蜜桃交友

Pokoj ako cesta nádeje: dialóg, zmierenie a ekologické obrátenie

1. Pokoj 鈥� cesta nádeje zo膷i-vo膷i preká啪kam a skú拧kam

Pokoj je vzácne dobro, predmet na拧ej nádeje a tú啪by celého 木udstva. Nádej na pokoj ako 木udský postoj je pozna膷ená existenciálnym napätím, v膹aka ktorému aj 膷asto namáhavú prítomnos钮 鈥瀖o啪no prijíma钮 a 啪i钮, ak smeruje k cie木u a ak si týmto cie木om mô啪eme by钮 istí, ak je tento cie木 taký ve木ký, 啪e stojí za námahy spojené s cestou k nemu鈥淸1]. Tak sa nádej stáva cnos钮ou, ktorá nás pohýna na cestu, dáva nám krídla, aby sme napredovali, dokonca aj vtedy, ke膹 sa preká啪ky javia ako neprekonate木né.

Na拧e 木udské spolo膷enstvo si nesie v pamäti i na svojom tele stopy 膷oraz ni膷ivej拧ích vojen a konfliktov, ktoré aj na膹alej dopadajú zvlá拧钮 na tých najchudobnej拧ích a najslab拧ích. Aj pre celé národy je 钮a啪ké oslobodi钮 sa spod okovov vykoris钮ovania a korupcie, ktoré 啪ivia nenávis钮 a násilie. E拧te i dnes je mnohým mu啪om a 啪enám, de钮om i starým 木u膹om upieraná dôstojnos钮, fyzická integrita, sloboda 鈥� vrátane tej nábo啪enskej 鈥� sociálna solidarita a nádej na budúcnos钮. Mnohí sú nevinnými obe钮ami bolestného poni啪ovania a vylu膷ovania, smútku a nespravodlivosti, nehovoriac o traume pochádzajúcej zo systematickej nevra啪ivosti vo膷i ich národu a ich drahým.

Hrozné skú拧ky ob膷ianskych i medzinárodných konfliktov, 膷asto zhor拧ené bezoh木adným násilím, majú dlhodobý vplyv na telo a du拧u 木udstva. Ka啪dá vojna sa v skuto膷nosti javí ako bratovra啪da, ktorá ni膷í projekt bratstva, ku ktorému je povolaná 木udská rodina.

Vojna, ako vieme, 膷asto za膷ína nezná拧anlivos钮ou inakosti toho druhého, ktorá 啪iví tú啪bu po vlastnení a vô木u vládnu钮. Táto nezná拧anlivos钮 sa rodí v srdci 膷loveka z egoizmu a pýchy, z nenávisti vedúcej k ni膷eniu, vytváraniu negatívneho obrazu o druhom, jeho vylú膷eniu a vymazaniu. Vojna sa 啪iví zvrátenými vz钮ahmi, hegemonickými ambíciami, zneu啪ívaním moci, strachom z druhého a chápania odli拧nosti ako preká啪ky. A naopak, toto v拧etko sa zhor拧uje vojnou.

Ako som poznamenal po膷as nedávnej náv拧tevy v Japonsku, z toho paradoxne vyplýva, 啪e 鈥瀗á拧 svet 啪ije v zvrhlej dichotómii, v ktorej chce bráni钮 a garantova钮 stabilitu a mier prostredníctvom falo拧ného pocitu bezpe膷nosti udr啪iavaného mentalitou strachu a nedôvery, ktorá napokon zamorí vz钮ahy medzi národmi a bráni akejko木vek forme dialógu. Medzinárodný mier a stabilita nie sú kompatibilné s nijakým pokusom o ich dosiahnutie pomocou strachu zo vzájomného zni膷enia alebo hrozby totálneho zni膷enia. Je mo啪né ich vybudova钮 iba na základe celosvetovej etiky solidarity a spolupráce v slu啪be budúcnosti, utváranej na vzájomnej závislosti a spoluzodpovednosti celej 木udskej rodiny dne拧ka i zajtraj拧ka.鈥淸2]

Ka啪dá situácia ohrozenia 啪iví nedôveru a vedie ku stiahnutiu sa do vlastnej bezpe膷nej zóny.  Nedôvera a strach oslabujú vz钮ahy a zvy拧ujú riziko násilia, vytvárajú za膷arovaný kruh, ktorý nikdy nemô啪e vies钮 k mierovým vz钮ahom. V tomto zmysle predstavuje aj odvrátenie nukleárnej hrozby len iluzórnu istotu.

