蜜桃交友

?My nemô?eme nehovori? o tom, ?o sme videli a po?uli“ (Sk 4, 20)

Posolstvo Svätého Otca Franti?ka k Svetovému dňu misií 2021

Drahí bratia a sestry,

ke? za?ívame silu Bo?ej lásky, ke? spoznávame Bo?iu otcovskú prítomnos? v na?om osobnom a komunitnom ?ivote, nemô?eme kona? inak ako hlása? a deli? sa o to, ?o sme videli a po?uli. V tajomstve svojho vtelenia, vo svojom evanjeliu a Ve?kej noci nám Je?i? zjavuje svoj vz?ah s u?eníkmi a svoju ?udskú prirodzenos?, ktoré nám odha?ujú, ako ve?mi Boh miluje ?loveka a ako si prisvojuje na?e radosti i na?e trápenia, na?e tú?by aj na?e obavy (porov. Druhý vatikánsky koncil, Gaudium et spes, 22). V?etko na Kristovi nám pripomína, ?e svet, v ktorom ?ijeme a potreba jeho vykúpenia, nie sú mu cudzie; pozýva nás tie? k tomu, aby sme sa aktívne zapojili do jeho misie: ?Cho?te preto na rázcestia a v?etkých, ?o nájdete, zavolajte na svadbu“ (Mt 22, 9). Nikto nie je cudzí, nikto sa nesmie cíti? vo?i tejto súcitnej láske cudzí alebo vzdialený.

Skúsenos? apo?tolov

Dejiny evanjelizácie za?ali Pánovou vá?nivou tú?bou povola? ?loveka a nadviaza? s ka?dým priate?ský dialóg tam, kde sa nachádza (porov. Jn 15, 12 – 17). Apo?toli nám to zvestovali ako prví, pri?om si spomínajú dokonca na deň a hodinu, ke?  sa s ním stretli: ?Boli asi ?tyri hodiny popoludní“ (Jn 1, 39). Priate?stvo s Pánom, vidie? ho uzdravova? chorých, stolova? s hrie?nikmi, pristupova? k vylú?eným, dotýka? sa ne?istých, identifikova? sa s núdznymi, predklada? blahoslavenstvá a u?i? novým spôsobom, s ve?kou mocou, to v?etko v nich zanechalo nezmazate?nú stopu, vyvolávajúcu údiv a neovládate?nú v?a?nú rados?. Prorok Jeremiá? opísal túto skúsenos? ako ?horiaci oheň“ Bo?ej ?innej prítomnosti v na?ich srdciach, ktorý nás ?enie na misie, napriek obetiam a nepochopeniu, ktoré si to niekedy vy?aduje (porov. 20, 7 – 9). Láska je v?dy v pohybe a uvádza nás do pohybu, aby sme sa podelili o nádherné posolstvo priná?ajúce nádej: ?Na?li sme Mesiá?a“ (Jn 1,41).

S Je?i?om sme videli, po?uli a zakúsili, ?e veci mô?u by? aj inak. On u? dnes nasto?uje budúce ?asy, ke? nám pripomína základný znak ná?ho ?udského bytia, na ktorý neraz zabúdame, ?e sme boli ?stvorení pre plnos?, ktorá sa dosahuje jedine v láske“ (encyklika Fratelli tutti, 68). Nové ?asy vzbudzujú vieru schopnú podnieti? k iniciatíve a formova? spolo?enstvá mu?ov a ?ien, ktorí sa u?ia prija? vlastnú krehkos? a krehkos? druhých, podporujúc bratstvo a sociálne priate?stvo (porov. tam?e, 67). Cirkevné spolo?enstvo ukazuje svoju krásu zaka?dým, ke? si s v?a?nos?ou pripomína, ?e Pán nás miloval ako prvý (porov. 1 Jn 4, 19). ?To, ?e si nás Pán s láskou vyvolil, nás udivuje a údiv z jeho vlastnej povahy nie je mo?né ovládnu? ani si ho nemo?no privodi?... Iba tak mô?e vykvitnú? zázrak v?a?nosti, bezodplatného sebadarovania. Ani misionársku horlivos? nemo?no nikdy získa? len ako dôsledok uva?ovania alebo vypo?ítavosti. By? ,v misijnom nastavení? je odrazom v?a?nosti“ (Posolstvo Pápe?ským misijným dielam, 21. mája 2020).     

Vtedaj?ia doba nebola ?ahká: prví kres?ania za?ali svoj ?ivot viery v nepriate?skom a ?a?kom prostredí. Ich rozprávania o sociálnom vylú?ení a väznení sa prepletajú s vnútornými i vonkaj?ími protivenstvami, ktoré zdanlivo protire?ia, ?i dokonca popierajú to, ?o videli a po?uli. No skôr ne? by to pre nich predstavovalo ?a?kos? ?i preká?ku, ktorá by ich prinútila cúvnu? alebo uzavrie? sa do seba, viedlo ich to k tomu, ?e ka?dú nepríjemnos?, odpor a ?a?kos? premenili na misijnú príle?itos?. Aj obmedzenia a preká?ky sa pre nich stali privilegovanými miestami na pomazanie v?etkých a v?etkého Pánovým Duchom. Nikto a ni? nemohlo osta? nedotknuté ich oslobodzujúcim hlásaním.

