蜜桃交友

Priná?ame rozhovor s apo?tolským nunciom v Kanade Mons. Ivanom Jurkovi?om, ktorý nieko?ko dní pred apo?tolskou cestou poskytol pre vatikánske médiá. Vatikánsky diplomat Mons. Jurkovi? pochádza zo Slovinska a v slu?be Svätej stolice je od roku 1984. Postupne bol nunciom  v Bielorusku, na Ukrajine, v Rusku a Uzbekistane, stálym pozorovate?om pri OSN v ?eneve a od júna minulého roku je apo?tolským nunciom v Kanade. Rozhovor v talian?ine pripravila Antonella Palermo z Vatikánskeho rozhlasu - Pope.

Pápe? Franti?ek prichádza do Kanady na ?kajúcu pú?“, ako ju sám pomenoval. Aký význam má táto cesta?

Od svojho vymenovania za nuncia v roku 2021 som mal mo?nos? ?i? ponorený do osobitnej atmosféry, ktorá sa vytvorila v kanadskej spolo?nosti s postojmi, ktoré sú ve?mi kritické vo?i Cirkvi za jej minulos?. Aby sme si rozumeli, Cirkev urobila ve?a dobrých vecí, ale tu hovoríme o anga?ovanosti v zachovaní kultúrnej identity pôvodného obyvate?stva. Hoci sa pápe?i a biskupi nieko?kokrát k tomuto problému vyjadrili, vysvet?ovali a dokonca sa ospravedlnili, bolo potrebné ho rie?i? iným spôsobom. Konferencia biskupov po?as uplynulých troch rokov naplánovala komplexnej?iu cestu, ktorej prvým cie?om bolo osobné stretnutie Svätého Otca so ?tyrmi delegáciami. I?lo o ve?mi dôle?ité stretnutia, ktoré sa uskuto?nili od konca marca do za?iatku apríla, a ktoré otvorili dvere tomuto mimoriadne ve?korysému gestu Svätého Otca, aby sem osobne pri?iel a osobne sved?il o postoji Cirkvi. Kanada je obrovská krajina. Obrovské územie s ve?mi výraznou kultúrnou diferenciáciou, zvlá?? medzi frankofónnou a anglofónnou zlo?kou. V posledných 20-30 rokoch do?lo k masívnej migrácii. Pápe? teda prichádza v tomto kontexte, prichádza so svojou citlivos?ou, ktorá je univerzálna. O?akávania sú skuto?ne ve?ké.

A s akou emocionálnou ú?as?ou sa na to pripravujete Vy?

Je to ur?ite netypická cesta, 

ktorá so sebou priná?a mno?stvo povinností. Bude ma? aj slávnostnú ?as?, ktorá je radostná a v?dy charakterizuje ka?dú modlitbu, najmä ke? je vedená Svätým Otcom. Na druhej strane vidíte túto ve?kú zodpovednos? tvárou v tvár verejnej mienke, ktorá niekedy vychádza z predpokladov, ktoré nie sú v?dy prezentované v ich komplexnosti. Je pravda, ?e sa vytvorila ve?mi ?a?ivá atmosféra vzh?adom na Cirkev, aj kvôli ur?itým mediálnym zjednodu?eniam, ale napokon ide o skuto?nú zodpovednos?, ktorá sa v priebehu dejín nahromadila. Je tu ve?ká rados? z toho, ?e tu budeme ma? Svätého Otca, ktorý napriek v?etkému podstúpi komplikovanú cestu, a to aj z fyzického h?adiska, ale zároveň je tu aj rozochvenie, preto?e sa dúfa, ?e táto cesta by mohla národom, ktoré trpeli, prinies? útechu a tie? vyjasnenie, pokojnej?í postoj Cirkvi. Tej Cirkvi, ktorá bude na?alej pracova? v podporovaní aj domorodého obyvate?stva a ktorá sa neod?ahuje od obrovskej, globálnej?ej sociálnej zodpovednosti. Cirkev je v skuto?nosti len malou ?as?ou toho, ?o sa stalo. Sú tu ?al?í zodpovední, a Cirkev najmä nemo?no odde?ova? od zodpovednosti vlády. Vidím to nádejne: zdá sa mi, ?e aj médiá teraz vnímajú tento potenciál, ktorý by náv?teva Svätého Otca mohla ma?.