Preto sa nemô啪eme nazdáva钮, 啪e zachováme stabilitu vo svete pomocou strachu zo zni膷enia, v  nadmieru nestabilnej rovnováhe, visiacej na kraji jadrovej priepasti a uzavretej za múrmi 木ahostajnosti, kde sa prijímajú spolo膷ensko-ekonomické opatrenia otvárajúce cestu dráme vyra膹ovania 木udských bytostí i samotného stvorenia, namiesto starostlivosti o jedny i druhé.[3] Ako teda budova钮 cestu mieru a vzájomného uznania? Ako prelomi钮 nezdravú mentalitu hrozieb a strachu? Ako prelomi钮 v sú膷asnosti preva啪ujúcu dynamiku nedôvery?

Musíme sa usilova钮 o skuto膷né priate木stvo, zalo啪ené na na拧om spolo膷nom pôvode od Boha a realizované vo vzájomnom dialógu a v dôvere. Tú啪ba po pokoji je hlboko vpísaná do srdca 膷loveka a nesmieme sa uspokoji钮 s ni膷ím men拧ím.

2. Pokoj 鈥� cesta po膷úvania, zalo啪ená na pamäti, solidarite a bratstve

Hibaku拧a 鈥� teda tí, 膷o pre啪ili bombardovanie Hiro拧imy a Nagasaki 鈥� patria medzi tých, 膷o dnes udr啪ujú pri 啪ivote plame艌 kolektívneho svedomia, ke膹 pred nasledujúcimi generáciami vydávajú svedectvo o hrôze toho, 膷o sa stalo v auguste 1945 a o nevyslovite木nom utrpení, ktoré odvtedy trvá a啪 podnes. Ich svedectvo odha木uje a uchováva v tomto svete pamiatku obetí, aby sa 木udské svedomie stávalo 膷oraz odolnej拧ím vo膷i akýmko木vek pokusom o nadvládu a ni膷enie: 鈥濶esmieme dovoli钮, aby sú膷asné a budúce generácie zabudli na to, 膷o sa tu stalo, táto spomienka je toti啪 zárukou a povzbudením k budovaniu spravodlivej拧ej a bratskej拧ej spolo膷nosti鈥�.[4]

Tak ako oni, aj mnohí 膹al拧í vo v拧etkých 膷astiach sveta sa starajú o to, aby sa tieto spomienky zachovali pre budúce generácie, a to nielen preto, aby sa neopakovali tie isté chyby, alebo aby sa nepredkladali klamné obrazy minulosti, ale aj preto, 啪e ako ovocie skúsenosti predstavujú základ a smerovanie sú膷asných i budúcich rozhodnutí na obranu mieru.

Spomienka je v拧ak e拧te nie膷ím viac, je horizontom nádeje: spomienka na 膷o i len nepatrné prijaté gesto solidarity v tme vojen a konfliktov, mô啪e 膷asto in拧pirova钮 k odvá啪nym 膷i dokonca heroickým gestám, mô啪e da钮 do pohybu nové sily a zapáli钮 v jednotlivcoch i spolo膷enstvách novú nádej.

Otvori钮 a stanovi钮 cestu pokoja je o to náro膷nej拧ia úloha, o 膷o komplexnej拧ie a protire膷ivej拧ie záujmy vo vz钮ahoch medzi osobami, spolo膷enstvami i národmi sú v hre. Treba sa preto predov拧etkým odvoláva钮 na morálne svedomie a na osobnú i politickú vô木u. Pokoj toti啪 vyviera z h暮bky 木udského srdca a politickú vô木u treba zaka啪dým znovu obnovova钮, aby sa na拧li nové cesty na zmierenie a zjednotenie osôb a spolo膷enstiev.

