蜜桃交友

Drahí mladí, príjemný podve?er!

?akujem vám, ?e ste tu, za v?etku odvedenú prácu, za nasadenie po?as týchto mesiacov, i napriek zmenám programu. Nedali ste sa odradi?, naopak, videl som úroveň reflexie, kvalitu, serióznos? a zodpovednos?, s akou ste pracovali: nezanedbali ste ni? z toho, ?o vám dodáva rados?, ?o vás znepokojuje, rozhor?uje i podnecuje k zmene.

Pôvodná my?lienka bola stretnú? sa v Assisi, aby sme sa in?pirovali v stopách sv. Franti?ka. Cez tvár Ukri?ovaného u sv. Damiána i cez ?al?ie tváre – ako bola tvár malomocného – Pán mu ide v ústrety, povolal ho a zveril mu poslanie; zbavil ho idolov, ktoré ho izolovali, bezradností, ktoré ho paralyzovali a uzatvárali ho do obvyklej slabosti onoho ?v?dy sa to takto robilo“ – a toto je slabos? –  alebo tie? nasladlého a nespokojného smútku tých, ktorí ?ijú iba pre seba, a daroval mu schopnos? da? zaznie? spevu chvály, vyjadreniu radosti, slobody a sebadarovania. Preto toto virtuálne stretnutie v Assisi pre mňa nie je cie?ovým bodom, ale po?iato?ným podnetom pre proces, ktorý sme pozvaní pre?íva? ako povolanie, ako kultúru a ako spojenectvo. Ako povolanie, kultúru a spojenectvo.

Povolanie z Assisi

?Cho?, Franti?ek, oprav môj dom, ktorý, ako vidí?, je rozpadnutý.“ Toto boli slová, ktoré pohli mladým Franti?kom a stávajú sa mimoriadnou výzvou pre ka?dého z nás. Ke? sa cítite povolaní, zapojení a v úlohe protagonistov tej ?normálnosti“, ktorú treba vytvára?, viete poveda? ?áno“, a toto je nádejné. (...)

Viete, ?e je naliehavo potrebné iné podanie (naratív) ekonómie (...), je potrebné vzia? zodpovedne na vedomie skuto?nos?, ?e «sú?asný svetový systém je neudr?ate?ný z rozli?ných h?adísk» (Laudato sí’, 61) a zraňuje na?u sestru zem, ve?mi ?a?ko zneu?ívanú a o?klbávanú, a to spolu s najchudobnej?ími a vyra?ovanými. Ide to pospolu: o?klbe? zem, a objaví sa tu mno?stvo vyradených úbo?iakov. Oni sú prvými po?kodenými... a tie? sú prvými, na ktorých sa zabúda. (...)

... ste povolaní zanecha? konkrétnu stopu vo va?ich mestách a na univerzitách, v práci a odboroch, v podnikoch a hnutiach, vo verejných i súkromných úradoch, s múdros?ou, odhodlaním a presved?ením, aby ste sa dostali k jadru a srdcu tam, kde sa vypracovávajú a rozhodujú témy a paradigmy (Porov. Evangelii gaudium, 74). To v?etko ma viedlo k tomu, aby som vás pozval k realizácii tohto spojenectva. Vá?nos? sú?asnej situácie, ktorú pandémia COVID-u e?te viac vyostrila, si vy?aduje svedomitos? v?etkých sociálnych aktérov, nás v?etkých, medzi ktorými vy máte prvoradú úlohu: dôsledky na?ich ?inov a rozhodnutí pocítite na vlastnej ko?i, preto nemô?ete zosta? mimo tých miest, kde sa vytvára, nehovorím ?e va?a budúcnos?, ale va?a sú?asnos?. Nemô?ete odís? pre? odtia?, kde sa tvorí sú?asnos? a budúcnos?. Bu? ste do toho zapojení, alebo vás história obíde pomimo.

Nová kultúra

Potrebujeme zmenu, chceme zmenu, sna?íme sa o zmenu (porov. Príhovor na Svet. stretnutí ?udových hnutí, Santa Cruz de la Sierra, Bolívia, 9. júla 2015). Problém vyvstáva, ke? si v?ímame, ?e na mnohé ?a?kosti, ktoré nás su?ujú, nemáme adekvátne a inkluzívne odpovede; ale naopak nepríjemne poci?ujeme roztrie?tenos? v analýzach a diagnózach, ?o má za výsledok zablokovanie akéhoko?vek mo?ného rie?enia. V podstate nám chýba potrebná kultúra, ktorá by umo?ňovala a stimulovala otvorenos? rozli?ných náh?adov, vlastých ur?itému typu myslenia, ur?itému typu politiky, ur?itému typu vzdelávacích programov, a chýba nám tie? taká duchovnos? (spiritualita), ktorá by sa nenechala uzavrie? v nejakej jedinej dominantnej logike (porov. Laudato si´, 111).