Pápe? u? prosil o odpustenie, ke? vo Vatikáne prijal zástupcov niektorých domorodých komunít. S týmto sa apo?tolská cesta posúva o krok ?alej...

Myslím si, ?e je to maximum, ?o sa dá urobi?: pápe? svojím osobným svedectvom, svojimi slovami uká?e svoju blízkos? pôvodným obyvate?om. S dôsledným presved?ením, hlbokou ?udskou citlivos?ou a postojom pokory ukázal, ?e si uvedomuje mnohé nespravodlivosti, ktorými trpí pôvodné obyvate?stvo. Do budúcnosti ideme s novým optimizmom a novou víziou: nechceme sa di?tancova? od problému, ktorý je skuto?ný, chceme by? sú?as?ou rie?enia. Jediný, kto nám v tom mô?e pomôc?, je Svätý Otec.

?o nám mô?ete poveda? o prípravných stretnutiach, ktoré ste doteraz absolvovali so zástupcami domorodých komunít?

Absolvoval som stretnutia na rôznych úrovniach. Cirkev je obviňovaná z ú?asti na vládnom projekte, ktorého cie?om bolo takmer zlikvidova? domorodú identitu, aby sa vytvorila nová kanadská spolo?nos?. Ur?ite do?lo k hrozivým ?kodám, ale treba poveda?, ?e Cirkev prejavovala aj ve?kú ?tedros?, boli tu aj pozitívne faktory. Cirkev a jej sociálna náuka sa vedia kriticky pozera? na minulos?. Trvalo mi dlho, kým som skuto?ne pochopil, o ?o i?lo. I?lo skuto?ne o vá?nu zále?itos?, ktorá sa netýka len Kanady, a tento problém sa nedá vyrie?i? zo dňa na deň. Sú aj iné kontinenty, kde bude potrebné podniknú? kroky na prekonanie nespravodlivostí minulosti.

Bude to teda apo?tolská cesta, ktorá pouká?e na pôsobenie Cirkvi vo svete, predov?etkým v súvislosti s konceptom inkulturácie. Aké ovocie to pod?a vás prinesie pre Cirkev v Kanade a vo svete?

Ak sa pozrieme na svet ako celok, 500 rokov histórie bolo pozna?ených hlbokými nespravodlivos?ami: spôsoby dobývania zo strany Európanov a potom oneskorenie uznania v?etkých kultúr s ich vlastnými indentitami a ich re?pektovanie ako takých, a ohlasovanie evanjelia týmto kultúram nie ako nie?oho pripraveného na rovnaký spôsob, ale naopak v zmysle chápania ich nábo?enského cítenia. Je to dlhá cesta, spolo?nos? sa mení. Pre Cirkev je to obrovský záväzok.

V Kanade je výrazne prítomná ukrajinská zlo?ka obyvate?stva. Vojna je ?al?ou obavou, ktorá neustále prechádza pápe?ovými my?lienkami...

Otázka Ukrajiny je ve?mi aktuálna, preto?e je tu zna?ná prítomnos? Ukrajincov, ktorí sem pri?li za posledných sto rokov. Kanada s osobitnou pozornos?ou h?adí na Svätého Otca a na jeho citlivos? na túto tragédiu v Európe. Pápe? preto prichádza aj ako nosite? pokoja v univerzálnej?om zmysle, nielen národného zmierenia. Je to starostlivos? o mier vo svete, ktorý je tak dramaticky ohrozený.

-mh, jb-

Aktualizované: 23.7.2022, 15:46