蜜桃交友

Jozef Bartkovjak SJ - Vatikán

Svätý Otec po udelení po?ehnania vyslovil osobitnú humanitárnu výzvu 

v prospech ute?encov, migrantov a iných núdznych, ktorí sa nachádzajú na území Líbye. Po?iadal medzinárodné spolo?enstvo o splnenie prís?ubov o nájdení spolo?ných, konkrétnych a trvácnych rie?ení na migra?né toky, pri?om upozornil na drsné podmienky líbyjských zberných táborov pre tých, ktorí sú pri pokuse dosta? sa do Európy vrátení naspä?.

Prítomných na zaplnenom Námestí sv. Petra pápe? vyzval aj k potlesku na po?es? dvoch nových blahoslavených. Ide o dve Talianky, ktoré ?ili v 20. storo?í. Reho?nú zakladate?ku sestru Luciu od Nepo?kvrnenej blahore?ili v sobotu v Brescii, mladú lai?ku Sandru Sabattiniovú, ktorá zomrela vo veku len 22 rokov, vyhlásili za blahoslavenú v dne?nú nede?u v Rimini.

Príhovor Svätého Otca pred modlitbou Anjel Pána

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Evanjelium dne?nej liturgie rozpráva o Je?i?ovi, ktorý vychádzajúc z Jericha navracia zrak Bartimejovi, slepcovi, ktorý ?obre pri ceste (porov. Mk 10,46-52). Je to dôle?ité stretnutie, posledné pred prvým vstupom Pána do Jeruzalema na Ve?kú noc. Bartimej stratil zrak, no nie hlas! Toti?to, ke? po?uje, ?e okolo prechádza Je?i?, za?ne kri?a?: ?Je?i?u, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ (v. 47). A kri?í, takto vykrikuje.

U?eníkov a zástup jeho kri?anie roz?u?uje a karhajú ho, 

aby ml?al. No on kri?í e?te viac: ?Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ (v. 48). Je?i? to za?uje a ihne? sa zastaví. Boh v?dy po?uje krik chudobného, a preto nie je len tak, ?e ho Bartimejov hlas zaujme, ale si uvedomí, ?e ten hlas je plný viery, viery, ktorá sa nebojí nástoji?, bú?i? na srdce Boha, napriek nepochopeniu a vý?itkám. V tomto tkvie podstata zázraku. Je?i? mu toti? hovorí: ?Tvoja viera ?a uzdravila“ (v. 52).

Bartimejova viera vy?aruje z jeho modlitby. Nie je to ustráchaná modlitba, zvyková modlitba. V prvom rade volá Pána ?Syn Dávidov“: teda rozpoznáva Mesiá?a, Krá?a, ktorý pri?iel na svet. Potom ho volá po mene, dôverne: ?Je?i?u“. Nebojí sa ho, nezachováva si odstup. A takto zo srdca volá na Boha priate? v celej svojej dráme: ?zmiluj sa nado mnou!“.

Iba táto prosba: ?zmiluj sa nado mnou!“. 

Neprosí ho o nejaké drobné, ako to robil pri iných okoloidúcich. Nie. Od toho, ktorý mô?e v?etko, si prosí v?etko. Od ?udí prosí drobné, od Je?i?a, ktorý mô?e v?etko, prosí v?etko: ?Zmiluj sa nado mnou, zmiluj sa nado nad tým, kým som“. Neprosí nejakú milos?, ale predkladá seba samého: prosí o milosrdenstvo pre svoju osobu, pre svoj ?ivot. Nie je to len tak akási malá prosba, ale je to krásna prosba, lebo zvoláva z?utovanie, teda súcit, milosrdenstvo Bo?ie, jeho nehu.