?ivé svedectvo o tom v?etkom máme v Skutkoch apo?tolov, v knihe, ktorú misionárski u?eníci majú v?dy poruke. Je to kniha, ktorá hovorí o tom, ako sa vôňa evanjelia za?ala ?íri? tam, kam pri?lo, a ako vyvolávalo rados?, ktorú mô?e darova? len Duch Svätý. Kniha Skutky apo?tolov nás u?í, ako vydr?a? skú?ky v pevnom primknutí sa ku Kristovi, aby tak dozrelo na?e ?presved?enie, ?e Boh doká?e kona? za ka?dých okolností aj uprostred zdanlivého zlyhania,“ a istota, ?e ?kto sa z lásky ponúkne a daruje Bohu, ur?ite prinesie úrodu (porov. Jn 15, 5)“ (apo?t. exhortácia Evangelii gaudium, 279).   

To isté platí pre nás: ani aktuálna historická chví?a nie je ?ahká. Pandémia odhalila a preh?bila boles?, osamelos?, chudobu a nespravodlivosti, ktorými u? doteraz mnohí trpeli, odhalila aj na?e falo?né istoty, a tie? fragmentáciu a polarizáciu, ktoré nás v tichosti rozde?ujú. Najkrehkej?í a najzranite?nej?í e?te viac okúsili vlastnú zranite?nos? a krehkos?. Za?ili sme sk?ú?enos?,  roz?arovanie, únavu; mohla sa nás dokonca zmocni? v?eobecná zatrpknutos?, ktorá odníma nádej. My v?ak ?nie seba hlásame, ale Je?i?a Krista, Pána; my sme len va?i slu?obníci pre Je?i?a“ (2 Kor 4, 5). Preto v na?ich komunitách a na?ich rodinách cítime zaznieva? Slovo ?ivota, ktoré sa ozýva v na?ich srdciach a hovorí nám: ?Niet ho tu. Vstal z m?tvych“ (Lk 24, 6). Slovo nádeje, ktoré láme ka?dý determinizmus a ktoré tým, ?o mu dovolia dotknú? sa ich, dáva potrebnú slobodu a odvahu vsta? a tvorivo h?ada? v?etky mo?né spôsoby, ako pre?íva? súcit, ?sviatos?“ Bo?ej blízkosti vo?i nám, ktorá nikoho nenecháva opusteného na kraji cesty. V tomto ?ase pandémie, ke? pod zámienkou bezpe?ného sociálneho odstupu existuje poku?enie skrýva? a zdôvodňova? ?ahostajnos? a nezáujem, je naliehavá misia súcitu, ktorá doká?e z nutného odstupu urobi? príle?itos? na stretnutie, starostlivos? a podporu. To ??o sme videli a po?uli“ (Sk 4, 20), milosrdenstvo, ktoré sme okúsili, sa mô?e sta? dôveryhodným a vz?a?ným bodom, ktorý nám umo?ní znovuzíska? spolo?né nad?enie pre budovanie ?spolo?enstva solidarity a vzájomnej súdr?nosti, ktorému venujeme ?as, úsilie i prostriedky“ (encyklika Fratelli tutti, 36). Práve jeho Slovo je pre nás denne vykúpením a spásou pred výhovorkami, ktoré nás vedú uzavrie? sa do najzbabelej?ieho skepticizmu: Aj tak je to jedno, ni? sa nezmení. Na otázku: Pre?o by som sa mal vzda? svojho pohodlia a svojich pô?itkov, ke? nevidím nijaký podstatný výsledok?, je stále rovnaká odpove?: Je?i? Kristus vyhral nad hriechom a smr?ou a oplýva mocou. Je?i? Kristus naozaj ?ije  (porov. apo?t. exhortácia Evangelii gaudium, 275) a chce, aby sme aj my ?ili ako bratia a sestry a boli schopní prija? túto nádej a deli? sa o ňu. V aktuálnej situácii sú naliehavo potrební misionári nádeje, ktorí budú schopní s Pánovým pomazaním prorocky pripomína?, ?e nikto sa nemô?e spasi? sám.

