蜜桃交友

?Ke? pri?la plnos? ?asu, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ?eny“ (Gal 4,4). Narodený zo ?eny: tak pri?iel Je?i?. Nezjavil sa na svete ako dospelý, ale - ako nám to hovorí evanjelium – ?po?al sa v ?ivote matky“ (Lk 2,21): tam vzal na seba na?u ?udskos?, deň po dni, mesiac po mesiaci. V lone matky sa Boh a ?udskos? zjednotili, aby zostali spolu nav?dy: aj dnes, v nebi, Je?i? ?ije v tele, ktoré vzal na seba v lone matky. V Bohu je na?e ?udské telo!

Prvý deň v roku slávime tento sobá? medzi Bohom a ?lovekom, ktorý sa za?al v lone ?eny. V Bohu bude nav?dy na?a ?udskos? a Mária nav?dy zostane Matkou Bo?ou. Je ?enou a matkou, toto je podstatné. Z nej, zo ?eny, vzi?la spása, a teda niet spásy bez ?eny. V nej sa Boh spojil s nami, a ak sa my chceme spoji? s ním, treba ís? tou istou cestou: cez Máriu, ?enu a matku. Preto za?íname rok v znamení Panny Márie, ?eny, ktorá utkala ?udskos? Boha. A ak chceme z ?udskosti vytvára? tkanivo na?ich dní, musíme znovu za?a? od ?eny.

Zrodený zo ?eny. Znovuzrodenie ?udstva sa za?alo od ?eny. 

?eny sú pramene ?ivota. A predsa sú neustále urá?ané, bité, znásilňované, nútené na prostitúciu, a k zabíjaniu ?ivota, ktorý nosia vo svojom lone. Ka?dé násilie spôsobené ?ene je profanáciou Boha, ktorý sa zrodil zo ?eny. Z tela ?eny pri?la pre ?udstvo spása: z toho, ako sa správame k telu ?eny, vidno na?u úroveň ?udskosti. Ko?kokrát je telo ?eny obetované na profánnych oltároch reklamy, zárobku, pornografie, vykoris?ované ako nie?o povrchné na pou?itie. Musíme ho oslobodi? od konzumizmu, musíme ho re?pektova? a cti? si ho; je to to najvzne?enej?ie telo na svete: v tomto tele sa po?ala a toto telo priviedlo na svet Lásku, ktorá nás zachránila! Dnes e?te aj materstvo býva poni?ované, preto?e jediný rast, ktorý ?udí zaujíma, je ten ekonomický. Sú matky, ktoré riskujú a vydávajú sa na neschodné cesty, aby sa zúfalo pokúsili da? plodu svojho lona lep?iu budúcnos?, a sú brané ako prebyto?né ?ísla - ?u?mi, ktorí majú plné brucho, ale plné vecí, no prázdne srdce, bez lásky.

Zrodený zo ?eny. Pod?a rozprávania Biblie ?ena prichádza pri zav??ení stvorenia, ako súhrn v?etkého, ?o bolo stvorené. Ona vskutku v sebe zah?ňa cie? samotného stvorenia: plodenie a uchovávanie ?ivota, spolo?enstvo so v?etkým, starostlivos? o v?etko. To je to, ?o Panna Mária dnes robí v evanjeliu: Mária – hovorí text – ?zachovávala vo svojom srdci v?etky tieto veci a premý??ala o nich“ (v. 19). Uchovávala v?etko: rados? z narodenia Je?i?a, a smútok z toho, ?e im v Betleheme odopreli pohostinnos?; Jozefovu lásku a ú?as pastierov; prís?uby i neistoty z budúcnosti. V?etko vkladala do svojho srdca a v?etko v ňom kládla na správne miesto, aj nepriazeň. Preto?e v srdci ka?dú vec opatrovala s láskou, a v?etko zverovala Bohu.

