蜜桃交友

?Eucharistia uzdravuje, lebo zjednocuje s Je?i?om: spôsobuje, ?e si osvojujeme jeho spôsob ?ivota, jeho schopnos? láma? sa a dáva? sa bratom a sestrám, odpoveda? dobrom na zlo. Dáva nám odvahu vyjs? zo seba von a v láske sa skloni? pred krehkos?ou ostatných. Tak ako to robí Boh s nami.“

Svätý Otec pri poludňaj?om stretnutí s veriacimi vyjadril tie? blízkos? Kanade, otrasenej objavom hrobu domorodých detí v niekdaj?ej ?kole. Solidaritu vyjadril aj Burkine Faso postihnutej masakrami a pripomenul ?ivotný odkaz novej blahoslavenej, reho?nej sestry Márie Laury Mainettiovej z komunity Dcér Krí?a, ktorú dnes blahore?ili v severotalianskej diecéze Como.

V úvodnom zamyslení sa Svätý Otec prihovoril veriacim na Námestí sv. Petra týmito slovami:

?Drahí bratia a sestry, dobrý deň! Dnes v Taliansku a iných krajinách slávime Slávnos? Najsvätej?ieho Kristovho tela a krvi. Evanjelium nám podáva príbeh Poslednej ve?ere (Mk 14,12-16.22-26). Pánove slová a gestá sa dotýkajú srdca: On berie chlieb do svojich rúk, vzdáva v?aky, láme ho a dáva u?eníkom hovoriac: ?Vezmite, toto je moje telo“ (v. 22).

Takto jednoducho nám Je?i? dáva ako dar tú najvä??iu sviatos?. Je to pokorné gesto darovania, gesto spolo?ného zdie?ania. Na sklonku svojho ?ivota nerozde?uje chlieb v hojnosti, aby utí?il hlad zástupov, ale láme a dáva seba samého u?eníkom pri ve?kono?nej ve?eri. Týmto spôsobom nám Je?i? ukazuje, ?e zmysel ?ivota spo?íva v darovaní sa, ?e tou najvä??ou vecou je slú?i?. Dnes znovu nachádzame ve?kos? Boha v kúsku Chleba, v krehkosti, ktorá prekypuje láskou, prekypuje delením sa. Krehkos? je práve to slovo, ktoré chcem zdôrazni?. Je?i? sa robí krehkým ako chlieb, ktorý sa láme a rozdrobuje. Ale práve v tom je jeho sila, v jeho krehkosti. V Eucharistii je krehkos? silou: silou lásky, ktorá robí samú seba drobnou, aby mohla by? prijatá bez obáv; silou lásky, ktorá sa láme a rozde?uje, aby sýtila a dávala ?ivot; silou lásky, ktorá sa rozdrobuje, aby nás v?etkých zjednotila v jeden celok.

Je tu aj iná sila, ktorá vyvstáva z krehkosti Eucharistie: 

sila milova? toho, kto robí chyby. Je?i? nám dáva Chlieb ?ivota práve v noci, ke? bol zradený. Dáva nám ten najvä??í dar práve vtedy, ke? zakú?a v srdci tú najvä??iu priepas?: u?eník, ktorý s ním stoluje, ktorý namá?a kúsok chleba v spolo?nej mise, sa ho chystá zradi?. Zrada najviac bolí toho, kto miluje. A ?o robí Je?i?? Na zlo reaguje tým najvä??ím dobrom. Na Judá?ovo ?nie“ odpovedá milosrdným ?áno“. Netresce hrie?nika, ale dáva za neho ?ivot, platí za neho. Ke? prijímame Eucharistiu, Je?i? robí to isté vo?i nám: pozná nás, vie, ?e sme hrie?ni, vie, ?e robíme ve?a chýb, ale aj tak neodmieta zjednoti? svoj ?ivot s tým na?ím. Vie toti?, ?e potrebujeme Eucharistiu, lebo ona nie je odmenou pre svätých, nie, ona je Chlebom pre hrie?nikov. Práve preto nás vyzýva: ?Nebojte sa! Vezmite a jedzte“.

Zaka?dým ke? prijímame Chlieb ?ivota, Je?i? prichádza, aby dal nový zmysel na?ej krehkosti. Pripomína nám, ?e v jeho o?iach sme vzácnej?í, ne? si myslíme. Hovorí nám, ?e je spokojný, ke? sa s ním podelíme s na?ou krehkos?ou. Opakuje nám, ?e jeho milosrdenstvo sa neobáva na?ich nedostatkov. Je?i?ovo milosrdenstvo sa neobáva na?ich nedostatkov. A najmä nás láskou ozdravuje z tých slabostí, z ktorých sa sami nedoká?eme vylie?i?. Z ktorých slabostí? Zamyslime sa. Zo slabosti poci?ovania hnevu vo?i tomu, kto nám urobil nie?o zlé – z tohto sa sami nedoká?eme uzdravi? –; zo slabosti udr?iavania odstupu od ostatných ?udí a utiahnutia sa do izolácie v nás samých – z tohto sa sami nedoká?eme uzdravi? –; zo slabosti vyplakávania nad sebou samými a s?a?ovania sa nenachádzajúc pokoj; ani z tohto sa sami nedoká?eme uzdravi?. Uzdraví nás iba on svojou prítomnos?ou, svojím chlebom, Eucharistiou.