Bartimej nepou?íva ve?a slov. Hovorí podstatu a dôveruje láske Boha, ktorá mô?e da? vykvitnú? jeho ?ivotu uskuto?nením toho, ?o je ?u?om nemo?né. Práve preto ne?iada od Pána almu?nu, ale ukazuje v?etko, svoju slepotu a svoje utrpenie, ktoré nebolo mo?né vidie?. Slepota bola ?pi?ka ?adovca, ale vo svojom srdci mal mnoho zranení, príkorí, zlomených snov, chýb, vý?itiek svedomia. On sa ale modlil srdcom. I my, ke? prosíme Boha o milos?, vkladajme do na?ej modlitby ná? príbeh: zranenia, príkoria, zlomené sny, chyby, vý?itky svedomia.

?Je?i?u, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ Osvojme si dnes túto modlitbu. Opakujme ju. A pýtajme sa seba samých: ?Ako je to s mojou modlitbou?“. Ka?dý z nás nech sa pýta: ?Ako je to s mojou modlitbou?“ Je to odvá?na modlitba? Je vytrvalá v dobrom slova zmysle tak ako tá Bartimejova? Doká?e ?polapi?“ okoloidúceho Pána alebo sa uspokojí s tým, ?e ho sem-tam formálne pozdraví, ke? mi to príde na um? Tieto vla?né modlitby sú na ni?. A potom sa tie? pýtajme: Je moja modlitba ?hutná“, odha?uje nahotu srdca pred Pánom? Predná?a mu môj príbeh a osoby z môjho ?ivota? Alebo je anemická, povrchná, robená zo zvyku bez afektu a srdca?

Ke? je viera ?ivá, modlitba je od srdca: 

ne?obre o drobné, neobmedzuje sa na momentálne potreby. Od Je?i?a, ktorý mô?e v?etko, si ?iada toto v?etko. Nezabúdajte na to. Od Je?i?a, ktorý mô?e v?etko, si treba ?iada? v?etko na?ou vytrvalou prosbou pred ním. On sa nevie do?ka?, kedy mô?e vlia? svoju milos? a svoju rados? do na?ich s?dc, no my si, ?ia?, od neho zachovávame odstup, mo?no kvôli hanblivosti alebo lenivosti ?i nedostatku viery. Mnohí z nás, ke? sa modlíme, neveríme, ?e Pán mô?e urobi? zázrak.

Prichádza mi na um ?ivotný príbeh – ktorý som videl – o jednom oteckovi, ktorému lekári hovorili, ?e jeho devä?ro?ná dcérka nepre?ije noc; bol v nemocnici. On vzal autobus a odi?iel z nemocnice do sedemdesiat kilometrov vzdialenej mariánskej svätyne. Bola zavretá a on pevne pritisnutý k mre?iam sa celú noc modlil: ?Pane, zachráň ju. Pane, daj jej ?i?.“ Modlil sa k Panne Márii, celú noc volal na Boha, kri?iac zo srdca. Potom ráno, ke? sa vrátil do nemocnice, na?iel man?elku, ako pla?e. Myslel si: ?zomrela“. No man?elka mu povedala: ?To je nepochopite?né, nepochopite?né. Lekári hovoria, ?e je to zvlá?tne: zdá sa, ?e sa uzdravila“.

Volanie toho mu?a, ktorý prosil o v?etko, bolo vypo?uté Pánom, ktorý mu dal v?etko. Toto nie je vymyslený príbeh: toto som skuto?ne videl v inej diecéze. Máme takúto odvahu pri modlitbe? Od toho, ktorý mô?e da? v?etko, prosme v?etko, ako to urobil Bartimej, ktorý je v tomto ve?kým majstrom, ve?majstrom modlitby. On, Bartimej, nech je nám príkladom svojou konkrétnou, vytrvalou a odvá?nou vierou. A  Mária, modliaca sa Panna, nech nás u?í ako sa obraca? na Boha celým svojím srdcom, v dôvere, ?e on pozorne na?úva ka?dej modlitbe.

(Preklad: Slovenská redakcia VR, Martina Korytiaková)