蜜桃交友

Svätej om?i s formulárom ?za zmierenie“ a liturgickými ?ítaniami z knihy Genezis (3,8-15.20-21) a Luká?ovho evanjelia (Lk 24,13-35) predsedal pápe? Franti?ek v bielom pluviáli, koncelebrovali kanadskí kardináli a biskupi. Pri oltári celebroval miestny arcibiskup 

kardinál Gérald Cyprien Lacroix. Svätý Otec sa po?as státia ob?as podopieral bielou pali?kou.

Ani pri tejto udalosti nechýbali domorodí obyvatelia Kanady, ktorí v sprievode priniesli obetné dary za spevu skupiny indiánskych ?ien. Homíliu predniesol Svätý Otec v ?paniel?ine a po ?astiach bola prekladaná do francúz?tiny. Ke??e Québec je frankofónnou ?as?ou Kanady, pri slávení zaznela najmä francúz?tina a latin?ina, spevom ho animoval zmie?aný zbor vo francúzskom jazyku.

Pápe? Franti?ek v homílii prepojil príbeh o emauzských u?eníkoch so sú?asnou realitou. Skúsenos? u?eníkov 

pri stretnutí so vzkrieseným Pánom nazval ?cestou od zlyhania k nádeji“. Obaja u?eníci po Kristovom umu?ení zdrvení odchádzajú z Jeruzalema.

?Aj my, zo?i vo?i pohor?eniu zla a zo?i vo?i Kristovmu telu zranenému v tele na?ich domorodých bratov a sestier, sa ponárame do horkosti a cítime ?archu zlyhania“, skon?tatoval pápe?. Upozornil na poku?enie úniku a zdôraznil, ?e jediným rie?ením je da? Je?i?ovi miesto v strede v?etkého, ?o pre?ívame. Spolo?enstvo Cirkvi v Kanade pozval k modlitbe s jednoduchos?ou: ?Zostaň s nami, Pane! Lebo ak ty krá?a? po na?om boku, zlyhanie sa otvára nádeji na nový ?ivot. Amen.“

Homília Svätého Otca

Bazilika sv. Anny de Beaupré, Québec - 28. júla 2022

Cesta emauzských u?eníkov v závere Luká?ovho evanjelia je obrazom na?ej osobnej cesty a cesty Cirkvi. Na ?ivotnej ceste a na ceste viery, ke? sa sna?íme uskuto?ni? sny, plány, o?akávania a nádeje, ktoré máme v srdci, nará?ame aj na svoje slabosti a krehkosti, za?ívame porá?ky a sklamania a niekedy zostávame väzňami pocitu zlyhania, ktorý nás ochromuje. Evanjelium nám oznamuje, ?e práve v tejto chvíli nie sme sami: Pán nám vychádza v ústrety, pripája sa k nám, krá?a tou istou cestou ako my s diskrétnos?ou milého pocestného, ktorý nám chce znovu otvori? o?i a rozohria? na?e srdcia. A ke? zlyhanie ustúpi stretnutiu s Pánom, ?ivot sa znovuzrodí pre nádej a my sa mô?eme zmieri?: sami so sebou, s bratmi, s Bohom.

Sledujme teda trasu tejto cesty, ktorú by sme mohli nazva?: od zlyhania k nádeji.

V prvom rade je tu pocit zlyhania, ktorý po Je?i?ovej smrti prebýva v srdciach týchto dvoch u?eníkov. S nad?ením i?li za svojím snom. Do Je?i?a vlo?ili v?etky svoje nádeje a tú?by. Teraz, po pohor?ujúcej smrti na krí?i, sa otá?ajú chrbtom k Jeruzalemu, aby sa vrátili domov, k svojmu predchádzajúcemu ?ivotu. Ich cesta je spiato?ná, akoby chceli zabudnú? na tú skúsenos?, ktorá naplnila ich srdcia horkos?ou, na toho Mesiá?a, ktorý bol usmrtený ako zlo?inec na krí?i. Domov sa vracajú sk?ú?ení, so smutnou tvárou (porov. Lk 24,17). O?akávania, ktoré si pestovali, sa rozplynuli; nádeje, ktorým verili, sa roztrie?tili; sny, ktoré by chceli naplni?, ustúpili sklamaniu a trpkosti.