Ak je naliehavos?ou nájs? odpovede, treba nevyhnutne podnecova? k rastu a podporova? vodcovské skupiny (skupiny líder?ipu), schopné vytvára? kultúru, rozbieha? procesy – nezabudnite na toto slovo: rozbieha? procesy – nazna?ova? trasy, roz?irova? obzory, vytvára? spolupatri?nos?. Ka?dé úsilie o spravovanie, ozdravovanie a zlep?ovanie ná?ho spolo?ného domu, ak chce by? významným, si vy?aduje meni? ?spôsob ?ivota, spôsoby výroby a spotreby a strnulé ?truktúry moci, ktoré dnes riadia spolo?nos?“ (Centesimus annus, 58). Bez práce na tomto nedosiahnete ni?.

Potrebujeme komunitné a in?titucionálne vodcovské skupiny, ktoré by sa mohli zaobera? problémami bez toho, ?e by zostali ich väzňami ?i väzňami svojich vlastných neuspokojení, a takto odolávali podvoleniu sa – ?asto nevedomému – ur?itým (ideologickým) logikám, ktoré nakoniec ospravedlňujú a paralyzujú ka?dú ?innos? vo?i nespravodlivostiam. Spomeňme napríklad, ako dobre poznamenal Benedikt XVI., ?e hlad ?nepramení nato?ko z materiálneho nedostatku ako skôr z nedostatku sociálnych zdrojov, z ktorých ten najdôle?itej?í má in?titucionálnu povahu“ (Caritas in veritate, 27). Ak budete schopní tento problém vyrie?i?, budete ma? otvorenú cestu do budúcnosti. (...)

Sociálna a hospodárska kríza, ktorú mnohí zná?ajú na vlastnej ko?i, a ktorá zadl?uje sú?asnos? i budúcnos? zanedbaním a vylú?ením mnohých detí a dospievajúcich i celých rodín, neznesie, ?e by sme dali prednos? sektorovým záujmom na úkor spolo?ného dobra. Musíme sa tak trochu vráti? k mystike (znovuobjaveniu zmyslu) spolo?ného dobra. (...)

Aké náro?né je napredova? k skuto?ným rie?eniam, ke? sa diskredituje, o?ierňuje a vyt?ha z kontextu ten, kto nezmý??a ako my! Táto diskreditácia, o?ierňovanie alebo dekontextualizácia re?níka, ktorý nezmý??a ako my, je spôsob zbabelého bránenia sa pred rozhodnutiami, ktoré by sme mali urobi? na rie?enie mnohých problémov. Nikdy nezabúdajme, ?e ?celok je viac ako jeho ?asti a je tie? viac ako ich jednoduchý sú?et“ (Evangelii gaudium, 235), a ?e ?samotný sú?et individuálnych záujmov nikdy nie je schopný vytvori? lep?í svet pre celé ?udstvo“ (Fratelli tutti,105). (...)

... nie sme odsúdení na ekonomické modely, ktoré sústre?ujú svoj bezprostredný záujem na profit ako mernú jednotku a na podobné snahy verejných politík, ktoré ignorujú samotné ?udské, sociálne a environmentálne za?a?enie. Ako keby sme mohli ráta? s absolútnou, neobmedzenou alebo neutrálnou dostupnos?ou zdrojov. Nie, nie sme nútení na?alej ml?ky pripú??a? a tolerova? na?ím správaním to, «?e niektorí sa cítia by? viac ?u?mi oproti tým ostatným, ako keby sa narodili s vä??ími právami» alebo privilégiámi na garantované u?ívanie ur?itých hmotných statkov alebo základných slu?ieb.

Nesta?í ani spolieha? sa na h?adanie utlmujúcich prostriedkov v tre?om sektore alebo vo filantropických modeloch. Aj keby ich práca bola k?ú?ová, nie v?dy sú schopné ?trukturálne ?eli? sú?asným nerovnováham, ktoré zasahujú tých najviac vylú?ených a nechtiac tak udr?iavajú nespravodlivosti, ktoré chcú zamedzi?. Nejde tu toti? len alebo výlu?ne o zabezpe?enie najzákladnej?ích potrieb na?ich bratov. Je treba ?trukturálne prija?, ?e chudobní majú dostato?nú dôstojnos? sedie? na na?ich stretnutiach, zú?astňova? sa na na?ich diskusiách a priná?a? chlieb do svojich domácností. A toto je ove?a viac ako asistencializmus: hovoríme o obrátení a transformácii na?ich priorít a o mieste pre iných v na?ich politikách a spolo?enskom poriadku.