Aj my rovnako ako apo?toli a prví kres?ania, zo v?etkých síl hovoríme: ?My nemô?eme nehovori? o tom, ?o sme videli a po?uli“ (Sk 4, 20). V?etko, ?o sme prijali, v?etko, ?o nám Pán postupne daroval, dal nám preto, aby sme s ním rátali a nezi?tne to darovali druhým. Ako apo?toli, ktorí videli, po?uli a dotýkali sa Je?i?ovej spásy (porov. 1 Jn 1, 1 – 4), aj my sa dnes mô?eme denne dotýka? trpiaceho a osláveného Kristovho tela v dejinách a nachádza? tak odvahu deli? sa so v?etkými o nádejeplnú budúcnos?, ktorá je toho nesporným znakom, rodiacim sa z poznania, ?e Pán nás sprevádza. Ako kres?ania si nemô?eme necha? Pána len pre seba: evanjeliza?né poslanie Cirkvi vyjadruje jej komplexný a verejný význam v premene sveta a ochrane stvorenstva.

Pozvanie pre ka?dého z nás

Téma tohoro?ného Svetového dňa misií ?My nemô?eme nehovori? o tom, ?o sme videli a po?uli“ (Sk 4, 20) je pre ka?dého z nás pozvaním, aby sme prevzali zodpovednos? a hovorili o tom, ?o nosíme v srdci. Toto poslanie bolo a stále je typickým znakom Cirkvi: ?Cirkev je tu pre hlásanie evanjelia“ (sv. Pavol VI., apo?t. exhortácia Evangelii nuntiandi, 14). V osobnej izolácii ?i uzavretosti do malých skupín ná? ?ivot viery slabne, stráca prorocký rozmer a schopnos? ?asnú? a by? v?a?ný; z dôvodu vlastnej dynamiky si toti? viera vy?aduje ?oraz vä??iu otvorenos?, ktorá doká?e dosiahnu? a obja? v?etkých. Prví kres?ania vôbec neboli v poku?ení uzavrie? sa a vytvori? akúsi elitu. Boli pri?ahovaní Pánom a jeho ponukou nového ?ivota: ís? k pohanom a sved?i? o tom, ?o videli a po?uli, ?e Bo?ie krá?ovstvo je blízko. Robili to ve?kodu?ne, v?a?ne a u??achtilo, ako tí, ?o sadia, hoci vedia, ?e iní budú jes? ovocie ich práce a ich obiet. Preto rád uva?ujem nad tým, ?e misionármi mô?u by? ?aj tí najslab?í, hendikepovaní a zranení, preto?e v?dy treba umo?ni?, aby sa dobro odovzdávalo, aj ke? koexistuje s mnohými krehkos?ami“ (posynodálna apo?t. exhortácia Christus vivit, 239).

Na Svetový deň misií, ktorý sa ka?doro?ne slávi na predposlednú októbrovú nede?u, si s v?a?nos?ou pripomíname ?udí, ktorí nám svojím svedectvom ?ivota pomáhajú obnovi? ná? krstný záväzok: by? ve?kodu?nými a radostnými apo?tolmi evanjelia. Zvlá?? si spomíname na tých, ktorí boli schopní vyda? sa na cestu a zanecha? vlastnú krajinu a rodinu, aby sa evanjelium bez me?kania a bez obáv dostalo do osídlených kútov a miest, kde mnohé ?ivoty prahnú po po?ehnaní.

Uva?ovanie o ich misijnom svedectve nás pobáda, aby sme odvá?ne a naliehavo prosili ?Pána ?atvy, aby poslal robotníkov na svoju ?atvu“ (Lk 10, 2). Uvedomujeme si toti?, ?e povolanie na misie nie je len zále?itos?ou minulosti alebo romantickou spomienkou na dávne ?asy. Je?i? aj dnes potrebuje srdcia schopné pre?íva? povolanie ako skuto?ný príbeh lásky, ktorý ich posiela na periférie sveta, aby sa tam stali poslami a nástrojmi súcitu. A toto povolanie adresuje Pán v?etkým, hoci nie rovnakým spôsobom. Myslime na to, ?e existujú periférie aj v na?ej blízkosti, v centre miest, alebo v na?ej rodine. Univerzálna otvorenos? lásky nemá geografický, ale existenciálny rozmer. V?dy, no zvlá?? v týchto ?asoch pandémie, je dôle?ité zlep?ova? sa v dennej schopnosti roz?irova? svoj okruh a ís? aj za tými, ktorých spontánne nepova?ujeme za sú?as? vlastného okruhu záujmov, hoci sú blízko nás (porov.  encyklika Fratelli tutti, 97). ?i? pre misiu znamená odvá?i? sa zmý??a? rovnako ako Je?i? Kristus a by? spolu s ním presved?ený, ?e tí okolo mňa sú moji bratia a sestry. Nech sa jeho súcitná láska dotkne aj na?ich s?dc a spraví z nás v?etkých misijných u?eníkov.

Nech Mária, prvá misijná u?ení?ka, vzbudí vo v?etkých pokrstených rastúcu tú?bu by? v na?ich krajinách so?ou s svetlom (porov. Mt 5,13 – 14).

V Ríme pri sv. Jánovi v Lateráne 6. januára 2021, na slávnos? Zjavenia Pána.

Franti?ek

(Preklad: KBS)