Je to skúsenos?, ktorá ovplyvňuje aj ná? ?ivot a duchovnú cestu, a to pri v?etkých tých príle?itostiach, ke? sme nútení obmedzi? svoje o?akávania a zmieri? sa s nejednozna?nos?ou reality, s nejasnos?ami ?ivota, s na?imi slabos?ami. Stáva sa nám to v?dy, ke? sa na?e ideály stretávajú so ?ivotnými sklamaniami a na?e predsavzatia zostávajú pre na?u krehkos? nenaplnené; ke? rozvíjame dobré plány, ale potom nie sme schopní ich realizova? (porov. Rim 7,18); ke? vo svojich aktivitách alebo vz?ahoch skôr ?i neskôr za?ijeme nejakú porá?ku, omyl, zlyhanie alebo pád, ke? vidíme, ?e sa rúca to, v ?o sme verili alebo k ?omu sme sa zaviazali, ke? sa cítime zdrvení svojím hriechom a pocitom viny.

To sa stalo Adamovi a Eve, ako sme to po?uli v prvom ?ítaní: ich hriech ich nielen?e vzdialil od Boha, ale vzdialili sa aj jeden druhému. Zmô?u sa len na vzájomné obviňovanie. Vidíme to aj u emauzských u?eníkov, ktorých sk?ú?enos? z toho, ?e Je?i?ov projekt stroskotal, necháva priestor len na neplodnú diskusiu. A to sa mô?e sta? aj v ?ivote Cirkvi, spolo?enstva Pánových u?eníkov, ktoré predstavujú tí dvaja z Emauz. Hoci je to spolo?enstvo Zm?tvychvstalého, mô?e sa ocitnú? na ceste stratené a sklamané pred ?kandálom zla a násilím na Kalvárii. Nemô?e potom robi? ni? iné, len zviera? v rukách pocit zlyhania a pýta? sa, ?o sa stalo? Pre?o sa to stalo? Ako sa to mohlo sta??

Bratia a sestry, tieto otázky si kladie ka?dý z nás a sú to aj pál?ivé otázky, ktoré v srdci tejto putujúcej Cirkvi v Kanade rezonujú na namáhavej ceste uzdravenia a zmierenia. Aj my, zo?i vo?i pohor?eniu zla a zo?i vo?i Kristovmu telu zranenému v tele na?ich domorodých bratov a sestier, sa ponárame do horkosti a cítime ?archu zlyhania. Dovo?te mi teda, aby som sa duchovne spojil s mnohými pútnikmi, ktorí tu krá?ajú po ?svätých schodoch“, ktoré pripomínajú tie, po ktorých Je?i? vystúpil do Pilátovho pretória, a aby som vás ako Cirkev sprevádzal pri týchto otázkach, ktoré vychádzajú zo srdca plného smútku: Pre?o sa toto v?etko stalo? Ako sa také nie?o mô?e sta? v spolo?enstve tých, ktorí nasledujú Je?i?a?

Tu si v?ak musíme da? pozor na poku?enie úniku, ktoré je prítomné u dvoch u?eníkov z evanjelia: uniknú?, vráti? sa spä?, utiec? z miesta, kde sa udalosti odohrali, pokúsi? sa ich odstráni?, vyh?ada? ?neru?ené miesto“ ako Emauzy, aby sme viac na to nemysleli. Nie je ni? hor?ie, ako tvárou v tvár ?ivotným zlyhaniam utiec?, aby sme im nemuseli ?eli?. Je to poku?enie nepriate?a, ktoré ohrozuje na?u duchovnú cestu a cestu Cirkvi. Chce, aby sme uverili, ?e tento neúspech je u? definitívny; chce nás ochromi? v horkosti a smútku, presved?i? nás, ?e sa u? nedá ni? urobi?, a preto sa neoplatí h?ada? spôsob, ako za?a? odznova.

Evanjelium nám naopak odha?uje, ?e práve v situáciách sklamania a bolesti, práve vtedy, ke? zakú?ame násilie zla a hanbu viny, ke? rieka ná?ho ?ivota vysychá v hriechu a zlyhaní, ke? sa zdá, ?e nám ni? nezostalo, práve tam nám Pán prichádza v ústrety a krá?a s nami. Na ceste do Emauz sa nenápadne pridáva, aby sprevádzal a mal ú?as? na rezignovaných krokoch tých smutných u?eníkov. A ?o robí? Neponúka v?eobecné slová povzbudzovania, zau?ívané vyjadrenia alebo lacné útechy, ale tým, ?e odha?uje vo Svätom písme tajomstvo svojej smrti a zm?tvychvstania, osvet?uje ich príbeh a udalosti, ktoré pre?ili. Takto im otvára o?i pre nový poh?ad na veci.