Eucharistia je ú?inný liek na v?etky tieto uzavretosti. Chlieb ?ivota toti? lie?i strnulos? premieňaním ju na poddajnos?. Eucharistia uzdravuje, lebo zjednocuje s Je?i?om: spôsobuje, ?e si osvojujeme jeho spôsob ?ivota, jeho schopnos? láma? sa a dáva? sa bratom a sestrám, odpoveda? dobrom na zlo. Dáva nám odvahu vyjs? zo seba von a v láske sa skloni? pred krehkos?ou ostatných. Tak ako to robí Boh s nami. Logikou Eucharistie je nasledovné: prijímame Je?i?a, ktorý nás miluje a ozdravuje na?e slabosti, aby sme mohli milova? ostatných a pomáhali im v ich slabostiach. A to po?as celého ?ivota.

Dnes sa v Liturgii hodín modlíme hymnus: ?tyri ver?e, ktoré sú zhrnutím celého Je?i?ovho ?ivota. Hovoria nám, ?e Je?i?, tým, ?e sa narodil, sa nám stal spolo?níkom na ceste ?ivota. Potom pri Ve?eri sa nám dal za pokrm. ?alej na krí?i sa svojou smr?ou stal výkupným: zaplatil za nás. A teraz, ako vládca v nebi je na?ou odmenou, ktorú sa vydávame h?ada?, ktorá na nás ?aká (porov. Hymnus ranných chvál Corpus Domini Verbum Supernum Prodiens).

Svätá Panna Mária, v ktorej sa Boh stal ?lovekom, nech nám pomáha prijíma? s v?a?ným srdcom dar Eucharistie a robi? aj z ná?ho ?ivota dar. Nech z nás Eucharistia robí dar pre v?etkých ostatných.“

Blízkos? Kanade otrasenej z hromadného hrobu domorodých detí

Po spolo?nej modlitbe Anjel Pána a udelení po?ehnania pápe? Franti?ek na prvom mieste vyjadril svoju blízkos? Kanade po tom, ako tamoj?ou spolo?nos?ou otriasol objav spolo?ného hrobu 215 domorodých detí na mieste niekdaj?ej reziden?nej ?koly v provincii Britská Kolumbia.

?kola  v Kamloops na západe Kanady slú?ila 

od konca 19. storo?ia do 60. rokov 20. storo?ia  na asimila?nú výchovu indiánskych detí odlú?ených od rodi?ov. I?lo o projekt ?tátu, realizovaný v spolupráci s cirkevnými in?titúciami. Svätý Otec sa vyjadril po nede?nej modlitbe Anjel Pána z okna pápe?ského domu týmito slovami:

?Drahí bratia a sestry, s boles?ou sledujem správy, ktoré prichádzajú z Kanady o otrasnom objave pozostatkov 215 detí, ?iakov Kamloops Indian Residential School v provincii Britská Kolumbia. Spájam sa s kanadskými biskupmi a s celou Katolíckou cirkvou v Kanade vyjadrením mojej blízkosti kanadskému ?udu, traumatizovanému ?okujúcou správou.

Smutný objav e?te viac zvy?uje povedomie o bolestiach a utrpeniach minulosti. Nech politické a nábo?enské autority Kanady ?alej odhodlane pokra?ujú v spolupráci, aby sa vnieslo svetlo do tejto smutnej udalosti, a s pokorou sa anga?ujú v procese zmierenia a uzdravenia.

Tieto ?a?ké momenty predstavujú silné pripomenutie pre nás v?etkých, aby sme sa vzdialili od kolonizátorského modelu, a aj od ideologických kolonizácií dne?ka, a krá?ali bok po boku v dialógu, vo vzájomnej úcte a v uznaní práv a kultúrnych hodnôt v?etkých synov a dcér Kanady.

Zverme Pánovi du?e v?etkých detí, ktoré zomreli v kanadskej reziden?nej ?kole a modlime sa za kanadské autochtónne rodiny a komunity, zronené ?ia?om. Modlime sa v tichu.“

Solidarita s Burkinou Faso, potlesk pre novú blahoslavenú

Svätý Otec dnes uistil aj o svojej modlitbe za obete masakru v Burkine Faso, spáchaného v noci z piatka na sobotu v jednom z miest tejto africkej krajiny.

?Som nablízku ich rodinám a celému burkinskému ?udu, ktorý ve?mi trpí z dôvodu týchto opakovaných útokov. Afrika potrebuje mier, a nie násilie!“

Pápe? Franti?ek ako zvy?ajne pripomenul aj aktuálne blahore?enie. U? v predstihu dal zatlieska? novej blahoslavenej, sestre Márii Laure Mainettiovej z komunity Dcér Krí?a, ktorú blahore?ili dnes popoludní v Chiavenne, v severotalianskej diecéze Como.

?Bola zabitá pred 21 rokmi troma diev?atami, ovplyvnenými satanistickou sektou. Ukrutnos?. Práve ona, ktorá milovala mláde? viac ne? ?oko?vek iné, a milovala samotné tie diev?atá, ktoré boli v zajatí zla, a odpustila im, nám zanecháva svoj ?ivotný program: kona? ka?dú drobnú vec s vierou, láskou a zanietením.“

Svätý Otec pripomenul aj modlitbovú výzvu Medzinárodnej katolíckej akcie k minúte za pokoj, s osobitným úmyslom za Svätú zem a Mjanmarsko. V utorok 8. júna o 13. hodine sú pozvaní pripoji? sa k nej v?etci, ka?dý pod?a vlastnej nábo?enskej tradície.

Medzi rozli?nými skupinami pútnikov Svätý Otec pozdravil osobitne skupinu z juhotalianskeho Salenta, z regiónu Apúlia, ktorí priamo na Námestí sv. Petra predviedli svoj tradi?ný ?udový tanec zvaný ?pizzica“.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

-mk, jb-