Svet nepotrebuje prázdne slová, ale presved膷ených svedkov, tvorcov pokoja, otvorených pre dialóg, odmietajúcich vylú膷enie 膷i manipuláciu. Nemo啪no toti啪 skuto膷ne dospie钮 k pokoju, ak neexistuje presved膷ivý dialóg mu啪ov a 啪ien, ktorí h木adajú pravdu mimo ideológií a rozli膷ných názorov. Pokoj 鈥瀟reba budova钮 nepretr啪ite鈥�,[5] je to cesta, ktorou ideme spolo膷ne, neustále h木adajúc spolo膷né dobro a usilujúc sa zachova钮 dané slovo a re拧pektova钮 právo. Vzájomné po膷úvanie mô啪e vies钮 k lep拧iemu vzájomnému poznaniu a úcte vo膷i tomu druhému, a to a啪 do tej miery, 啪e v nepriate木ovi uvidíme tvár brata.

Mierový proces si vy啪aduje trvalé úsilie. Je to trpezlivá snaha o h木adanie pravdy a spravodlivosti, ktorá ctí pamiatku obetí a ktorá krok za krokom otvára cestu k spolo膷nej nádeji, silnej拧ej ako odplata. V právnom 拧táte mô啪e by钮 demokracia významnou paradigmou tohto procesu, ke膹啪e je zalo啪ená na spravodlivosti a na snahe chráni钮 práva ka啪dej osoby, zvlá拧钮 ak je slabá a marginalizovaná, pri neustálom h木adaní pravdy.[6] Ide o postupne rastúcu sociálnu stavbu, do ktorej  ka啪dý zodpovedne priná拧a svoj príspevok na v拧etkých úrovniach spolo膷nosti 鈥� miestnej, národnej i svetovej.

Ako zdôraznil sv. Pavol VI.: 鈥濪vojitá po啪iadavka rovnosti a spolurozhodovania smeruje k podpore ur膷itého typu demokratickej spolo膷nosti...  Inak povedané: je dôle啪itá výchova k politickému 啪ivotu, ktorá má jednotlivcovi okrem znalosti jeho práv objasni钮 aj ich nevyhnutný korelát: poznanie jeho povinností vo膷i druhým. Zmysel a plnenie povinnosti je podmienené schopnos钮ou sebaovládania, prijatím zodpovednosti a hraníc v uplat艌ovaní slobody jednotlivca i jednotlivých skupín.鈥淸7]

Naopak, rozdelenie medzi 膷lenmi spolo膷nosti, nárast sociálnej nerovnosti a odmietanie pou啪íva钮 nástroje na zaistenie 木udského integrálneho rozvoja, ohrozuje dosahovanie spolo膷ného dobra. Av拧ak trpezlivá práca, zalo啪ená na sile slova a pravdy, mô啪e prebudi钮 v 木u膹och schopnos钮 súcitu a tvorivej solidarity.

V na拧ej kres钮anskej skúsenosti si neustále pripomíname Krista, ktorý dal svoj 啪ivot za na拧e zmierenie (porov. Rim 5, 6 鈥� 11). Cirkev sa naplno podie木a na h木adaní spravodlivého poriadku, pri膷om na膹alej slú啪i spolo膷nému dobru a 啪iví nádej na pokoj prostredníctvom odovzdávania kres钮anských hodnôt, morálneho u膷enia, sociálnych a vzdelávacích diel.

3. Pokoj 鈥� cesta zmierenia v bratskom spolo膷enstve

Biblia, zvlá拧钮 prostredníctvom slov prorokov, pripomína 木udskému svedomiu a národom zmluvu Boha s 木udstvom, ktorá obsahuje vzdanie sa tú啪by po ovládaní druhých a osvojenie si poh木adu na druhých ako na osoby, Bo啪ie deti, bratov a sestry. Druhých nikdy nesmieme vymedzi钮 len tým, 膷o mo啪no povedali alebo urobili, ale máme si ich vá啪i钮 pre prís木ub, ktorý v sebe nesú. Iba ak si vyberieme cestu vzájomnej úcty, mô啪eme prelomi钮 拧pirálu pomsty a nastúpi钮 cestu nádeje.

Vedie nás pri tom úryvok z evanjelia, ktorý nám predkladá rozhovor medzi Petrom a Je啪i拧om: 鈥�,Pane, ko木ko ráz mám odpusti钮 svojmu bratovi, ke膹 sa proti mne prehre拧í? Azda sedem ráz?驶 Je啪i拧 mu odpovedal: ,Hovorím ti: Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz驶鈥� (Mt 18, 21 鈥� 22).  Táto cesta zmierenia nás pozýva, aby sme v h暮bke svojho srdca na拧li silu odpusti钮 a schopnos钮 spozna钮 v druhých bratov a sestry. Ke膹 sa nau膷íme 啪i钮 v odpú拧钮aní, porastie na拧a schopnos钮 stáva钮 sa mu啪mi a 啪enami pokoja.