V plne rozbehnutom 21. storo?í «u? nejde len o fenomén vyu?ívania a útlaku, ale aj o ?osi nové: vylú?enie má v kone?nom dôsledku do ?inenia so zmyslom toho, ?o znamená patri? do spolo?nosti, v ktorej ?ijeme, preto?e vylú?enie neznamená zís? do ni??ej vrstvy, na perifériu alebo zaradi? sa medzi bezmocných; vylú?enie znamená zosta? vonku» (Evangelii gaudium, 53).  Dajte na to pozor: vylú?ením je do koreňa zasiahnutá samotná príslu?nos? k spolo?nosti, v ktorej doty?ný ?ije, preto?e u? nie je ani v jej spodných vrstvách, na okraji ?i bez moci, ale je mimo nej. Je to kultúra vyra?ovania, ktorá nielen vyra?uje, ale aj núti ?i? v na?om vlastnom vyradení, stávajúc sa nevidite?nými za múrom ?ahostajnosti a komfortu.

Pamätám si, ako som prvýkrát videl uzavretú ?tvr?: nevedel som, ?e existujú. Bolo to v roku 1970. Mal som povinnos? nav?tevova? noviciáty Spolo?nosti Je?i?ovej, pri?iel som do istej krajiny a ke? som sa vybral do mesta, povedali mi: ?Nie, do tejto ?asti sa nedá ís?, preto?e je to je uzavretá ?tvr?“. Vo vnútri boli múry a za nimi domy, ulice, ale uzavreté: bola to teda ?tvr?, ktorá si ?ila v ?ahostajnosti. Mňa ten poh?ad ve?mi zasiahol. Toto sa v?ak neskôr rozrástlo, stále viac a viac a u? toho bolo plno v?ade. Ale ja sa ?a opýtam: je tvoje srdce ako uzavretá ?tvr??

Spojenectvo z Assisi

Nemô?eme si dovoli? neustále odklada? niektoré otázky. Táto obrovská a neodsúvate?ná úloha si vy?aduje ve?korysú anga?ovanos? v kultúrnej oblasti, v akademickej formácii a vo vedeckom výskume, bez toho, aby sme sa stratili v intelektuálnych módach alebo ideologických pózach, ktoré sú ostrovmi, ktoré by nás izolovali od ?ivota a od konkrétneho utrpenia ?udí (porov. Veritas gaudium, 3). Je ?as, drahí mladí ekonómovia, podnikatelia, pracovníci a vedúci podnikov, je ?as, aby sme si trúfli riskova? v podporení a podnietení modelov rozvoja, pokroku a udr?ate?nosti, v ktorých by ?udia, a obzvlá?? vylú?ení (a medzi nimi aj sestra zem), prestali by? – v tom najlep?om prípade – prítomní ?isto nominálne, technicky alebo funk?ne, ale stali by sa protagonistami svojho ?ivota, ako aj celej sociálnej ?truktúry. (...)  

Nemyslime za nich, myslime s nimi. Spomeňte si na dedi?stvo osvietenstva, osvietených elít. V?etko pre ?ud, ale ni? s ?udom. A takto to nejde. Nemyslime za nich: myslime spolu s nimi. A od nich sa nau?íme pokro?i? v ekonomických modeloch, ktoré budú prospe?né pre v?etkých, preto?e pre ?trukturálnu stránku a rozhodovanie bude ur?ujúcim integrálny ?udský rozvoj, tak dobre prepracovaný sociálnou náukou Cirkvi. Politika a ekonomika sa nesmú «podria?ova? technokratickému diktátu a paradigme výkonnosti. Vzh?adom na spolo?né dobro dnes nevyhnutne potrebujeme, aby cestou dialógu politika a ekonomika rozhodne slú?ili ?ivotu, zvlá?? ?udskému ?ivotu» (Laudato sí´, 189). (...)

«Ka?dý program ur?ený na zvý?enie produktivity nemá napokon iný zmysel, ako slú?i? ?loveku. Jeho úlohou je, aby vyrovnával rozdiely, potlá?al diskriminácie, vymanil ?loveka z jeho závislostí [...] Nesta?í rozmno?i? bohatstvá, aby boli tým samým aj spravodlivo rozdelené. Nesta?í rozvíja? techniku, aby sa dalo na zemi aj ?udskej?ie ?i?» (Pavol VI., Populorum progressio, 34). (...)

Perspektíva integrálneho ?udského rozvoja je dobrou správou, ktorú treba prorokova? a uskuto?ni? – ??a to nie sú sny: toto je cesta – je to dobrá správa, ktorú treba prorokova? a uskuto?ni?, preto?e nám predkladá nanovo sa zomknú? ako ?udstvo na základe toho najlep?ieho v nás samých: je to ten Bo?í sen, ?e sa nau?íme ujíma? sa brata, toho brata, ktorý je zranite?nej?í (porov. Gn 4,9). «Miera ?udskosti je podstatne ur?ovaná vz?ahom k utrpeniu a k trpiacemu. Platí to pre jednotlivcov i pre spolo?nos?» (Benedikt XVI., Spe salvi, 38).  Táto miera ?udskosti sa musí vteli? aj do na?ich rozhodnutí a ekonomických modelov.