V evanjeliu sa toto Máriino správanie e?te raz opakuje: na konci Je?i?ovho skrytého ?ivota sa hovorí, ?e ?jeho Matka zachovávala v?etky slová vo svojom srdci“ (v. 51). Toto opakovanie nám pomáha pochopi?, ?e uchovávanie v srdci nie je len pekným gestom, ktoré Mária robievala tu a tam, ale jej zvykom. ?ene je vlastné bra? si ?ivot k srdcu. ?ena ukazuje, ?e zmyslom ?itia nie je neprestajne produkova? veci, ale bra? si k srdcu veci, ktoré existujú. Len ten, kto h?adí srdcom, dobre vidí, preto?e doká?e ?vidie? dovnútra“: vidie? osobu, nielen jej chyby, vidie? brata, nielen jeho slabosti, vidie? nádej v ?a?kostiach, vidie? Boha vo v?etkom.

Ke? za?íname nový rok, pýtajme sa: ?Viem sa pozera? srdcom? Viem na ?udí h?adie? srdcom? Mám na srdci ?udí, s ktorými ?ijem, alebo ich ni?ím ohováraním? A predov?etkým, mám v strede srdca Pána? Alebo iné hodnoty? ?i iné záujmy? Môj imid?, bohatstvá, moc?“ Len ak nám ?ivot le?í na srdci, doká?eme sa ho starostlivo uja? a prekona? ?ahostajnos?, ktorá nás obklopuje. Prosme o túto milos?: aby sme rok pre?ili s tú?bou bra? si druhých k srdcu, starostlivo sa ich ujíma?. A ak chceme lep?í svet, ktorý by bol domom pokoja, a nie nádvorím vojny, nech nám le?í na srdci dôstojnos? ka?dej ?eny. Zo ?eny sa narodilo Knie?a pokoja. ?ena je darkyňou a prostrední?kou pokoja, a preto musí by? naplno spojená s rozhodovacími procesmi. Lebo ke? ?eny mô?u odovzdáva? svoje dary, je vo svete zrazu viac jednoty a pokoja. A preto, ví?azstvo pre ?enu je ví?azstvom pre celé ?udstvo.

Zrodený zo ?eny. Je?i?, hne? ako sa narodil, zrkadlil sa v o?iach ?eny, v tvári svojej matky. Ona mu dala prvé pohladenia, s ňou si vymenil prvé úsmevy. S ňou za?al revolúciu ne?nosti. Cirkev, ke? h?adí na die?a Je?i?a, je povolaná v nej pokra?ova?. Toti? aj ona, tak ako Mária, je ?enou a matkou – Cirkev je ?ena a matka – a v Panne Márii nachádza svoje charakteristické ?rty. Vidí ju, nepo?kvrnenú, a cíti sa povolaná poveda? ?nie“ hriechu a zosvet?teniu. Vidí ju, plodnú, a cíti sa povolaná ohlasova? Pána, dáva? mu zrod v ?udských ?ivotoch. Vidí ju, matku, a cíti sa povolaná prija? ka?dého ?loveka ako svoje die?a.

Ke? sa Cirkev pribli?uje k Márii, nachádza samu seba, nachádza svoje centrum, svoju jednotu. Nepriate? ?udskej prirodzenosti, diabol, sa ju naopak sna?í rozdeli?, tak?e na prvé miesto stavia odli?nosti, ideológie, partajné myslenie a strany. Ale Cirkev nepochopíme, ak sa na ňu budeme díva? z h?adiska ?truktúr. Nepochopíme Cirkev, ak na ňu budeme h?adie? na základe ?truktúr, programov, tendencií, ideológií, funkcií: ?osi z nej budeme vníma?, nie v?ak jej srdce. Lebo Cirkev má srdce matky. A my, jej deti, dnes vzývame Matku Bo?iu, ktorá nás spája ako veriaci ?ud: Ó Mária, vzbu? nám nádej, prines nám jednotu. ?ena spásy, zverujeme ti tento rok. Opatruj ho vo svojom srdci. K tebe voláme: Svätá Matka Bo?ia!

V?etci spolo?ne, postoja?ky, trikrát zvolajme k Panne Márii: Svätá Matka Bo?ia, Svätá Matka Bo?ia, Svätá Matka Bo?ia!

(Preklad: Slovenská redakcia VR, Martin Kramara)

-jb-