To, 膷o platí o mieri v sociálnom kontexte, platí aj v oblasti politiky a ekonomiky, preto啪e pokoj preniká v拧etky rozmery spolo膷enského 啪ivota: nikdy nebude skuto膷ný pokoj, ak  nebudeme schopní vybudova钮 spravodlivej拧í ekonomický systém. Ako napísal Benedikt XVI. pred desiatimi rokmi v encyklike Caritas in veritate: 鈥濸rekonanie zaostalosti si vy啪aduje nielen zlep拧enie transakcií, zalo啪ených na výmene, nielen samotnú premenu asisten膷ných 拧truktúr verejnej povahy, ale najmä úsilie o postupnú otvorenos钮 k takým formám ekonomickej 膷innosti, ktoré sú v celosvetovom meradle charakterizované kvótami nezi拧tnosti a spolo膷enstva鈥� (39).

4. Pokoj 鈥� cesta ekologického obrátenia

鈥濧k nás zlé chápanie na拧ich princípov niekedy zviedlo k ospravedl艌ovaniu zneu啪ívania prírody alebo k despotickej nadvláde 膷loveka nad stvorením, alebo k vojnám, nespravodlivosti a násiliu, musíme ako veriaci uzna钮, 啪e v takomto prípade sme boli neverní pokladu múdrosti, ktorý by sme mali strá啪i钮.鈥淸8] 

S oh木adom na dôsledky ná拧ho nepriate木stva vo膷i druhým, nedostatku úcty vo膷i spolo膷nému domu a hrubého vykoris钮ovania prírodných zdrojov 鈥� ktoré sa pova啪ujú iba za nástroje bezprostredného zisku, bez oh木adu na miestne spolo膷enstvá, spolo膷né dobro a prírodu 鈥� potrebujeme ekologické obrátenie.

Nedávna synoda o Amazónii nás povzbudzuje k tomu, aby sme znovu naliehavo apelovali na vytvorenie mierumilovného vz钮ahu spolu啪itia medzi spolo膷enstvami a zemou, medzi prítomnos钮ou a minulos钮ou, medzi skúsenos钮ou a nádejou.

Táto cesta zmierenia je tie啪 výzvou na po膷úvanie a kontempláciu sveta, ktorý nám Boh daroval, aby sme z neho spravili ná拧 spolo膷ný domov. Zveril nám toti啪 prírodné zdroje, mnohé formy 啪ivota a tie啪 na拧u zem, aby sme ju 鈥瀘brábali a strá啪ili鈥� (porov. Gn 2, 15) aj pre budúce generácie, prostredníctvom zodpovedného a ú膷inného prispenia ka啪dého z nás. Okrem toho potrebujeme zmeni钮 svoje zmý拧木anie a poh木ad, aby sme sa vä膷拧mi otvorili stretnutiu s druhými a prijatiu daru stvorenia, ktoré odrá啪a krásu a múdros钮 svojho Stvorite木a.

Z toho vyplývajú zvlá拧钮 hlboké dôvody pre to, aby sme obývali ná拧 spolo膷ný dom novým spôsobom, aby sme jedni druhých prijímali aj s ich odli拧nos钮ami, oslavovali a re拧pektovali 啪ivot, ktorý sme dostali a usilovali sa o také 啪ivotné podmienky a modely spolo膷nosti, ktoré podporia rozvoj a pretrvanie 啪ivota v budúcnosti, ako aj rozvoj spolo膷ného dobra celej 木udskej rodiny.

Ekologické obrátenie, na ktoré vyzývame, nás povedie k novému poh木adu na 啪ivot, ke膹 si uvedomíme ve木kodu拧nos钮 Stvorite木a, ktorý nám daroval zem a ktorý nás povoláva radostne sa o 艌u deli钮 s druhými v striedmosti. Takéto obrátenie sa chápe integrálne, ako zmena vz钮ahov k na拧im sestrám a bratom, k iným 啪ivým bytostiam, k stvoreniu v jeho bohatej pestrosti a k Stvorite木ovi, ktorý je pôvodcom a zdrojom ka啪dého 啪ivota. Od kres钮anov si to vy啪aduje 鈥瀉by sa vo vz钮ahoch so svetom, ktorý nás obklopuje, prejavili v拧etky dôsledky ná拧ho stretnutia s Je啪i拧om鈥淸9].