Ako dobre nám spraví necha? zarezonova? slová sv. Pavla VI., ke? v tú?be po tom, aby evanjeliové posolstvo preniklo a viedlo v?etky ?udské skuto?nosti, napísal: «Rozvoj sa neobmedzuje len na jednoduchý hospodársky rast. Aby bol rozvoj ozajstný, musí by? úplný, t.j. musí povzná?a? celého ?loveka a ka?dého ?loveka. […] My nesúhlasíme s tým, aby sa odde?oval hospodársky prvok od ?udského, rozvoj od civilizácie, do ktorej sa vpisuje. Nám ide o ?loveka, o ka?dého ?loveka, o ka?dú ?udskú pospolitos?, áno, o celé ?udstvo» (Pavol VI., Populorum progressio, 14). (...)

... treba vzbudi? a sprevádza? model medzinárodnej solidarity, ktorý by uznával a re?pektoval vzájomnú závislos? medzi národmi a podporoval kontrolné mechanizmy schopné vyhnú? sa akémuko?vek druhu poroby, ako aj bdie? nad podporou najviac znevýhodnených a rozvojových krajín; ka?dý národ je povolaný sta? sa strojcom svojho vlastného osudu i osudu celého sveta (porov. Populorum progressio, 65).

***

Drahí mladí, «dnes sme tvárou v tvár ve?kej príle?itosti vyjadri? to, ?e sme si bratmi, by? ?al?ími dobrými Samaritáni, ktorí berú na seba boles? úpadkov, namiesto vyvolávania nenávisti a resentimentov» (Fratelli tutti, 77). Nepredvídate?ná budúcnos? je u? v príprave; ka?dý z vás, po?núc miestom, kde pracujete a robíte rozhodnutia, mô?e ve?a urobi?; nevo?te si skratky, ktoré zvádzajú a bránia tomu, aby ste sa vmiesili a boli kvasom tam, kde sa nachádzate (porov. Lk 13,20-21). ?iadne skratky. Kvas, za?pini? si ruky.

Ke? pominie zdravotná kríza, ktorú pre?ívame, najhor?ou reakciou by bolo, keby sme e?te viac upadli do horú?kovitého konzumizmu a nových foriem egoistickej sebaochrany. Nezabudnite, ?e z krízy nikdy nevyjdeme rovnakí: vyjdeme bu? lep?ie, alebo hor?ie. Dajme rás? tomu, ?o je dobré, chopme sa príle?itosti a dajme sa v?etci do slu?by spolo?ného dobra. Dal by Boh, ?e nakoniec u? nebudú viac ?tí druhí“, ale ?e sa nau?íme vyzrie? do takého ?týlu ?ivota, kde si budeme vedie? poveda? ?my“ (porov. Fratelli tutti, 35). Ale jedno ve?ké ?my“. Nie nejaké mali?ké ?my“ a potom ?tí ostatní“: nie, takto to nejde.

História nás u?í, ?e ani systémy, ani krízy nedoká?u kompletne anulova? talent, vynaliezavos? a tvorivos?, ktoré Boh neprestáva vzbudzova? v srdciach. S odhodlaním a vernos?ou va?im národom, va?ej prítomnosti a va?ej budúcnosti, mô?ete sa zjednoti? s ostatnými, aby ste utkali nový spôsob vytvárania histórie. Nebojte sa zaanga?ova? a dotknú? sa du?e miest Je?i?ovým poh?adom; nebojte sa odvá?ne stá? v konfliktoch a na kri?ovatkách dejín, aby ste ich pomazali vôňou blahoslavenstiev. Nebojte sa, preto?e nikto sa nezachráni sám. Sám sa nikto nezachráni.

Na vás, mladých ?udí pochádzajúcich zo 115 krajín, sa obraciam s pozvaním uzna?, ?e potrebujeme jedni druhých, aby sme dali ?ivot tejto ekonomickej kultúre, schopnej «necha? klí?i? sny, vzbudzova? proroctvá a vízie, da? rozkvita? nádeji, podnecova? dôveru, obväzova? rany, nadväzova? vz?ahy, kriesi? úsvit nádeje, u?i? sa jeden od druhého a vytvára? pozitívnu predstavivos?, ktorá osvieti mysle, zahreje srdcia, obnoví silu rúk a vnukne mladým ?u?om – v?etkým mladým, nikoho nevylu?ujúc – víziu budúcnosti naplnenú rados?ou evanjelia» (Príhovor na za?iatku Synody venovanej mladým, 3. okt. 2018).

?akujem!

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

Celý príhovor v  a 

-mh, jb-

Doplnené: 24.11.2020, 19:53