otvára nádeji na nový 啪ivot. Amen.

(Preklad: Andrej Klapka / Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu 鈥� Pope)

-ak, zk, jb-