5. Dostaneme to木ko, v ko木ko dúfame[10]

Cesta zmierenia si vy啪aduje trpezlivos钮 a dôveru. Nezískame pokoj, ak v neho nedúfame.

V prvom rade to znamená, 啪e treba veri钮 v mo啪nos钮 pokoja, veri钮, 啪e tí druhí potrebujú pokoj práve tak ako my. V tomto sa mo啪no in拧pirova钮 Bo啪ou láskou ku ka啪dému z nás: láskou oslobodzujúcou, nekone膷nou, bezodplatnou a neúnavnou.

Strach je 膷asto zdrojom konfliktov. Je teda dôle啪ité prekro膷i钮 na拧e 木udské strachy a uzna钮, 啪e pred tým, ktorý nás miluje a o膷akáva ako Otec strateného syna (porov. 15, 11 鈥� 24), sme de钮mi v núdzi. Kultúra stretnutia je v rozpore s kultúrou ohrozovania. Z ka啪dého stretnutia robí toti啪 mo啪nos钮 a dar ve木kodu拧nej Bo啪ej lásky. Vedie nás prekra膷ova钮 hranice na拧ich úzkych obzorov a neustále nás povzbudzuje, aby sme pre啪ívali ducha univerzálneho bratstva, ako deti jediného nebeského Otca.

Na tejto ceste podporuje Kristových u膷eníkov aj sviatos钮 zmierenia, ktorú Pán dal pokrsteným na odpustenie hriechov. Táto sviatos钮 Cirkvi, ktorá obnovuje jednotlivcov i spolo膷enstvá, nás pozýva k obráteniu poh木adu na Je啪i拧a, ktorý 鈥瀦mieril v拧etko so sebou鈥� (Kol 1, 20); a po啪aduje, aby sme zanechali akéko木vek násilie v my拧lienkach, slovách i skutkoch, 膷i u啪 vo膷i blí啪nym alebo vo膷i stvoreniu.

Milos钮 Boha Otca sa dáva ako bezpodmiene膷ná láska. Ke膹啪e sme v Kristovi prijali jeho odpustenie, mô啪eme sa vyda钮 na cestu a ponúknu钮 pokoj mu啪om a 啪enám na拧ej doby. De艌 po dni nám Duch Svätý vnuká správne postoje a slová, aby sme sa stali tvorcami spravodlivosti a pokoja.

Nech nás Boh pokoja po啪ehnáva a príde nám na pomoc.

Nech nás sprevádza Mária, Matka Knie啪a钮a pokoja a Matka v拧etkých národov na zemi, a nech nás podporuje na ka啪dom kroku na ceste zmierenia.

Nech ka啪dý 膷lovek, ktorý príde na tento svet, mô啪e okúsi钮 啪ivot v pokoji a naplno rozvinú钮 prís木ub lásky a 啪ivota, ktorý v sebe nosí. 

Vo Vatikáne 8. decembra 2019

贵谤补苍迟颈拧别办

(Preklad: KBS)

[1] Benedikt XVI.: Encyklika Spe salvi (30. november 2007), 1.

[2] Príhovor o nukleárnych zbraniach, Nagasaki, Park 鈥濧tomic Bomb Hypocenter鈥�, 24. november 2019.

[3] Porov. Homília na Lampeduse, 8. júl 2013.

[4] Príhovor o mieri, Hiro拧ima, Pamätník mieru, 24. november 2019.

[5] Druhý vatikánsky koncil: Pastora膷ná kon拧titúcia Gaudium et spes, 78.

[6] Porov. Benedikt XVI.: Príhovor k predstavite木om talianskych kres钮anských zamestnaneckých zdru啪ení (Associazioni Cristiane Lavoratori Italiani), 27. január 2006.

[7] Apo拧tolský list Octogesima adveniens (14. máj 1971), 24.

[8] 贵谤补苍迟颈拧别办: Encyklika Laudato si鈥� (24. máj 2015), 200.

[9] Tam啪e, 217.

[10] Porov. Sv. Ján od Krí啪a: Temná noc, II, 21, 8.