My, ktorí sa v tejto bazilike zú?astňujeme na Eucharistii, mô?eme znovu ?íta? mnohé udalosti z histórie. Na tomto istom pozemku stáli predtým tri chrámy a boli tu tí, ktorí neutiekli pred ?a?kos?ami, ktorí opätovne neprestali sníva? napriek vlastným chybám a chybám iných, ktorí sa nenechali premôc? ni?ivým po?iarom spred sto rokov a s odvahou a tvorivos?ou postavili tento chrám. A tí, ktorí sa zú?astňujú na tomto eucharistickom slávení z ne?alekej Abrahámovej pláne [mestský park Plaines d'Abraham, pozn. prekl.], mô?u vníma? aj ducha tých, ktorí sa nenechali unies? nenávis?ou vojny, ni?ením a boles?ou, ale vedeli znovu naprojektova? mesto a krajinu.

Nakoniec Je?i? pred emauzskými u?eníkmi láme chlieb, otvára im o?i a znovu sa ukazuje ako Boh lásky, ktorý ponúka ?ivot svojim priate?om. Takto im pomáha znovu sa s rados?ou vyda? na cestu, za?a? odznova, prejs? od neúspechu k nádeji. Bratia a sestry, Pán chce to isté urobi? aj s ka?dým z nás a so svojou Cirkvou. Ako sa nám mô?u znovu otvori? o?i, ako mô?e na?e srdce stále horie? pre evanjelium? ?o mô?eme robi?, ke? nás trápia rôzne duchovné a materiálne skú?ky, ke? h?adáme cestu k spravodlivej?ej a bratskej?ej spolo?nosti, ke? sa tú?ime zotavi? zo sklamaní a únavy, ke? dúfame, ?e sa uzdravíme z rán minulosti a zmierime sa s Bohom a medzi sebou navzájom?

Existuje len jedna cesta. Je to Je?i?ova cesta: je to cesta, ktorou je Je?i? (porov. Jn 14,6). Verme, ?e Je?i? sa pripája k ná?mu krá?aniu a dovo?me mu, aby sa s nami stretol; dovo?me jeho slovu, aby interpretovalo dejiny, ktoré ?ijeme ako jednotlivci i ako spolo?enstvo, a aby nám ukázalo cestu k uzdraveniu a zmiereniu. Lámme spolu vo viere eucharistický chlieb, aby sme pri tomto stole znovu objavili seba samých ako milované deti Otca, povolané by? bratmi a sestrami. Je?i? lámaním chleba potvrdzuje to, ?o u?eníci u? dostali ako svedectvo od ?ien a ?omu nechceli veri?: ?e vstal z m?tvych

V tejto bazilike, kde si pripomíname matku Panny Márie a kde sa nachádza aj krypta zasvätená Nepo?kvrnenému po?atiu, nemô?eme nevyzdvihnú? úlohu, ktorú Boh chcel da? ?enám vo svojom pláne spásy. Svätá Anna, presvätá Panna Mária, ?eny ve?kono?ného rána, nám ukazujú novú cestu zmierenia. Materinská neha to?kých ?ien nás ako Cirkev mô?e sprevádza? k novým plodným ?asom, v ktorých zanecháme to?ko neplodnosti a smrti a do centra pozornosti opä? postavíme Je?i?a, ukri?ovaného a vzkrieseného.

Vskutku, do centra na?ich otázok, námah, ktoré v sebe nosíme a samotného pastora?ného ?ivota nesmieme dáva? sami seba a na?e zlyhanie; musíme tam postavi? jeho, Pána Je?i?a. Do centra v?etkých vecí postavme jeho slovo, ktoré osvet?uje udalosti a prinavracia nám zrak, aby sme videli ?inorodú prítomnos? Bo?ej lásky a to, ?e dobro je mo?né aj v zdanlivo stratených situáciách: Dajme do centra chlieb Eucharistie, ktorý Je?i? dnes pre nás znovu láme, aby sa podelil o svoj ?ivot s na?ím, aby objal na?e slabosti, podporil na?e unavené kroky a uzdravil nám srdce. A zmierení s Bohom, s druhými a so sebou samými, sa aj my mô?eme sta? nástrojmi zmierenia a pokoja v spolo?nosti, v ktorej ?ijeme.

Pane Je?i?u, na?a cesta, na?a sila a na?a útecha, obraciame sa na teba ako u?eníci z Emauz: ?Zostaň s nami, Pane, lebo sa zve?erieva“ (Lk 24,29). Zostaň s nami, Pane, ke? nádej zapadá a nastáva temná noc sklamania. Zostaň s nami, preto?e s tebou, Je?i?u, na?a cesta dostáva nový smer a zo slepých uli?iek nedôvery sa rodí ú?as radosti. Zostaň s nami, Pane, lebo s Tebou sa noc bolesti mení na ?iarivé ráno ?ivota. Vyslovme to s jednoduchos?ou: Zostaň s nami, Pane! Lebo ak ty krá?a? po na?om boku, zlyhanie sa otvára nádeji na nový ?ivot. Amen.

(Preklad: Andrej Klapka / Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Pope)

-ak, zk, jb-